Skryté perly Slovenska - Mestá

Bojnice, Spišský hrad, Vysoké Tatry, Banská Štiavnica, Bratislava. 20 úderov bičom a soľ do rán tomu, kto nebol aspoň v štyroch z týchto turistami najprepchatejších destináciách. Ja som ešte nebol v Štiavnici, preto štyri z piatich, nebudem si predsa kakať do úst. Správny Slováčisko a národovec jak repa (alebo skôr lipa?) by pri búchaní sa do pŕs mal poznať aspoň zopár základných záchytných bodov svojej vlasti. Tak hovorí teória, ktorú som si práve vymyslel.

Nanešťastie, realita je na sto honov vzdialená a nezriedkavo sa človek stretne s naoko vzdelanými a rozhľadenými ľuďmi, ktorí by Hlohovec hľadali kdesi nad Latoricou, Trebišov pri Fiľakove a Ružomberok zas na Záhorí. Za každé „Brezno? To je volade na východe, né?“ je umučené jedno mačiatko a keďže mám mačky rád, rozhodol som sa bojovať proti geografickému analfabetizmu pospolitého ľudu.

Ako hovorí nadpis článku, budem sa zameriavať na nemainstreamové miesta. Predsa len, Slovák, ktorý sa rozhodne trošku sa dovzdelať, si najvychytanejšie miesta dokáže nájsť na internetoch do piatich sekúnd. Ale skutočné perly, tie v bedekroch nenájdete. V prvej časti tohto seriálu sa zameriavam na mestá. Podotýkam, že sa jedná o môj subjektívny názor, čiže nesúhlasné mindžovanie je akceptované.

Levice

Nedávny​ hejtón ​v N­ku sa snaží ľuďom vsugerovať pocit, že Levice sú riť sveta. Pravdou ale je, že počas mojej návštevy som a tam cítil príjemne a absencia zelene na novom námestí mi vôbec nevadila, ajkeď bolo slušne cez 30 stupňov. Mestské parky na Slovensku sú všeobecne dosť biedne a keby sa chcem poihrať s veveričkami, nejdem predsa do Levíc, nie? Útulný gotický Levický hrad neďaleko pešej zóny a námestia prepletaného príjemnými krčmičkami s vďačne korpulentnou obsluhou s ľahučkým vzrušivým maďarským prízvukom mi dodali slušnú dávku príjemnej energie. Levický Genius Loci zapôsobil vskutku markantným spôsobom, narozdiel od dákeho Prešova či Banskej Bystrice. Vravím, subjektívne. Odvrátené miesta mi ostali odvrátené, a to je dobre, veď nikto sa tam nesťahuje.

Tisovec

Kde inde, ak nie v Tisovci, by mohol vyrásť švárny dvojmetrový junák​ Ferko Kuchta​, predstaviteľ Bielikovho Jánošíka? A doktor, ešte bol aj doktor. Ženská odnož čitateľov si môže ísť prezliecť spodné prádlo, my počkáme. Tisovec, mesto zasadené do drsnej prírody, obkľúčené desivými nehostinnými vrchmi Muránskej planiny, nepatrí svojimi sakrálnymi pamiatkami či námestím medzi tie najkrajšie, rozhodne však má svoje čaro. Ak sa sem, nedajbože, rozhodnete cestovať, určite si treba vyskúšať jazdu ozubnicovou železnicou smerom z Pohronskej Polhory. Táto trať vybudovaná ešte v 19 storočí obsahuje niekoľko impozantných mostov a tunelov, ktoré podnecujú rozmýšľanie o súčasnom tempe stavebných prác na Slovensku. Hoc, môže to byť tým že za Franza Josefa sa sralo na normy a bezpečnosť, nuž ale, mosty stoja, tunely sa neprepadávajú, tak asi to až tak nesfušovali. Apropo, stavbárčina. Spomínaný úsek cesty od Pohronskej Polhory je momentálne preplnený ťažkou technikou kvôli jeho rozširovaniu, takže je možné, že si tam chvíľku počkáte. Na jednej strane to bolo určite potrebné, na druhej zas stratí tento horský priechod pre nostalgikov svoje čaro. Kam sa hrabe Soroška alebo Pezinská baba. Ak ste na tomto úseku niekedy stretli kamión s nešikovným šoférom, mali ste o zábavu postarané. Pre niekoho môže byť zaujímavá aj zrúcanina Hradová či rozprýpaný ​kopec ​nad Tisovcom, kde sa ťaží vápenec a pri odstreľovaní je to dole aj poriadne počuť. Mesto drží nad vodou aj jedno z najkvalitnejších bilingválnych gymnázií na Slovensku, ktoré vďaka svojim študentom udržuje na uliciach gádžo/negádžo ­ratio v relatívne prijateľných hodnotách. Ale v okolí aj tak všetci vedia, že v Tisovci sú už len cigáni a skinheadi. Svoje komické umenie si tu dokonca cibrila aj rodáčka Eňa Vácvalová, jej rodný dom je určite pútnickym miestom pre mnohých, hoc múdrych, tak schybelých. Choďte sa tam pozrieť! Ale podobne ako pri Leviciach, bývať tam nejdeme.