Druhá časť
Život plynul ďalej v rýchlom kolobehu a v takom istom kolobehu sa striedali aj osádky, bývajúce či súložiace vo vedľajších izbách. Ja som tvrdý spachtoš a mal som problém zobúdzať sa na budík. Rána však začali byť veľmi náročné vtedy, keď si susedka našla chalana, s ktorým klátila prvú ligu, nehľadiac na čas. Keď musíš, tak musíš. Zobúdzanie sa na tretí či desiaty budík, to je také študentské. Zobúdzať sa na padanie vecí z poličky v dôsledku jebania sa na druhej strane sadrokartónovej steny, to je také mlynské. Zo začiatku sranda, neskôr vás to už vcelku sere. Jednak zo závisti, jednak z modrín na hlave. Ranné či večerné, poprípade obedné či občasné jebačky skončili odsťahovaním sa, inak veľmi milého páru, na privát.
Predstavte si, že si nájdete babenku, ktorá pricestuje z ďaleka a svojho frajera z dediny odkiaľ prišla vôbec neočakáva a nájde si chvíľkového pichača z radov študentov. Jeho návšteva u nej sa však môže skončiť aj takto: sedíme si v letný teplý podvečer na balkóne, ktoré sú na „átriákoch“ mimochodom pospájané, popíjame zlatistý mok, keď v tom počujeme, ako sa s treskotom zavrú sklenené dvere a ozýva sa tupý buchot nôh bežiaceho človeka. V tom zbadáme typa o poschodie vyššie, ako si na balkón pod ním zhadzuje rifle, tričko a jednu topánku a zlieza za svojimi vecami. V tom sa rozbehne ku nám, polonahý, vbehne do izby, kde sa začne obliekať a s pohľadom toho, komu zrovna teraz niekto chce dať veľmi ale veľmi napiču, kontroluje balkón vrchného poschodia. Pozrieme na chalanka s úsmevom na tvári a čakáme vysvetlenie. „Chalani, klátim babenu, ktorá údajne nemá nikoho a je tu sama, keď tu v tom niekto klope na dvere a kričí: Martinkaaaa, prekvapenieeee!“ Chalan prišiel prváčku študentku z veľkej lásky a veľkej diaľky pozrieť, kým si ona hopsá na posteli s niekým iným. Návštevník nám poďakoval za poskytnutie azylu a s jednou topánkou odkráčal chodbami internátu.
Ale aby sme len nepísali o nemravnostiach, ktorým si študenti skracujú chvíľku medzi spánkom a slopaním, pozrime sa na fungovanie údržby, ktoré stálo za to. Nedeľné ráno ležím v posteli po ťažkej kalbe, keď tu počujem zvonku krik: „bohaaaaaa, kde mám to vedro. Ty si mi zobral vedrooo. Ty kokoooot!!!“ a toto sa opakuje asi desať minút. Idem na balkón, aby som zistil, kde je problém, a vidím asi 200 kilového robotníka, ako sa s do nitky prepoteným tričkom šplhá hore kopčekom s 5%-tným stúpaním a hurónskym revom za kýblom na odpad, ktorý si niektorý z jeho kolegov požičal. Smiechom som šiel puknúť, keď si v polke 20 metrového kopca musel dať pauzu na vydýchanie a s klianím furmanského pohoniča sa pustil smerom k vedru. Keď sa mu podarilo dosiahnuť cieľ kýbla na odpad, pozrel dnu a vraví: „dopiči plný.“ Otočil sa a mrmlajúc si popod nos odišiel nevedno kam.
Druhý zážitok sme mali, keď sme sa začali každé ráno budiť čím ďalej tým viac doštípaní od, ako sme si na nete zistili, ploštíc. Tieto malé ploské mrchy nám nedali spávať niekoľko týždňov, až sme si vykoledovali postrek. V deň postreku ráno o pol ôsmej dokvitol na našu izbu chalanko, ktorý bol odetý do plášťa, ako poznáme z filmov o masových nákazách a s veľkou bandaskou na chrbte strekol trikrát do stredu izby. Tekutina bez zápachu a jej stopové prvky na podlahe ma primäli k tomu, aby som mladíka zastavil, že chcem niečo checknúť. Pretrel som prstom po tekutine, olizol som ju pred ním, na čom sa veľmi začudoval. Keď som mu povedal, že nech si s čistou vodou nerobí zo mňa piču, poprosil ma, aby som počkal, že donesie ozajstný postrek. Ten už potom jebal ako kyslý tchor a veril som, že by tie kurvy mohol vypudiť. Žiaľ, odišli až po kompletnom zrekonštruovaní našej izby.
Riešenie problémov typu, my za to nemôžeme, lebo to Jano spravil nahovno, boli na dennom poriadku. Nefungovala nám zástrčka, a cítili sme, že skratuje a jemne tlie. Zavolali sme opäť údržbu. V sobotu ráno prišiel chlapík so skúšačkou, poprikladal ju do dierok, na kolík, zobral telefón a volá: Fero dojdi na „M-ko“, toto musíš vidieť.“ Začudovane sme kukali, či tam neobjavil zlato, ale veruže nie. Došiel Fero, druhý roboš ešte raz premeral zástrčku a vraví: „chalani, však vás to mohlo zabiť.“ Ja rekuže ok, to hovoria aj o chlaste, no robotníci vysvetlili, že elektrina nešla do dierky ako mala, ale šla na kolík, ktorý je normálne bez prúdu a že toto je presne vizitka kolegu Paľa, lebo že on to montovať nevie. (mená sú čisto vymyslené, nehľadajte za nimi konkrétnych ľudí)
To be continued…
