Minule sme si povedali, kto boli Selous Scouts zač, ako sa k nim dostať a sľúbili sme si, že si povieme aj niečo o zážitkoch, ktoré služba v tejto jednotke ponúka. Dnes si povieme o jednej ich akcii. Varovanie vopred, v článku budú vulgarizmy a mŕtvoly, takže ho čítajte len po 22. hodine a so zavretými očami.
Najznámejšia z bojových akcií Selous Scouts sa oficiálne volala operácia Eland, neoficiálne masakra v Nyadzonii. Tábor Nyadzonia, pri rovnomennej rieke, bol výcvikový tábor ZANLA (Zimbabwe African National Liberation Army) ozbrojenej zložky hnutia ZANU, ktoré viedol Robert Mugabe a podporovala Čína. Menší problém s akoukoľvek vojenskou akciou proti tomuto táboru spočíval v tom, že sa nachádzal v Mozambiku, 50 km od hraníc s Rodéziou. S Mozambikom to bolo celkovo problematické. Bol portugalskou kolóniou, cez hranicu Portugalci s Rodézanmi obchodovali vo veľkom, potom na tovare prelepili krajinu pôvodu z Rodézie na Mozambik, a tak dokázali udržať pri živote rodézsky export a tak trochu ojebávať OSN obchádzať sankcie.
Lenže Portugalcov dobehli vlastné sračky. FRELIMO (Fronta za oslobodenie Mozambiku, samozrejme komunisti jak repa) sa celkom hlasno dožadoval nezávislosti pre Mozambik. V 1975 to Portugalcov prestalo baviť, povedali Adeus a išli do riti. Trocha tým zavarili Rodézanom. Nielenže prišli o obchodného partnera, ale ostalo im cca 1000 km hranice, ktorú museli strážiť. Stavať plot ich nenapadlo. Okrem toho členovia FRELIMO mali zrazu bohovsky veľa voľného času. Mohli ho investovať do obnovy svojej krajiny, ale rozhodli sa radšej pomôcť súdruhom z Rodézie. Pomáhali im hlavne materiálne, poskytovali výcvik, zbrane, pomáhali pašovať výstroj od východných spojencov (Mozambik na rozdiel od Rodézie/Zimbabwe má prístup k moru, takže mohli dostávať pomoc napriamo loďami a ďalej ju posúvať cez hranicu). Do priamych stretov s rodézskou armádou sa však FRELIMO až tak nehrnulo.
Jednou z foriem pomoci bolo aj poskytovanie výcvikových táborov. Takým táborom bol aj tábor Nyadzonia. Rodézania o tábore vedeli už dosť dlho, postupne zbierali informácie od všetkých zajatých teroristov, ktorí týmto táborom prešli. Posledným čriepkom do mozaiky tábora bolo zajatie a skrotenie istého Morrisona Nyathiho, vysoko postaveného dôstojníka ZANLA, ktorý v ňom bol len nedávno. Skautom odovzdal všetky informácie o bezpečnosti tábora, hliadkach a aj o tom, že v blízkej dobe tábor bude praskať vo švíkoch a bude v ňom cca 5000 bojovníkov ZANLA. Podľa prieskumu OSN bola Nyadzonia utečeneckým táborom, v ktorom boli iba civilisti. Rodézania namietajú, že keď sa ohlási pozorovacia misia OSN týždeň dopredu, tak je dosť veľká pravdepodobnosť, že každý tábor bude vyzerať ako utečenecký a mladí muži so smartphonami, ehm, AKčkami sa z neho vytratia. Osobne si myslím, že pravda bola niekde v strede. Počas celej histórie vojen, vždy tam, kde bol vojenský tábor, objavili sa v jeho blízkosti aj civilisti, ktorí žili s armádou v symbióze - obchodníci, prostitútky, kuchári, siroty...
Podplukovník Reid-Daly mal už dlhší čas vedomosť o tomto tábore a plánoval proti nemu zakročiť. Informácie od Nyathiho plánu dodali reálnejšie kontúry, ale zelenú dostal až po tom, ako skupinky teroristov opakovane prekročili mozambickú hranicu a zaútočili na ciele v Rodézii. Civilná populácia vyžadovala odvetnú akciu.
Plán a) bol veľmi jednoduchý, partia Selous Scoutov sa prezlečie za bojovníkov FRELIMO, nasadne do nákladiakov, ktoré budú namaľované podobne ako vozidlá FRELIMO. Nadránom za tmy prekročia hranicu, cestou veľmi nenápadne prejdú cez niekoľko dedín, dorazia do tábora, megafónom vyhlásia, aby sa dostavili všetci dôstojníci z tábora, tých potom naložia do áut a pod zámienkou podania ďalších informácií ich z tábora odvezú a zavlečú ich do Rodézie. Pre prípad komplikácií mali aj plán b) - rozstrieľať celý tábor na sračky.
Na dopravu mali pôvodne použiť iba upravené nákladiaky Mercedes Unimog. Skauti v sebe nezapreli dedičstvo po SAS, rovnako ako SAS-íci už v druhej svetovej vojne, na každý voľný kus karosérie privarili guľomet.
Reid-Dalymu sa však podarilo vysockovať od Rhodesian Armoured Corps aj päť prieskumných obrnených vozidiel Ferret. Je to staré vozidlo s pomerne tenkým pancierom a ozbrojené iba guľometom. Rhodesian Armoured Corps ich určite nepožičiavali s ľahkým srdcom. Jednak preto, lebo sa báli, že im ich skauti rozbijú, ale hlavne závideli, že budú konečne použité v akcii. Klasické obrnené vozidlá totižto neboli v rodézskej vojne až tak dôležité, pretože nemali veľmi proti čomu bojovať. Unimog s guľometmi úlohu splnil rovnako efektívne a zároveň zožral o polovicu menej paliva. Preto sa väčšinou používali ako viac-menej statické palebné pozície napríklad pri ochrane letísk.
Posledným vozidlom kolóny mal byť portugalský nákladiak, ktorý mal slúžiť ako veliteľské vozidlo, ten sa však krátko pred samotnou akciou pokazil. Možno ste si všimli jednu menšiu drobnosť v tomto pláne. Po prezradení krytia ako FRELIMO by čokoľvek trošku obrnené rozstrieľalo celú kolónu na cimpr-campr. Našťastie akurát Rhodesian Air Force vyraďovala zo stavu staré lietadlá de Havilland Vampire, ktoré boli vyzbrojené rýchlopalnými 20mm kanónmi Hispano. Stačilo pár šialených týpkov so zváračkou a tradá.
Krátko po polnoci 6. augusta 1976 prekročila kolóna mozambické hranice. Skladala sa zo 14-tich vozidiel (9 Unimogov a 5 ferretov), v ktorých bolo 84 skautov, čiernych, resp. zamaskovaných na čierno. Vo vedúcom vozidle sedel aj Morrison Nyathi. Čoskoro sa ukázalo, že možno si predsa mohli zobrať pár šikovných ľudí z Armoured Corps so sebou. Šofér jedného ferretu nezvládol riadenie a vo zvírenom prachu netrafil nájazd na most cez riečku a zapichol vozidlo do vody. Posádka sa zachránila, ale ferret sa nepodarilo vytiahnuť, tak ho nechali tak a pokračovali. „Kurva, hlavne nenápadne.“
Cesta ináč prebiehala podľa plánu, prechádzali jednotlivými dedinami, ak ich aj niekto zbadal, tak ich považoval za FRELIMO a neriešil to. Dokonca v jednej osade museli zastaviť pri zátarase, ktorý obsluhovala hliadka FRELIMO, ale bez problémov im zdvihli rampu a pustili ich ďalej. Celou cestou prestrihávali telefónne káble, aby v prípade prezradenia mali prenasledovatelia skomplikovanú úlohu. Kúsok pred cieľom odstavili dva Unimogy a nechali pri nich 12 skautov, aby kryli chrbát a ústupovú cestu.
Do tábora vstúpilo 74 chlapov a 11 vozidiel. Stráže ich pustili cez bránu, prevleky fungovali. Ferrety sa v tábore rozdelili tak, aby pokryli všetky prípadné únikové cesty, Unimogy vošli do stredu tábora. Vzhľadom na to, že obyvatelia tábora očakávali každým dňom FRELIMO nákladiaky, ktoré by ich odviezli z tábora do akcie, ani chvíľu nepochybovali a začali sa húfne hrnúť k nákladiakom. Situáciu ešte zhoršil skaut, ktorý mal na starosti megafón a v eufórii doň zakričal niečo v zmysle, že Rodézia padla. Vtedy celý tábor vybuchol. Rozbehli sa aj tí, čo sa doteraz k nákladiakom netlačili, niekto z tábora spustil poplach, aby zburcoval úplne všetkých a prišli si vypočuť dobré správy. Plán a) sa začal rúcať. V tom momente si niekto z davu všimol, že jeden zo začiernených vojakov v Unimogu má modré oči. Z davu sa ozvala sporadická streľba. Keďže išlo o výcvikový tábor, zďaleka neboli všetci obyvatelia ozbrojení. A vtedy prepuklo peklo. Skauti spustili zo všetkých zbraní.
Videl som na youtube nejaké videá, čo s balistickou želatinou urobí bežná strela, v kalibri napr. 7,62 mm alebo 5,56 mm. Neviem a hlavne nechcem si predstavovať, čo urobí s človekom z bezprostrednej vzdialenosti vystrelená 20mm trieštivo-zápalná strela určená na ničenie lietadiel.
V panike sa dav rozutekal a snažil sa ujsť z tábora. To akurát vbehli pred hlavne čakajúcich ferretov. Niekoľko desiatok ľudí sa utopilo, keď sa snažilo nájsť záchranu v rieke.
„Nikdy nebolo jednoduchšie zabiť človeka. Po chvíli som prestal strieľať. Sadol som si a len sa pozeral. Fyzicky som nedokázal pokračovať,“ Peter MacNealy, Selous Scouts.
„Vyzeralo to, ako keď pod kosou padajú obilné klasy,“ podplukovník Reid-Daly.
Potom zavládlo ticho, jediným zvukom boli plamene šľahajúce z hlavnej budovy tábora, ktorá sa chytila od zatúlaných zápalných striel. Vtedy skauti zosadli z vozidiel a vykonali rýchlu prehliadku tábora. Išli po dokumentoch, ktoré by mohli obsahovať ďalšie informácie a plány ZANLA. Nenarazili už na žiadny odpor. Nasadli naspäť do áut a kolóna sa pohla naspäť. Spiatočná cesta bola kvôli utajeniu iná, ako tá, ktorou prišli sem. Cestou vyhodili do vzduchu 200-metrový most ponad rieku, aby skomplikovali situáciu svojim prenasledovateľom.
Už počas plánovania akcie sa počítalo, že bude malá pravdepodobnosť, že by kolónu po úspešnom útoku prenasledovalo FRELIMO.
„Keď zistia, že Selous Scouts si voľne jazdia po Mozambiku, tak sa doserú a začnú kopať zákopy. Skurvene veľké zákopy, aby sa pred nami schovali,“ Reid-Daly. Podplukovník mal v zásade pravdu. Problém v jeho uvažovaní bol v tom, že niektoré skupiny FRELIMO sa o útoku ešte nedozvedeli. V poslednej dedine pred hranicami, cez ktorú mali skauti ustupovať, malo FRELIMO pomerne veľkú posádku, okrem iného vyzbrojenú 12,7mm guľometmi a mínometmi. Vzhľadom na nízky stav munície nemohla ustupujúca kolóna uvažovať o priamom strete. Našťastie pre skautov už boli v dosahu Rhodesian Air Force. Priletel ich zachrániť Lynx (Rys), čo je v skutočnosti Cessna Skymaster, na ktorú Rodézania navešali kopec zbraní a používali ju ako lietadlo na blízku palebnú podporu. So vzdušnou podporou a navigáciou zhora sa im podarilo mesto obísť a vrátiť sa do Rodézie.
Selous scouts počas tejto akcie neprišli o žiadneho muža. Ale až po návrate domov zistili, že dvoch nechali v Nyadzonii. Totižto tým, že sa tesne pred akciou menil počet vozidiel a počas nej prišli o ďalší ferret, nemali skauti presne určené a natrénované, kto s kým pôjde domov, takže po prieskume tábora nasadli a odišli a na dvoch členov jednotky proste zabudli. Nepriestrelné „komu chýba sused,“ pred odchodom zlyhalo, očividne obaja sedeli vedľa seba. Rodézania neboli v takej pozícii ako Američania v Somálsku, aby kvôli zostrelenému Black hawku a nikoho-tam-nenecháme prišli o ďalších ľudí. Tak to nijako neriešili.
„Kurva! Steve! Oni sú preč! Tí zmrdi nás tu nechali! Čo budeme robiť?“
„Čo by sme robili? Dokráčame, veď je to len 50 km na hranice,“ a presne tak sa stalo, o pár dní sa ukázali doma a predpokladám, že spolubojovníci si z nich aspoň do konca vojny robili prdel.
Tesne po akcii skauti odhadovali straty na strane ZANLA na cca 300 ľudí. Počas ďalších operácií bolo na základe zadržaných dokumentov zistené, že obetí bolo oveľa viac. Oficiálne rodézske čísla hovoria o 1026 mŕtvych, odhady sa bežne pohybujú od 1500-2000 ľudí.
Asi to dnes ukončíme tu. Toľko mŕtvych je dosť vyčerpávajúcich a nechce sa mi robiť ďalšie vtipy. Ešte sa môžete tešiť aspoň na jeden článok o Scoutoch, tam budú aj spomínané fotky, ktoré vyhrali Pulitzerovu cenu. Potom uvidíme.
