Na Slovensku máme 9 národných parkov, ktoré si teraz každý skúsi v hlave vymenovať. Hmm...hmm...Tatryyyy, Fatryyy aaa...hmm...Koľko ste dali? Každému, kto dal 7 a viac, klobúk dole. Zdalo sa vám to jednoduché? Gratulujem, patríte k tej geograficky erudovanejšej časti Slovače a moje články vám prospeli asi toľko, ako SNP obciam Ostrý Grúň a Kľak. Ale vy nie ste cieľová skupina, a preto šibkým krokom pokračujeme v odhaľovaní interesantných turistických destinácií.
Národný park Muránska planina
I tu še priznám, pôvodom som z nedaľekého okolia tohto druhého najmenej navštevovaného NP (najmenej Poloniny, bo baaars ďaleko) a veru, trvalo mi to mnoho rokov, kým som sem vôbec zavítal. Výsledok však stál za to. Ak hľadáte úplný kľud a pokoj od civilizácie a nebude vám vadiť ani prítomnosť Rasťa Ekkerta, ktorý si tam našiel útočisko, rozhodne dajte Muránskej planine šancu. Hoc' po mnohých smrštiach vyzerajú niektoré kopce ako prvé podpazušné chĺpky mladého muža (žiaľ, aj vrátane najvyššieho vrchu – Fabovej Hole) a výrub tam na niektorých úsekoch naberá až obludné rozmery, stále sa tam dajú nájsť miesta, kde skôr stretnete medveďa ako človeka. Ak by sa vám však na púti predsa len zacnelo za civilizáciou, môžete si odskočiť na Chatu Burda, ktorú sa prednedávnom podarilo po požiari znovu postaviť. Poistný podvod? Konkurencia? Illuminati? Katolícka jednota Slovenska? Ožratý bača? Púchovský hacker? Treba si odskočiť do Závadky nad Hronom, domáci už budú vedieť. Salaš Zbojská, skutočný klenot medzi pofidérnymi slovenskými rýchlopečenými kolibami a salašmi (áno, pozerám sa na teba, Tekovská Kúria) na kraji NP snáď ani nemusím predstavovať. Pre našu čitateľskú cykloodnož môže byť Muránska planina atraktívna aj pre svoju bikefriendliness, čo pre naše NP nie je pravidlom. Realitou ale je, že cyklistu som tam zatiaľ stretol len raz a aj ten sa ponáhľal na našu chatu na kalíšťok Zizaka. Mňam! No vravím, je tam proste kľud!
Hrb – Stred Slovenska
Neďaleko obce Ľubietová v BB kraji sa nachádza vrcholec Hrb - údajný geografický stred Slovenska. Netreba si ho mýliť s geografickým stredom Európy, Slovak version, ktorý je v Kremnických Baniach. A veď pomaly každá krajina, snáď okrem Islandu, má svoj geografický stred Európy, čomu úplne nerozumiem, keďže náš svetadiel sa mi veľmi pravidelný nezdá a nechápem, ako to rátajú a čo, ja sa vlastne hovno do toho rozumiem. Kto chce, ten si to môže naštudovať. Anyways, podobne ako Muránska planina, aj okolie Hrbu je vyhľadávaným miestom pre cykloturistiku a dobrým východiskovým bodom je málo známa Chata pod Hrbom, na ktorej sa natáčal vianočný spot Orangeu spred dvoch rokov (ak sa vám pri pohľade na Latináka prevracia žalúdok, stačí pozrieť prvých pár sekúnd). Na samotný Hrb je to z chaty čobykameňomdohodil a následné výhľady na Nízke Tatry či Kremnické vrchy stoja za to. Koho by zaujímalo, kde sa nachádzame, tak je to CHKO Poľana, jedna z tých menej navštevovaných oblastí, a preto sa mackom darí celkom solídne aj tu. Žiaľ, okrem nich sa tu darí aj podozrivým džípom so švajčiarskymi značkami a bachratou bradatou posádkou so zálesáckymi klobúčikmi, ktorí si určite idú zastrieľať...na...hm...hríby. Sú to hubári. Že? Tak určiteee.
Strážovské vrchy
Druhým spomenutým CháKáÓčkom v dnešnej časti sú Strážovské vrchy. Myslím, že vo všeobecnom ponímaní ide určite o známejší kusisko prírody, hlavne vďaka svojej polohe vedľa D1-ky medzi Bratislavou a Žilinou a Súľovským skalám, ktoré zdola vyzerajú oveľa desivejšie než v skutočnosti sú. Mňa už ale nebavilo okolo nich len chodiť, tak som si naplánoval trasu a jedného dňa ta aj vyrazil. V Strážovských vrchoch nájdeme asi tak štyri zaujímavé úkazy, kvôli ktorým sa tu nejakú tú sobotu oplatí zabiť, toť sú:
- Manínska tiesňava
- Súľovský hrad
- Súľovské skaly
- Hričovský hrad
Najlepšie na tom je, že všetko sa dá obehnúť za jeden deň, svižnejším tempom na to stačí doobedie. Začíname v Manínskej tiesňave (tadeto chodí dokonca autobus) pri Považskej Teplej, kam sa môžme odviezť považskobystrickou MHD-čkou. Áno, MHD V Považskej, tiež som sa čudoval. Pokračujeme, žiaľ len po asfaltke, cez Kostoleckú tiesňavu, kým sa nedostaneme do Vrchteplej. Rozjímame nad tým, ako bezstarostne a šťastne žijú lokálpatrioti a ani sa nenazdáme a zrazu sme pod Súľovským hradom. Kupujeme magnetku a vyrážame na jediné výraznejšie stúpanie. Po asi polhodinke prichádzame k prvým skalným útvarom, ktoré nás neopustia najbližšiu hodinu. Očekujeme Súľovské hradné útroby, cez okno (wuhú, kúsok adrenalínu!) sa prepcháme na najvyššie miesto hradu, znova rozjímame. Ďalej pokračujeme pomedzi Súľovské skaly až ku hradu Hričov, ktorý je o čosi zachovalejší (a.k.a. menej rozpadnutý) a schádzame do Hričovského Podhradia na rázcestie, odkiaľ sa už zavezieme kam treba. Ak sa domnievame, že náš hradný chtíč nebol dostatočne uspokojený, môžme si ešte odskočiť na Lietavu, najväčší a najkrajší z Beskydského hradného trianglu. A pekný deň za náma!
Malé Karpaty
Do tretice CHKOčko, zaujímavá viac z historického než z prírodného hľadiska. Kopce tu mohutné veru nie sú, za to sa tu na malom území nachádza množstvo hradov a zámkov vrátane Garážhradu, Devínu, Červeného Kameňa, Dobrej Vody, Čachtíc či v minulej časti spomínaných Pajštúna a Ostrého Kameňa. Ak patríte medzi ctených občanov našej krásavice na Dunaji (tipujem tak 80% čitateľov), tak v letných mesiacoch namiesto piva na terase v Centrálnej Kurvovni odporúčam prechádzku v Malých Karpatoch a uvidíte ten rozdiel vo veľkosti potných kruhov pod pazuchami. Krížom cez Malé Karpaty je vedená Štefánikova magistrála, ktorá je od Štefánikovej mohyly prirodzeným pokračovaním Cesty hrdinov SNP z Duklianskeho priesmyku až na Devín. Danú trasu som ešte neabsolvoval, viem si ale predstaviť, že po cca 20-tich dňoch putovania je tento úsek viac-menej už len výklusom. Osobné skúsenosti si milerád prečítam v komentároch. Malé Karpaty sú obľúbenou destináciou aj pre dôchodcov, keďže dajú sa tu naplánovať nenáročné prechádzky so zaujímavými výhľadmi. Veľká Homoľa, známa svojou rozhľadňou, patrí, aspoň podľa mojich pozorovaní, medzi tie najnavštevovanejšie kopčoky a obmedzenie na max. počet rozhliadačov - 10, ako keby ani nejestvovalo. Na rozjímanie nad okolitou prírodou odporúčam takisto Vysokú, druhý najvyšší vrch, z Kuchyne je to aj celkom svižný (a biedne označený) stupáčik. Do repertoáru diehard turistov síce MK nepatria, treba ale brať ohľad, že Bublinári nemôžu každý týždeň jazdiť kamsi na Oravu!
Z východu treba určite spomenúť NP Slovenský kras, tam je ale zaujímavá len Zádielska tiesňava, ktorá sa mi pre potreby článku zdá byť už príliš prepchatá turistami, a preto jej naštudovanie nechávam na domácu úlohu.
To-visit-list: Poloniny, Východné Karpaty, Volovské vrchy, Tríbeč
Týmto článkom sa váš premilený autor s vami lúči a ide ďalej brázdiť slovenské mestá, valaly, hrady či grúne a možno, možno z toho do budúcna vzíde podobná znôška premúdrelých rečí a zbytočných odporúčaní. Over and out.
