Keď pred pár rokmi nášho cyklistu nespravodlivo vylúčili z Tour de France, (pravdepodobne preto, aby sa ho zbavili a pomohli tak inému pretekárovi), mal vlastne veľké šťastie. Mohli ho totiž odstrániť aj horším spôsobom. Ako Marca Pantaniho.

 

Nezažila som éru tohto fenomenálneho talianskeho športovca, ale z toho, čo som o ňom občas započula na pol ucha, som vedela, že bol skvelým cyklistom až do momentu, keď ho čapli s dopingom. Potom to s ním šlo dole vodou, dal sa na drogy, až sa napokon v roku 2004 z depky predávkoval. Klasika. Či...???

Jeho matka z času na čas v telke opakovala, že sa nezabil, ale BOL zabitý. No veď jasne, ktorá matka si prizná synov problém. Dvakrát to predsa vyšetrovali policajti, tak snáď nie sú padnutí na hlavu. Či...???

Napokon dostala geniálny nápad a požiadala o pomoc Hyeny. Tento televízny program som už párkrát spomínala, sú to skvelí novinári na Berlusconiho kanáli, majú k dispozícii more prachov a vypátrajú aj ancikrista. A tak sa do toho pustili a výsledky dvojročnej práce zhrnuli do trojhodinového špeciálu, o ktorom je tento článok, (k napísaniu ktorého ma dokopala Anthrax, diky).    

 

Miláčik divákov

Marco bol odmalička obrovský talent, aj napriek tomu, že oproti ostatným pôsobil ako tintítko. Hovorilo sa o ňom, že nevyhrával nohami, ale hlavou – silou vôle. Ako vtedy, keď bol na Tour de France ´94 zapletený do škaredého pádu v kopcoch. Pelotón dávno zmizol za obzorom, keď jemu ešte ošetrovali skrvavené koleno. Nik by mu nezazlieval, keby to vzdal. Ale Il Pirata, prezývaný tak pre šatku na holej hlave a náušnicu v uchu, sadol na bicykel a začal ťahať. Najprv to dotiahol do hlavnej skupiny, prefrčal cez ňu, a potom „zapol motory“ a parádne jej unikol. Tam, kde iní končili, on iba začínal a čím horšie situácia vyzerala, tým viac ho to bavilo. Podával neuveriteľné výkony a ľudia ho zbožňovali za to, aké zážitky im pripravoval.

Povyhrával, čo sa dalo, v roku ´98 dokonca naraz Giro aj Tour, pričom počas rozhodujúcej etapy, keď bola neskutočná kosa a lialo ako z krhly, sa pred neveriackym zrakom divákov opäť odtrhol od pelotónu a ťahal jak ďábel, aby si v cieli prevzal žlté tričko.   

Už v 28 rokoch bol legendou, no pritom ostal milým, skromným a citlivým chalanom, ktorého mali všetci radi.   

 

 

Dopingová aféry Festiny

V roku ´98 Tour otriasla dopingová aféra, kvôli ktorej bol vylúčený celý tím Festina. V ich aute sa našli zakázané látky, medzi inými erytropoetin (EPO), ktorý zlepšoval odolnosť športovca tým, že mu zvyšoval hladinu červených krviniek, a teda lepšie okysličoval krv - lenže zároveň ju zahusťoval a mohol mu spôsobiť infarkt.

V tomto období boli dopingové kontroly predsa len trochu iné ako dnes, mnohé látky sa vôbec nedali vypátrať, ale pravidlá pre EPO platili už od roku ´97. Cyklistický zväz stanovil, že hustota krvi musí byť do 50 jednotiek. Ak bude vyššia, cyklista síce nebude uznaný za nadopovaného, ale nebude uznaný ani za schopného pretekať, lebo by ohrozil svoje zdravie.

 

Všetko v pohode

V roku ´99 Marco na Gire obhajoval víťazstvo a bol veľkým favoritom i magnetom pre divákov. Predviedol sa v skvelej forme, keď dostal defekt a opäť bez problémov dobehol i predbehol utečencov a vyhral. Dve etapy pred koncom mal na sebe ružové tričko vedúceho pretekára a v tíme vládla dobrá nálada, pretože bolo jasné, že vyhrá Il Pirata i tím.

Ako si neskôr vybavili viacerí, večer pred predposlednou etapou v Madonna di Campiglio začali kolovať čudné reči. Že niekto z družstva ráno na trať nepôjde. Ba ktosi sa priamo spýtal, či je pravda, že to bude Marco, lebo mal príliš hustú krv???

Nik to nebral vážne, prečo aj? Pantani si, rovnako ako ostatní, večer preventívne hustotu odmeral a výsledok bol 48, na vlastné oči to videli dvaja svedkovia – fyziológovia z tímu. Všetko v najlepšom poriadku. Dopingové kontroly boli v ten rok ešte prísnejšie, takže naozaj len blázon by sa pokúšal o niečo zakázané.

 

Nález

Ráno prišli komisári, odobrali krv... a o hodinu zrazu tím dostal nečakaný telefonát: Marco má hustotu 53, štart by ohrozil jeho zdravie, preto je diskvalifikovaný. 

Celý svet ostal v šoku. Marco bol presvedčený, že omylom zamenili vzorky. Družstvo bolo na jeho strane a na protest všetci opustili preteky. Cyklista, ktorý mal po ňom prebrať ružové tričko, ho odmietol. Fanúšikovia boli zúfalí, plakali a protestovali, presvedčení, že niekto sa rozhodol Pantaniho obrať o jasné víťazstvo. Novinárom sa síce situácia tiež nepáčila, ale mierne sa im to vymklo z rúk, keď sa „hustota krvi“ v mediách postupne začala zamieňať so slovom „doping“.

 

Anomália

Marco okamžite vyrazil do uznávaného štátneho laboratória v Imole, kde si pre istotu nechal hustotu premerať dvakrát. Výsledok: 48,1.

Ako je možné, že mal večer 48 a ráno 53? Dehydroval sa v noci v posteli?

Ak večer nemal 48, ale viac, žiadny problém – stačilo sa poriadne napiť, najmä keď človek vedel, že ho ráno budú kontrolovať. 

Hyeny zašli za lekárom, ktorý svojho času robil kontroly v cyklistike, ukázali mu výsledky oficiálne i tie z Imoly a spýtali sa ho, či je možné, aby medzi nimi bol taký rozdiel.

A lekár bez problémov našiel anomáliu: v oficiálnej vzorke mal Marco veľmi nízky obsah krvných doštičiek. Ak by sa aj pred cestou do Imoly napil, aby si znížil hustotu krvi, počet krvných doštičiek by ostal konštantný. Podľa jeho názoru bolo so vzorkou manipulované, v tom čase skúmavky nebývali zapečatené, nebol to problém. Stačilo otvoriť ju a trochu odobrať z riedkej vrstvy hore – v tej sa práve nachádzajú doštičky (kým biele a červené krvinky tvoria hustejšiu masu na dne).

Doklad z Imoly však bol na súde odmietnutý, laboratóriom vraj nie je uznávané (hoci je, dokonca Európskou Úniou).

 

Buzerácie

Nasledujúce týždne sa o inom ani nehovorilo, Marcov dom bol obliehaný novinármi. On sám bol po tomto podraze strašne zronený a znechutený, viac ako prehra ho mrzela strata dôveryhodnosti. A to, že nik z novinárov nespochybnil oficiálnu verziu. Poskytol len jeden rozhovor, kde uvažoval, či šlo o chybu systému alebo či dôvodom mohli byť stávky. Priznal, že nemá chuť trénovať ani súťažiť, pretože všetko, čo dosiahol, dosiahol ťažkým tréningom a teraz to bolo zrazu spochybnené a všetci sa na neho dívali ako na kus hovna. V minulosti sa svojou húževnatosťou dokázal dostať do skvelej formy i po zdravotných problémoch, no teraz mal pocit, že to nezvládne.

A keď sa o to neskôr pokúsil, jeho názor sa potvrdil. Pozerali na neho ako na drogistu, buzerovali ho a neustále hľadali niečo, čo nikdy nenašli. Kvôli istým pretekom dokonca musel podstúpiť ultrazvuk semenníkov.

V roku 2000 na Tour de France vyhral etapu po ťažkom boji s Armstrongom (ako neskôr vysvitne, nadopovaným až po korienky vlasov), načo Armstrong vyhlásil, že ho vyhrať NECHAL. Na druhý deň nahnevaný Marco opäť šliapol do pedálov a pekne mu to nandal, vyhral ďalšiu etapu. Nik netušil, že bola posledná...

 

Navždy drogista

Medzitým Pantani dostal za zvýšenú hustotu krvi v prvom kole súdu trest tri mesiace väzenia za podvod. (V druhom kole bol oslobodený).

Keď sa v hoteli pri ktorýchsi pretekoch našla striekačka s inzulínom, automaticky ju priradili k nemu, hoci sa to nikdy nedokázalo. Aj v tomto prípade bol v druhom kole zbavený viny, ale následky to na ňom zanechalo. „Mám pocit, akoby som bol pod hladinou a vždy, keď sa snažím nadýchnuť, niekto ma tresne po hlave,“ posťažoval sa priateľom. 

Organizátori Tour de France tuším trikrát oznámili, že ho ako starého drogistu nechcú. Nechceli ho už ani manažéri, nik nedokázal zmazať tieň dopingu, vznášajúci sa nad ním ako čierna škvrna. 

A tak sa Marco, smutný a ponížený, postupne začal od športu vzďaľovať a hľadať útechu v kokaíne. Pokúsil sa i o liečbu, no márne. 14. februára 2004 sa Talianskom rozniesla správa, že slávny cyklista sa predávkoval, jeho telo našli v kaluži krvi v hoteli v Rimini. Podľa jeho známych však Marco vnútri zomrel už v ten deň v Madonna di Campiglio, akoby sa v ňom navždy niečo zlomilo... 

 

Kto bol za tým?

Hyeny najprv pátrali, kto mal záujem diskvalifikovať Marca dve etapy pred koncom.

V roku 2009 totiž istý prepustený milánsky zločinec vydal svoj životopis, kde tvrdil zaujímavé veci. Keď sedel v Novare, istý camorrista mu ako protislužbu za pomoc dal informáciu: „Nestavaj na Pantaniho, bude diskvalifikovaný.“

To, samozrejme, kvôli predajnosti môže tvrdiť každý, bolo treba dôkazy. A našli sa. Polícia síce nikdy nezistila meno spomínaného camorristu, no pri odpočúvaní iného mafiosa náhodou zachytila, ako o prípade hovorí manželke a neskôr informáciu potvrdil ešte tretí človek z podsvetia. Je teda bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že Marca podrazili – v hre boli totiž nielen MILIARDY lír z oficiálnych stávok, ale i MILIARDY zo stávok načierno. Keby bol Pantani vyhral, neapolská camorra by vraj musela vyhlásiť bankrot!!!!! 

Odsúdený však nebol nik, pretože sa nedokázalo, kto manipuloval so vzorkou. Hyeny zašli za všetkými tromi lekármi, ktorí vtedy pracovali na Gire, ale jeden ich ignoroval úplne a dvaja manipuláciu zamietli, samozrejme.

 

Oficiálna verzia

Marcov smutný koniec všetkých zaskočil. Posledné štyri dni vraj strávil izolovaný v Rimini, s nikým sa nestýkal, len sedel zavretý na izbe a v depresii hulil kokaín, až sa predávkoval. Teda, taká je oficiálna verzia, ktorej však jeho matka i priatelia odmietali uveriť.

Ale hoci sa im podarilo prípad znovu otvoriť v roku 2014, záverečný verdikt bol taký istý ako prvýkrát: samovražda. Jediný trochu potrestaný bol Marcov dealer, ktorý mu zaobstaral kokaín, no ani on neveril teórii o samovražde.

Hyenám stačilo pozrieť si fotky a video, nakrútené súdnou políciou dve hodiny po Pantaniho skone a prečítať si výpovede svedkov, aby im bolo jasné, že nejasností je tam viac než dosť.

 

Ako to teda bolo naozaj?

Marco odišiel do Rimini nečakane, po hádke s matkou, ktorá mu vyčítala drogy, nemal teda so sebou žiadnu batožinu (čo potvrdili viacerí). Cestou si vybral 22 000 eur, aby mal na drogy i vyrovnanie dlhu.

Po príchode volal svojmu overenému dealerovi a chcel obvyklú dávku (30 – 50 g). Keďže dealer bol práve v Neapole, poslal za ním svojho kamoša, ale dohodli sa, že peniaze mu dá až neskôr osobne, verili si.

V osudný deň doobeda Marco niekoľkokrát telefonoval na recepciu, aby zavolali carabinierov, že má v izbe ľudí, ktorí ho obťažujú. Baba sa šla pozrieť hore, nepodarilo sa jej otvoriť, lebo dvere boli zablokované, no po telefonáte s majiteľom hotela sa rozhodla políciu nevolať. (WTF???) Od 11.00 už bolo v izbe ticho, čo potvrdila aj upratovačka.

O 15.00 prišiel nový recepčný, tiež skontroloval situáciu, všade bol pokoj, dvere zavreté.

O 20.30 ho majiteľ poslal hore, aby odomkol náhradným kľúčom a pozrel sa dnu. Horko-ťažko sa mu podarilo otvoriť dvere, zablokované umývadlom na zemi, potom objavil telo v kaluži krvi...

 

Lenže:

Marco má hlavu plnú hlbokých rán, akoby si ju obúchal o nábytok – no na nábytku niet ani stopy po krvi.

Tí, čo boli v izbe prví (lekári...), tvrdia, že nevideli žiadny kokaín – ale na fotkách sú ním posypané viaceré veci. Pritom Marco ho nikdy nešnupal, iba fajčil.

Na kaluži krvi je vidno, že s telom bolo hýbané. Pravá časť pľúc je plná krvi, hoci Marco ležal na ľavom boku, mala sa teda nahrnúť tam.

V tele mal dávku kokaínu dvadsaťkrát vyššiu ako smrteľná, ako to do seba dostal?

Dávka, ktorú mu dodal dealerov kamoš, bola cca na dva dni, ale zomrel až po štyroch – skade mal ďalší kokaín?

V kaluži krvi ležala veľká biela guľa kokaínu, ako keby ho jedol – lenže v jeho žalúdku sa nenašlo nič. Okrem toho zdravotníci aj recepčný sú si istí, že ju nevideli. Tak kde sa tam vzala?

Zdravotníci neboli ani raz vypočutí, jeden však povedal, že scéna na videu vyzerá úplne inak ako vyzerala po jeho príchode.  

Našla sa fľaša so stopami kokaínu, teoreticky ho mohol rozpustiť a vypiť. Alebo ho do neho niekto nalial?

Izba bola kompletne hore nohami, vraj ju rozhádzal Marco v amoku – lenže nič nie je rozbité, ešte aj zrkadlo je sňaté zo steny a položené na zem.

Traja svedkovia potvrdili, že umývadlo bolo na zemi pri dverách, no na videu polície je umývadlo namontované na svojom mieste.

Kde je tých 22 tisíc eur??? 

A vrchol: Policajti nevzali žiadne odtlačky prstov! Pritom jeden vo výslužbe sa vyjadril, že za dve hodiny medzi odchodom zdravotníkov a ich vstupom do izby bolo dnu minimálne deväť ľudí v civile!

Na videu je vidno i lekára, ktorý obhliada telo a v pozadí počuť padať kovové predmety (pravdepodobne príbory, ktoré sú na fotkách porozhadzované po zemi) a hlas, ktorý sa celkom zreteľne pýta: „Rozbijeme ich? Alebo len dáme dole?“
Vysvitlo tiež, že recepčný nebol stále za stolom, ako tvrdil, pretože okolo 17.00 ho niekto z recepcie volal na mobil a pýtal sa, kde je. Nemohol si teda byť istý, že do Marcovej izby nik nevošiel, hoci to tvrdil. A kto teda bol na recepcii v tom čase???

Ukázalo sa, že do izieb sa úplne nepozorovane dalo dostať i priamo z garáže, čiže k Marcovi mohli vojsť ľudia.

V izbe sa našli tri veľké zimné bundy - kto ich priniesol alebo kde ich kúpil, keď bol celý čas zavretý dnu???

 

Trofej pre mamu

Opäť stačilo trochu pátrania a našli sa ľudia v okolí hotela, ktorí potvrdili, že u nich bol dobre naladený Marco na káve, že sa u nich v reštaurácii veselo bavil s kamarátmi a inde si zase zašiel za svojimi známymi prostitútkami, keďže v meste nebol prvýkrát. Zjavne teda v posledných dňoch netrpel žiadnymi depresiami a snažil sa užívať si život.

Prostitútky objednávali vždy priamo v hoteli, kde pobýval. Stačilo nájsť dotyčné predajné devy, ukázať im fotky – a bolo jasné, že ich objednával synovec majiteľa hotela, ktorý sa občas zdržiaval aj na recepcii. S Hyenami sa odmietol baviť a jedna z prostitútok následne dostala desivé vyhrážky, aby držala hubu, inak sa zobudí s ústami plnými hliny. Zdá sa, že synovec nebude tak celkom bez viny...

•

Polícia sa nemieni opäť hrabať vo svojom hnoji, vraj urobili všetko, čo bolo treba - no z dokumentu sa dá vycítiť, že mohla mať prsty minimálne v zakrytí stôp. Prokurátorka z Rimini odmietla predvolať nových svedkov, ktorých našli Hyeny, však každý vie, že Marco bol starý drogista a predávkoval sa. Ale prípadom sa konečne začala zaoberať aj Parlamentná vyšetrovacia komisia pre fenomén mafie a Hyeny už boli vypovedať...

Organizátori Giro d´Italia sa rozhodli posmrtne Marcovi odovzdať trofej, ktorú v tom nešťastnom roku 1999 vlastne vyhral a jeho mama si po jej položení na synov hrob konečne môže vydýchnuť. Či už vraha vypátrajú alebo nie, podarilo sa jej dokázať aspoň to, že jej syn ani nedopoval, ani nespáchal samovraždu...