Tento článoček je taká malá fikcia, ako odpoveď na iný článok ktorý vyšiel v nejakom denníku, kde rozoberali moderné auto a jeho ovládanie klimatizácie, ktorej nastavenia sa dali meniť jedine cez infotainment.
Akože tam v tom nešťastnom plátku bolo doslova napísané, že infoteinment.
Vlastne bol to taký pamflet na nedobre použité technológie v autách - skrátka bolo to o skurvenom pokroku.
Ale inak ten infotainment je dotykový display, cez ktorý sa ovláda čím ďalej tým viac. Niekedy v aute bol plyn, brzda, spojka a šalthaxňa. A ešte tak svaly na rukách a nohách, ktoré tie prvé štyri veci ovládali. A rozum.
Infotainment je dotykový dispaly. Sme si povedali. Teda, dotyková obrazovka.
Ja netvrdím že to je úplne na pikaču, ale nejaký rámec by to asi malo mať.
Myslím nejaký normálny rámec.
Sa pamätám že v malých autách som sa s oddeleným displayom od rádia prvýkrát stretol v opli corsa. Ukazoval aj dátum, aj čas, aj teplomer a keď išlo rádio, tak aj frekvenciu, lebo rds som nemal bo bola lacná. Moji kamoši vo svojich favoritoch si kupovali od vietnamcov čidlá s teplomerom a lepili to po palubných doskách krížom krážom a ťahali kábliki tiež krížom a dokonca aj krážom.
Tak že maličké jednofarebné displajiki nám postupne dospeli na osem a viac palcové infotainmenty a vo svojej drzej puberte sa začínajú správať, proste jak puberťáci zvyknú. Občas prekvapia. Mňa osobne prekvapila v centre Prahy, kde ma ešte originál lcd infotainment vo fašistickom aute poslal jednou šípkou doľava, zároveň druhou šípkou doprava a bohorovným hlasom zahlásila (no jasné bola to žena) že som sa ocitl mimo mapu a mimo silnici. To že som sa zároveň ocitol rozumom mimo kýblik to už fašistická navigácia nepovedala a ani nenapisala, ale bolo to tak. Keby že som niekde v poliach a lúkach nepoviem, ale v centre Prahy? Na ceste ktorá tam je možno 1000 rokov a behal po nej knieža Václav?
No nič.
Odvtedy si dávam pozor.
Veď prípadov keď človeka navigácia doniesla do priepasti je veľa.
Na druhej strane musím spomenúť prípad ktorý som zažil v dobe keď navigácie a infotieblbosti ešte neboli a ja som svojej rodine pri prvej ceste do chorvátska v mojej "obľúbenej" Budapešti* ukázal rieku Dunaj celkovo 5x pri ceste tam a pri ceste naspäť - to už som bol vytrénovaný Budapeštiansky nomád – takže mosty a rieka bola len 3x. A to som rád, že som skončil pri nepárnom čísle. Inak by som snáď do dnes brázdil asfaltové brehy Dunaja.
Budapešť* mám rád. Ako noblesne plesniviem, inak povedané starnem, niektoré spomienky sú premazané novšími. Ale obraz ako plne naložený, nefukčný, polročný fašistický passat s košickými špz bezradne stojí v strede križovatky a kolo neho pobehuje 30 ročný junec v šortkách a s ľadvinkou na vajčiskách vo mne ostane do smrti. V pasatiku srdcervúco plače rodina. Stoja autá, električky a neviem sa zbaviť pocitu, že na letisku sa na to vysrali tiež a duní Dunaj prestal luniť. Briky na všetky smery sa kopia, maďarské autiská trúbia, už dávno platí stav "buffer overflow" a slovenský junec v maďarsku sa márne snaží tlačiť naloženú rárohu po uhorských mačacích hlavách. Ale dobrý maďarsky ľudia sa prejavili ako nehovädá a nesvine a pomohli odtlačiť nefunkčnú, ale pekne a vkusne blikajúcu rárohu na parkovisko, kde sa slovenský vajčací junák posadil do nemeckého fašistického passatu, aby sa pripojil k plaču svojej slovenskej rodiny. Medzitým na adresu značky, nemeckej rasy, techniky a a tak všeobecne používal jadrnú materinskú reč, pri ktorej sa červenali aj zeleno blikajúce kontrolky* neštastného auta.
Kontrolky a náreky
Tu by som tiež rád niečo nabrízgal. Skúsme sa zamyslieť. Čo potrebuje vodič v momente, keď mu auto vypne motor a proste sa na to vysere. Áno. V taký čas potrebuje kľud, lásku a rozvahu. A čo dostane? Dostane hovno. Ľudovo povedané. Teda dostane pecku do uší v podobe kvílenia asi troch typov gongov a cengáčov a ešte takú malú svetelnú šou, čo robia kontrolky na palubnej doske. A rodina. Drahá začne jačať že čo sa stalo/všetci tu zahynieme. Deti revú/smejú sa. Vodičovi sú tote bečiace kontrolky aj tak na riť, v tomto momente mu to absolútne nič nevraví a keby aj, on nie je mechanik a ani technik a nemá pri sebe žiaden VAG aby v strede križovatky niečo riešil. Miesto toho kvílenia a blikania by malo všetko zhasnúť, stíchnuť (áno platí platí aj pre rodinu) a spustiť sa nejaká kľudná meditačná hudba a k tomu upokojujúci hlas, že mám hľadať niekoho kto ma odtlačí mimo cestu a ďalšia veta, že si mam volať odťah. Konec.
Tak. A vrátim sa k hlavnej téme.
Ifoteinmenty nám ešte nedospeli, ale stále dospievajú a začinaju byť drzé, jak puberťáci v rozpuku svojich beďárov. A čo je horšie, niektoré sú tak trochu kleptomani.
Kradnú tlačitka a krutítka.
No.
A teraz prichádza na rad moja fikcia.
Je to len fikcia a ja s nádejou dúfam že to tam nikdy nedospeje, lebo keď hej, ta vrátim vodičák a urobím si kurz na parník.
Tak. Ideme na to.
6.50 CRRRRRRRN
Raňajky a rozptyl rodiny po meste.
Idem k autu.
A do riti. Telefón som zabudol. Bez toho to neodomknem, nenaštartujem.
V noci som pozeral porno a stiahol som si jas a teraz na rannom slnku vidím tak riť Paľovu. Je pravda že riť dajakej herečky som videl v noci ale momentálne na slnku fakt vidím riť Paľovu. Len čo domestikovaný bezdomovec Paľo (chodíme ho kŕmiť) dokoná potrebu v blízkom kríku a ja v prítmý brány nastavím jas telefónu, vrátim sa k autu, nájdem na 12 obrazovke aplikáciu a skúšam odomknúť.
- otlačok prsta
- otlačok palca na nohe
- ukáž ľavá hlasivku - to je pravá - ľavú z môjho pohľadu ti debil
- pár odpovedí
- kde si chodil do školy?
- krstné meno siedmej lásky?
- vyjadri číselne singularitu jej ľavej kozy, tak aby sa výsledok dal deľiť nulou
- a tak podobne až do stovky
OU YAS !!! - aplikácia odomyká vozidlo!!!
KONEČNE!!!!
- CAR UNLOCKED
Škoda že vedľajšie, ktoré patrí mojej drahej - takže KURVAAA daľšia, tentokrát asi už tá správna aplikácia.
ťap ťap - ťap ťap ťapi ťap
.....
ťap
Otázky, odpovede, otázky.
ťuk ťuk
ťuk
PIIP
ťuk ťuk
PIIP PIIP
A možme nasadnúť.
V aplikáci je hneď na šiestej obrazovke, tesne po ponaučeniach a odmietnutí následkov zodpovednosti výrobcu auta ako aj zodpovednosti aplikácie veľká tlačítko ŠTART.
Tak ho kurva s radosťou zmačknem.
Škoda že rároha nenaštartuje, len mi vybehne asi osem hlášok o zapnutí pásov, ďaľšia o povinnom svietení, potom tu máme hlášku o nutnosti mať uzavreté pzp a ešte také tie všeobecné, že cyklista je náš kamarát a že ako a kde je dobré trafiť chodca tak, aby nemohol svedčiť. A podobne.
Ráno som sa ponáhľal, tak som sa asi chujovo dočesal a kamerka na zrkadle to vyhodnotí ako únavu. Z volantu tým pádom vybehne dreger.
Prežehnám sa a fúknem.
Dreger chvíľu nerozvážne preblikáva. Nakoniec sa síce slabo, ale predsa len rozsvieti zelen á a drzé fúkatko s hanbou zalezie do volantu.
Tak už kurva štartuj.
Zúrivo ťapem na tlačítko. Namiesto uhladeného zvuku motora, z volantu znovu vylezie to skurvené fukatko a že mám vykonať opakovanú kontrolu a že predvčerom som mal meniny a že dnes sa u nás svietilo do tretej rána a že to nie je možné a že mám fúkať.
Tak fúkam.
0,0
Dreger bez slova zalezie, ale vydží mu to len 5 sekúnd a vylezie znova.
To už bublem jak filmový Funnes.
Až po vyhrážke že ma serie on a jeho /vovi/ všetci kamoši a že ma bolia pľúca a budem ho žalovať ako aj automatickú pračku, čo mi odstredila mačku a zostali mi po nej len zúbky a obojok.
A že keď ju natriem ochrancom zvere, tak ju popravia vysokým napätím a kurrrrva, teraz som si spomenul - odstredila aj moje rifle a ostal mi len zips a kovové cvočky.
Ja dobre viem že drager môjho auta si s ňou mailuje lebo majú rovnaký senzor podpatia na 12 voltovej kaskáde s ktorého si na tajňáša navzájom ukazujú hodnoty. Akurát v polarite je rozdiel, čo ma síce teší, že ty nie si buzerant a ona lezba. - 
TRADIČNÁ RODINA
Ale inak ti s kľudným svedomím môžem povedať mily dreger, hodnoty tvojho podpäťového senzora sú úplne na smiech a čo je horšie, moja pračka a zároveň tvoja frajerka ich chce mať lepšie a tak si ich tá sviňa upravuje a potom mi tá krava nevie odstreďovať mačky. Spolu mi dojebávate mačky, rifle a život celkovo.Tak štartuj lebo ťa pošlem bez vodiča do Budapešti. Len s navigáciou. Ver tomu, že kým dôjdeš po Miškolc tak sa ti strachom upečú diódy, že skončíš v Dunaji ty kremíkový chuj.
Okamžite bez slova zaliezol, a veko ktoré sa za ním na volante zaklaplo sa očivdne triaslo.
ŠTART !!!
HURÁÁÁ !!!
No.
Autá sá dnes plné kremíku a tým pádom plné problémov.
Teraz načriem na druhú stranu a opíšem skutočný príbeh ktorý som zažil v roku 1993.
Mobile a tote vaše internety boli ešte v plienkach a dvom začínajúcim podnikateľom chýbalo malé auto, ktoré by pomohlo rozvinúť svoj busines ale že úplne do gold star.
Trebalo /jaké fasa slovo/
Bolo nutné zakúpiť, nie drahé, spoľahlivé, odolné a v prípade servisu nenáročné vozidlo, určené na prezentáciu statusu podnikateľa ako aj na rozvoz komodity k zákazníkom.
Voľba padla na Skodu 1203 zelenej farby situovanej v meste Puchov v cene 40000 Sk.
Po telefonáte že vozidlo je v excelentom stave som v pondelok ráno nastúpil do vlaku KE BA
Dobre stačí.
O tom možno nabudúce milé deti.
