Temné 90. roky na Slovensku zapríčinili prapodivnú kategorizáciu územných samosprávnych celkov a pre úradné účely je potrebné rozlišovať medzi pojmami “obec” a “mesto” (v Čechách je dokonca aj medzistupeň – městys). Celé je to však rozdelené na základe divných kritérií a preto sa môže stať, že taký Čierny Balog, ktorý má porovnateľný počet obyvateľov s niektorými krajskými mestami a šiestu najväčšiu rozlohu celkovo, je označovaný za obec, a Modrý Kameň, čo je totálna diera s nudným a rozpadávajúcim sa hradom, je mesto, lebo má akúsi strednú školu s pofidérnou úrovňou. A to ešte nehovorím o tom, že Poltár je okresné mesto...
Mýtus hlásajúci, že v našich vieskach žijú len sedláci, vidláci, baranomydliči a kozo(vlož náhodné hospodárske či domáce zviera)jebi, je založený na realite len čiastočne. Treba preto rozlíšiť medzi satelitnou dedinkou pri Bratislave, rázovitou obcou na Orave, zaprdenou vymretou dierou v Rimavskosobotskom okrese či eurofondamikompletnerekonštruovaným rusínskym valalom (s nejakým funky dreveným kostolom) na severovýchode.
V tejto časti sa povenujem niekoľkým zaujímavým miestam, kde turisti vstúpia len na základe referencií, či intenzívneho rísrču na internete. A nakoniec si dáme ešte zopár smiešnych názvov, I know you want it.
Háj
Hájov nájdeme na Slovensku niekoľko, teraz je reč o tom v okrese Košice-okolie, neďaleko Turnianskeho hradu a najzaujímavejšieho miesta Slovenského Krasu, Zádielskej Tiesňavy. Za dedinou vieme nájsť niekoľko menších, či väčších vodopádov, kde turistu stretnete len zriedkakedy. Ak sa do roku 2000 v Háji nachádzali nejakí konšpirátori a prorusky orientovaní branci, Owen Wilson im samopalom určite zapchal ich špinavé papule. V obci a jej okolí sa totižto natáčal imperialistický film Za nepriateľskou líniou a na znak vďaky za poskytnutie futbalového ihriska na rozloženie filmového štábu bol obci venovaný obrovský šeredný rozstrieľaný papundeklový anjel, ktorý miestnej kase prinesie asi o 27€ viac, za čo si námestník starostu môže na tajnáša vytlačiť o 254 farebných strán viac, než predtým. Zaujímavý je aj na južnom Slovensku všadeprítomný preklad dediny do maďarčiny na značke, označujúcej začiatok a koniec obce. Áj. Háj Áj. Nutkanie dopísať Búvaj bolo silné…
Číž
Pojem “Číž”, značne dehonestovaný akýmsi zadychčaným bradatým komunistom, označuje malú kúpeľnú viesku neďaleko Rimavskej Soboty. Ako mnoho kúpeľov bez kapitálu finančných žralokov, aj Číž pomaly pustne a je len otázkou času, kedy zavrie svoje brány naposledy. Smutné. Číž je typickým príkladom pradávnoprosperujúcej kúpeľnej komunity, kde v radoch súčasných (zväčša už nezamestnaných) obyvateľov nenájdete nikoho, kto by v kúpeľoch aspoň chvíľu nepracoval. Napriek tomu, kúpele si udržujú svoju úroveň a cenovo sú veľmi dostupné a preto tam všetci povinne pošlite svojich rodičov/starých rodičov na regeneráciu a na pomoc spustošenému regiónu. Srať na maďarské aquaparky! Skutočné poklady máme aj doma. A je tam lacno, som hovoril? Hej, hovoril. A preto tam každoročne trávim silvestra. V peknom domčeku. S jacuzzi. Za pár šupov.
Dúbravica
Ešte donedávna si žila Dúbravica svoj kľudný dedinský život. Kohúty kikiríkali, traktory rinčali, babky sliedili, klebetili, ohovárali a Fica volili. Zrazu však prišiel zlom. Dúbravica sa dostala do hľadáčika umelcov, presýtených veľkomestom. Do dediny začali prúdiť stovky, ak nie tisíce, či nakoniec možno tak traja-štyria bradatí umelci na rozpadnutých ukrajinských bicyklíkoch. Založili si tu akúsi kultúrnu dedinu Kunstdorf, kde sa môžu naplno vyšantiť a realizovať. Samozrejme, v spojitosti s okolitou prírodou. Ich najzaujímavejším počinom je zrejme tento saunový domček, ktorý ponúka príjemnú alternatívu ku bežným gýčovým štvorhviezdičkovohotelovým saunám. Portfólio Kunstdorfu v Dúbravici je pomerne široké, umelecky erudovanejší človek sa tu určite dostatočne nasýti. Ja taký bohužiaľ nie som, tak aspoň odporúčam. Takáto iniciatíva je v značnom kontraste s pasivitou a neochotou domáceho ľudu, obce, kraja či VÚC (skutočného vinníka pozná určite len starosta) urobiť niečo s ruinami stredovekého hradu Dúbravica, ktorý sa týči nad obcou a dlhé roky chátra. Vlastne on sa vôbec netýči, je zasadený medzi domami a ledva ho vidno. No nevadí. Na chvíľkové odskočenie si z Banskej Bystrice alebo Zvolena je Dúbravica ako stvorená.
Turecká
Ostaneme v okolí Banskej Bystrice. V obkolesení Veľkej Fatry sa nachádza zabudnutá dedinka Turecká, ktorá pomaly ale isto vymiera a je len otázkou času,kedy sa z nej stane čisto chatová oblasť. Život sa tu jednoducho zastavil a nestretol som tam tuším nikoho, kto by nemal pod 50 rokov (alebo aspoň kvôli prepitosti tak nevyzeral). Apropo alkohol. Jediná krčma, ktorá tam fungovala, bola naposledy (cca 3-4 roky dozadu) už zavretá, a to už o niečom svedčí. Napriek tomu je však Turecká vyhľadávaným a zaujímavým miestom hneď z niekoľkých dôvodov. Každoročne sa tu totižto konajú MS vo varení a jedení halušiek, čo už má síce pomaly každá druhá obec, ale kto sa chce dobre nakotiť a okotiť, mal by návštevu tejto venue zvážiť. S podobným cieľom môžete Tureckú navštíviť aj počas tradičných Krňačkových pretekov. Kopce na spúšťanie tu majú naozaj poriadne strmé a ku rozpadnutému vleku (evil, evil mecenáši a ich neďaleké Donovaly) sme ledva vyšli na aute, nie to ešte pešo. Zaujímavá je aj neďaleká osada Rybô, kde pred 91 rokmi spadla lavína, ktorá zabila 18 ľudí, vrátane všetkých súrodencov tohto pána, ktorý je stále alive & kicking. Vedľa informačnej tabule, hlásajúcej túto udalosť, je zároveň ďalšia, ktorá turistu oboznámi, že v Rybí, Rybôm, Rybách...hm..tunáka sa točila legendárna scéna z Vlčích hôr, ktorá je historikmi považovaná za základný kameň vzniku CGI.
Poluvsie
Cestou zo Žiliny do Rajca môžeme naraziť na Poluvsie. Hoc technicky vzaté nejde o obec, ale o mestskú časť Rajeckých Teplíc, zaradil som to do článku a nikto s tým nič nespraví. Stačí jedna 10 minútová zastávka (aj s vyšťaním) a stíhame si pozrieť všetko, čím je Poluvsie zaujímavé.
Na pravej strane, ak ideme zo Žiliny, sa nachádza 15 metrový skalný útvar Poluvsianska skalná ihla, ktorýá pri troche fantázie skutočne pripomína, no, hm, ihlu. A našej, internetmi skazenej generácii, aj určite voľačo inšô, na čo treba byť brave enough. Takmer hneď oproti sa nachádza jeden domčok, v ktorom sa narodil Jozef Gabčík, otec myšlienky o vytvorení voľákej vodnej kraviny, vďaka ktorej sa rozsekáme s našimi južnými susedmi. Takmer mu to vyšlo. Tak, ako jeho atentát, ešteže bol s ním ten druhý týpek s granátom. Lidice posielajú pozdrav.
A teraz sľúbený zoznam bizarných názvov dedín.
Trojpísmenové: Búč, Hul, Lok, Keť, Bol, Rad, Mad, Šíd, Čab a môj obľúbenec Žíp. Treba podotknúť, že väčšinu podobných názvov nájdeme na južnom Slovensku, keďže sú to poslovenčené mutácie pôvodných maďarských pomenovaní
Až príliš írečité: Ďurďošík, Šiatorská Bukovinka, Popudinské Močidľany, Vaľkovňa, Kšinná, Uzovská Panica, Ľuboriečka, Šajdíkove Humence, Kolibabovce
Pri ktorých je na prvý pohľad diskutabilný pôvod: Naháč, Havaj, Pružina, Honce (lololol), Lúka (so innovative), Lehota časť Krvavé Šenky, Jasov časť Počkaj
V nasledujúcej časti tohto seriálu sa spolu bližšie pozrieme na málo známe hrady, hrádky a zrúcaniny. Prisahám, že sa viac povenujem aj západnému Slovensku, na ktoré som zatiaľ pomerne slušne sral.
