Štvrtá časť
Dozor nad dodržiavaním poriadku vykonávala služba, zložená z jednoduchších, jemne svalnatejších a mierne drsnejšie vyzerajúcich týpkov, ktorí nie raz v slabej chviľke opakovali, že to musia robiť, aby uživili rodiny. Takzvaná mlynská SBS bola naprogramovaná rozdávať pokuty a ani za svet vypočuť, čo druhá strana rozpráva. V mnohých prípadoch mali pravdu, no stali sa aj také, kedy sa nám len rozum zastavoval. Vedľa na izbe sa chalan pripravoval na skúšku z jazyka v poobedňajších hodinách a opakoval si konverzácie za pomoci reproduktora z počítača. Asi chytal správnu výslovnosť. Vtom mu na dvere klope SBS. Chalan otvoril a dvaja chlapci v čiernom mu zobrali preukaz so slovami, že sa na neho sťažujú, že hlasno počúva hudbu a že to ostatných vyrušuje. Fakt, že sa učil nahlas, nevedel týmto simplexnejším pánom vysvetliť.
To isté sa stalo mne. Pracoval som na strihaní videa, ktoré som potreboval do školy a robil som si hudobný podmaz. Slúchadlá som nepoužíval, však načo, hlasno to nebolo a hudba jebala z každého okna. Problémom boli slečny ubytované na samotkách, kvôli ich diagnóze, a to neznášaniu všetkého naokolo. Zavolali na mňa SBS. Samozrejme, rovnaký postup. Tentokrát nabehol jeden cez balkón, jeden cez dvere, zakričali party skončila, daj nám preukaz... No keď si všimli, že som sám a žiadna party sa nekoná, trošku im prišlo trápne. Zachovali však profesionalitu, preukaz mi zobrali a ja som si ho vyzdvihol o tri dni aj s pokutou 16.60 eur za rušenie poobedného kľudu. Žiaľ, vrchnosť nepreštíš.
Ich zručnosti a odvahu v praxi sme zažili v jeden letný večer, kedy sa posedávalo pod hodinami, pri internáte šturák. Tam sa zbiehala mládež s gitarou, pivkom, vínkom i inými opojnými látkami, aby unikla z rozpálených izieb. I v tom vidíme, ako sa ku nám rúti podgurážený vyhadzovač z jednej z diskoték a začína mlátiť študentov hlava nehlava. Že čo tu robia kravál, že nech idú dopiče. No vravím si, skúsim zavolať SBS. Videl som ich na obvyklom mieste fajčiť, tak som sa za nimi rozbehol, že nech dajú toho kára do poriadku. Ich reakcia ma však zarazila. Utekajte pred ním. On je jebnutý a opitý, a takých je plná Babka, niekdajší podnik, lebo tam majú nejakú oslavu. A že ak nechceme všetci dostať napiču, tak máme radšej ísť preč. Tu sme teda pochopili, že orgán SBS=jebal pes, je len na vyberanie pokút a šikanovanie študentov, podobne ako polícia na našich cestách v očiach vodičov.
S SBS-kármi sa mi spájajú aj majstrovstvá sveta v hokeji, konajúce sa u nás. Po návrate z fanzóny sme prechádzali cez vrátnicu, pri ktorej nám do očí ihneď udrela jedna nezrovnalosť. Vrátnik miesto toho, aby sedel v búde, ležal nohami dnu a telom von z nej a kričal slovenskooooooo, slovenskooooo. Prišli sme bližšie k nemu, či je ok, no jeho len zaujímalo, ako hráme. Keď sme mu povedali, že zápas skončil pred hodinou, prekvapil sa, prevrátil očami a zaspal. V tento deň sme ho videli na vrátnici, žiaľ, posledný krát.
Aj vďaka tejto udalosti som pochopil, že naša bezpečnosť na internátoch je dosť oslabená. Potvrdilo sa nám to v jeden letný večer, kedy v izbe bolo 30 stupňov, vonku tiež a inak ako s otvoreným oknom sa spať nedalo. Spolubývajúci už zalomili a ja som sa ešte hral na mobile, keď v tom počujem, ako niekto pomaly kráča po balkóne. Zhasol som telefón a čakal som, či tá osoba vojde do našej izby. Týždeň predtým tak baby odvedľa prišli o tri notebooky, tak som sa na takú návštevu pripravil a kúpil som si baseballku. Tá aj dnes visela nad posteľou. Počkal som si, kým pomaly pootvorí dvere a aspoň hlavou vojde dnu. V tom momente som vyskočil z postele a snažil som sa ho chytiť. Avšak chalan s pudom štvanej zveri vybehol z izby takou rýchlosťou, že som ho už nezbadal ani na balkóne. Šiel som si ľahnúť, no dvere balkónu som nechal otvorené. Chcel som vedieť, či sa ešte vráti. Vrátil sa. Opäť pootvoril dvere, vošiel a keď sa už chytal spolubývajúceho notebooku, vtedy som vyskočil aj s palicou na neho. On uskočil a pri snahe vybehnúť von nabúral hlavou do kovových dverí balkóna. Rýchlo sa však spamätal, zoskočil dole z prvého poschodia a ušiel do tmy. Aj som ho ľutoval, že si sám ublížil, no keď si predstavím, že by nám pobral veci, bolo to preňho ako príučka.
Mlynská Dolina je miestom, kde sa stále niečo deje. Odporúčam každému stráviť tu nejaký čas. Zážitky hľadať nemusíte, prídu samy. Ak ste však zvyknutý na luxus, tu ho, žiaľ, nenájdete. Nájdete tu však nefalšovaný, sladký život internátny.
