Celé sa to začalo ako obyčajný prepad banky. Dvaja ozbrojení zločinci prepadli banku. Ráno 16.8.1988 si za pomocí zbraní vynútili vstup do filiálky Deutsche Bank, kde ulúpili cca 120.000 DM (niečo viac ako 100.000 Eur). Tí dvaja, Degowski a Rösner, neboli žiadni mentálni atléti. Rösner mal v tom čase 31 rokov, z ktorých prežil za mrežami viac ako 11, Degowski na tom nebol oveľa lepšie. Každopádne, krátko po ôsmej zalarmoval políciu zubár, ktorý mal ordináciu na prvom poschodí nad bankou. Polícia dorazila na miesto, zaujala pozície a vyčkávala. Rösner s Degowskim opustili banku aj s lupom, všimli si policajné auto a rýchlo sa vrátili naspäť a prítomných zobrali ako rukojemníkov.

Riaditeľ banky sa spojil s políciou, požadovali výkupné 300.000 DM, auto a putá na ruky. A už v tomto momente sa začína odohrávať absurdné divadlo, že Beckett by len čumel. Polícia nechala telefónne linky voľné, takže už vtedy známy Hans Meiser, žurnalista z RTL, sa bez problémov dovolal do banky, nahral a odvysielal tento rozhovor. Pre tých, čo nehovoria jazykom Schillera a Goetheho, ho preložím:

- Kto ste?

- No kto asi? Bankový lupič.

- Ako prosím?

- Bankový lupič!

- Vy ste ten bankový lupič?

- Áno...

- Viete mi povedať, aké ďalšie požiadavky okrem tých 300.000 DM máte? Aké auto si želáte?

- Chceme tých 300.000 DM, putá na ruky.

- Načo sú vám putá? Znamená to, že rukojemníkov hneď neprepustíte?

- Nie, zoberiem ich so sebou.

- Kam s nimi pôjdete?

- Tebe to tak poviem...

- Ale môžete byť sledovaný vrtuľníkom.

Koniec rozhovoru

Pri niektorých otázkach mi napadá replika z jedného českého filmu. „Četl jste mou knihu „Zbytečné otázky v kriminalistice?“

Okolo 22:00 opúšťajú obaja gangstri spolu s rukojemníkmi banku a za asistencie kamier miznú v tme. Auto je, samozrejme, vybavené odposluchom, plus má vysielačku, ktorou sa dá ľahko zamerať. Policajti sa zaviazali auto neprenasledovať a dokonca zmizli aj žurnalistom. Rösner to, samozrejme, tuší, preto sa pokúša auto čo najskôr vymeniť. Ešte predtým sa ale zásobia proviantom, liekmi a povzbudzovákmi. Napriek akejkoľvek logike sa nepokúšajú opustiť Gladbeck a dokonca pri tankovaní prekvapia policajného dôstojníka, ktorému Rösner vezme zbraň a vysielačku. Predtým, ako predsa len opustia Gladbeck smer Münster, zastavia sa ešte po Rösnerovu priateľku Marion Löblich... Policajtom ani len nenapadlo, že by sa také čosi mohlo stať, a tak im v tom nik nebránil.

Medzitým ukradnú ešte jedno auto, ale toto im šikovne podstrčila polícia, takže je zasa preparované odposluchom a vysielačkami. Ráno napochodujú do jednej kaviarne, kde Rösner všetkým, vrátane rukojemníkov, objedná raňajky. Policajti sedia pri vedľajšom stole, ale rozkaz k akcii neprichádza. Potom sa udeje zasa niečo nepredstaviteľné. Rösner s priateľkou idú normálne nakupovať, Degowski ostáva sám s rukojemníkmi. Výborná príležitosť sa stáva ešte lepšou, keď Degowski opustí auto aj rukojemníkov, lebo jednoducho musí ísť na záchod. Polícia dúfa v skorý koniec a nezaútočí.

Okolo obeda sú všetci pred zelovocom. Rösner okolo seba stále tuší policajtov, preto nechce rukojemníkov prepustiť. Jeden z nich z onoho zelovocu volá políciiu 110. Vysvetlí situáciu a má byť prepojený na nejaké špeciálne oddelenie, ktoré by malo situáciu doriešiť. Spojenie ale nefunguje, preto povedia Rösnerovi, nech zavolá znovu, asi o 10 minút... Skúsený kriminálnik to pokladá za pascu a nezavolá. Toto bol jediný priamy kontakt medzi únoscami a policajtmi. Degowski, Rösner a Löblich spolu s rukojemníkmi prejdú na autobusovú stanicu, kde jednoducho nastúpia do autobusu č. 53. Polícia ich pritom sleduje, ale nepodnikne nič. Takže namiesto dvoch rukojemníkov majú teraz plný autobus, vrátane malých detí. Od tohto momentu budú kamery na scéne a celá dráma ide live v TV. Preto sa dala zachytiť aj táto absurdná scéna. K unesenému autobusu na bicykli príde malý chlapec, pozrie sa dovnútra, usmeje sa a zasa ide ďalej. Policajt v pozadí riadi premávku...

KriPo (poznáme Nemcov, áno toto je Kriminalpolizei) sa akosi stále neunúva nadviazať kontakt, tak to preberajú novinári. Fotograf Peter Meyer príde až k autobusu, rozpráva sa s Rösnerom, najprv tlmočí jeho požiadavky všetkým zúčastneným novinárom a potom polícii (prepustia rukojemníkov, ak pošlú na výmenu neozbrojeného policajta s rukami v putách za chrbtom, plus auto). Ešte predtým prepustia pár starších rukojemníkov, tlač a fotografi sa tiesnia pri dverách autobusu. Staršia dáma vystúpi, neisto sa obzerá, až jej jeden z novinárov povie, že môže ísť kľudne domov. Políciu vôbec nezaujíma a necháva ju odísť. Rösner dáva live interview pre Tagesschau, správy prvého verejnoprávneho kanálu. Kamery a pozornosť novinárov mu robia evidentne dobre, rozdáva rozhovory tomu, kto chce, telefonuje z auta jedného novinára, dokonca odkladá zbraň. Na žiadnu ponuku dvoch únoscov nijako nereaguje. Peter Meyer prinesie do autobusu walkie-talkie, ale na druhej strane sa nik nehlási. Rýchlo ako náhradu zistí číslo veliteľstva akcie, po dohovore s Rösnerom pristaví k autobusu svoje auto s autotelefónom (bol rok 1988, autotelefóny boli maximom mobilnej komunikácie), ale na druhom konci opäť nik neberie... Meyer ešte kričí na policajtov „... prečo to nikto neberie?!“ Stále sa nič nedeje, polícia vyzerá, že ku všetkému zaujala sexuálny postoj - jebe na to.

Únoscovia sa cítia provokovaní, Rösner vytiahne z busu 9-ročnú Tatianu, ohrozuje ju zbraňou a kryje sa ňou. Tatiana je talianskou imigrantkou, v autobuse je s ňou aj jej 15-ročný brat Emanuelle, ktorý sa ju snaží zo všetkých síl chrániť. Krátko pred 22:00 autobus odchádza s 29-timi rukojemníkmi.

Celá dráma sa blíži k svojmu prvému tragickému vrcholu. Na odpočívadle Grunbergersee autobus zastavuje. Lőblich musí ísť na záchod, kryje sa dvoma rukojemníčkami.

Prvýkrát sa do svetla reflektorov stavia druhý únosca Degowski. Pred autobus vytiahne 18-ročnú Silke Bishoff, ktorá mu už od začiatku padla do oka. Pri krku jej drží revolver a odpovedá na otázky novinárovi, ktorý stojí priamo pred ním. Toto interview je naozaj údesné.

- Ste naozaj pripravený dnes niekoho zabiť?

- Áno.

Reportér sa obracia na Silke a pýta sa:

- Aký je to pocit mať na krku pritlačenú zbraň?

- Nič zvláštneho, nie niečo vyslovene nepríjemné, celé si to akosi neuvedomujem.

Degowski poznamená – zu jung – je ešte príliš mladá. Reportér sa ešte pýta Silke:

- Myslíte si, že bol schopný vystreliť?

- Nie.

Bohužiaľ, bol to veľký omyl.

V tom čase akosi zlyhalo spojenie s centrálou a dvaja policajti sa rozhodujú na vlastnú päsť zadržať Marion Löblich. Samozrejme, keď sa polícia odhodlala k akcii, tak je to to najhoršie, čo mohla spraviť. Rösner si po chvíli uvedomí, že priateľka sa akosi dlho nevracia a dá si dohromady dva a dva. Dáva ultimátum, že ak sa Marion nevráti do piatich minút, každé dve minúty zastrelí jedného rukojemníka. V tom momente sa všetko posralo. Marion už bola policajtmi odvezená na opačný koniec odpočívadla, narýchlo sa vracia späť, čas pomaly plynie. Keď jej chcú dať dolu putá, zlomí policajt kľúč a všetko sa ešte predĺži. Čas uplynie a Degowski strelí do hlavy 15-ročnému Emanuellovi di Giorgi. Je to brat Tatiany, za ktorú sa schovával Rösner. Marion dobieha k autobusu asi minútu po poprave. Peter Meyer a ešte jeden novinár vynášajú telo z autobusu. Nezabúdajte, že to všetko beží v podstate live na všetkých kanáloch. Ďalšie zlyhanie. Na mieste nie je záchranka ani doktor. Policajti volajú záchranku normálne z pumpy, od pokladníka. Záchranka je na mieste až za pol hodinu, Emanuella transportujú do nemocnice, kde po dvoch hodinách zomiera. Keby bol dostal okamžitú pomoc, vraj existovala šanca na jeho záchranu.

Autobus odchádza aj s malou Tatianou na smer Holandsko. Na diaľnici za autobusom prebiehajú preteky o to, kto z novinárov sa dostane bližšie. Policajti nie sú schopní dostať sa bližšie k autobusu, novinári ich jednoducho odmietajú pustiť. Okolo 2:30 autobus prechádza hranice Holandska a polícia a colníci zastavujú žurnalistickú kavalériu.

Nad ránom sa Rösner spojí s holandskou políciou, požaduje auto. Holandská polícia odmieta o čomkoľvek vyjednávať, dokiaľ neprepustí väčšinu rukojemníkov. Rösner vyhovie, ako protihodnotu dostáva BMW 735i-er a necháva si dvoch rukojemníkov. Silke Bischoff, ktorá už absolvovala ono interview a Degowski sa jej očividne nechce vzdať, a jej kamarátku Ines Voitle. BMW má síce holandské EČV, ale bolo zapožičané nemeckými kolegami, je plne odpočúvané, dá sa lokalizovať a okrem toho má zariadenie, ktoré dokáže na diaľku vypnúť motor. Pri nakladaní vecí do auta sa ozve výstrel, ale skôr, ako holandská polícia zasiahne, ozve sa Rösner, že išlo o chybu, že vystrelil z nepozornosti a poranil na stehne svoju priateľku. Okolo 7:00 sa BMW vracia cez hranice späť do Nemecka. Polícia predpokladá, že Rösner bude chcieť nechať ošetriť svoju priateľku, ale ten len vo Wuppertale nakúpi lieky a pokračuje ďalej. Okolo 11:00 sa ukáže v strede kolínskej pešej zóny. Rösner vraj nevidel ešte kolínsky dóm, tak chce využiť príležitosť. To, čo sa deje, je neuveriteľné. Auto obklopia žurnalisti, Rösner dáva interview, foťáky cvakajú. Degowski vzadu v podstate stále tlačí Silke revolver na krk. Jeden neskoršie príduvší reportér ho dokonca požiada, nech to spraví ešte raz, nech má dobrý záber. Reportéri sa bavia s únoscami skoro kamarátsky, tykajú si, pomôžu mu naladiť policajnú frekvenciu na rádiu. O hodinu beží rozhovor na ARD. Vrahovia rozprávajú, ako vraždili. Bizarné... Na Silke, ktorá je v podstate jediná ohrozovaná Degowskim, je vidieť, že sa snaží držať, ale keď jej Degowski znova strčí revolver pod nos, je na nej vidieť totálna vyčerpanosť. V tomto okamihu jej ostávajú cca dve hodiny života.

K reportérom sa pridávajú zvedavci, a tiež policajti v civile. Žiadny zákrok ale nie je možný, v tom chumli by došlo k masakru. Niekto prinesie kávu a koláčiky. Únoscovia sa začínajú cítiť ohrozene, tlačenica okolo nich je stále väčšia, Rösner viackrát vystúpi z auta, mieri na masu pištoľou. Masa vždy ustúpi o meter-dva a potom sa znovu natlačí na auto... Rösner nevie, ako sa dostane von z centra a budúci šéfredaktor BILD-u (nemecký najväčší bulvár) ochotne ponúkne svoje služby. Natlačí sa dozadu k Silke, Ines a Degowskemu a vyvedie ich z centra. To, čo sa odohráva za autom únoscov, je už ďaleko za hranicami zdravého rozumu. Je to jeden veľký chumel policajných vozov, taxíkov plných reportérov, neoznačených policajných vozov, motoriek... Keby nejaký novinár mal k dispozícii ponorku, prenasledovali by aj tou. Jeden z novinárov otvorí dvere na policajnom aute, posadí sa policajtovi na kolená a kričí „za tým BMW, poďme“.

Krásne je to vidieť tu a tu. Na druhom videu si všimnite bledomodrý mercedes, ktorý ide ako tretí za autom únoscov. Je to policajné auto, zosilnené a ešte sa s ním stretneme. Zatiaľ si len jeho posádka vymieňa názory so žurnalistami, ktorí sú už úplne mimo reality. Auto únoscov sa dostáva na diaľnicu A3, smer Siegburg. Policajtom sa konečne podarí oddeliť žurnalistov od auta únoscov a uzatvárajú diaľnicu. Na odpočívadle Siegburg vystúpi reportér, s únoscami sa rozlúčia „macht´s gut“. Udo Röbel sa najprv vyspovedá svojim kolegom, následne odmietne vypovedať polícii, s odôvodnením, že už sa bavil s ich kolegami (čo samozrejme nie je pravda) a ponáhľa sa do redakcie.

Veliteľstvo akcie už má všetkého plné zuby a po tom, čo premeškali tucet dobrých a lepších príležitostí, rozhodnú sa zaútočiť na diaľnici. Jeden miestny reportér obchádza po poľných cestách zátarasy a napojí sa na diaľnicu. Tu sa párkrát navzájom predbehnú a Rösner ostane stáť na kraji. Medzitým Rösner sľubuje dievčatám, že ich na najbližšom výjazde prepustia. Auto je síce odpočúvané, ale vysielač je slabý a toto nik nezachytí. Reportér Arndt odstaví auto asi 50 m ďalej a čaká, čo sa bude diať. V tom istom okamihu padne rozhodnutie o útoku SEK (Spezialeinsatzkommando). Plán je taký, že najprv sa diaľkovým ovládaním vypne zapaľovanie na BMW, následne nám už známy opancierovaný mercedes cieleným nárazom na zadnú časť BMW otočí a policajti zneškodnia únoscov. Bohužiaľ, diaľkové ostalo v nejakom inom aute a útočiaca skupina SEK ho nemala k dispozícii. Preto sa im hodilo, že Rösner zastal, ale celá vec má jeden obrovský háčik. V takomto prípade bude celý útok vedený na ľavú stranu auta, teda tú, kde vzadu sedí Silke Bishoff. A aby to nebolo málo, optimálny útok v tomto prípade by bol na stojace auto, lenže Rösner sa práve rozbehol a útok sa už nedal prerušiť. Mercedes naráža na ľavé zadné dvere BMW, policajti hádžu najprv dymové granáty a potom spoza otvorených dverí svojich áut otvoria paľbu, Ines dokáže otvoriť dvere a vyskočiť. Policajti pribiehajú k BMW, zneškodňujú únoscov. Celkovo zasiahlo BMW 62 výstrelov. SEK muselo rátať s možnosťou zranenia rukojemníkov. Bohužiaľ, Silke Bishoff je už pri vyťahovaní z auta mŕtva. Podľa vyšetrovania ju hneď po náraze stiahol Rösner medzi predné sedadlá a pravdepodobne omylom jednou ranou zastrelil. Tuná je video, ako sa to odohralo, je to síce úryvok z filmu, ale vraj je to veľmi realistické. Tu je päť záberov z vrtuľníka, tesne po prestrelke, je na nej vidieť poloha áut a bohužiaľ, aj mŕtve telo Silke Bishoff, prikryté plachtou. SEK sa snažila dosiahnuť zákaz zverejnenia týchto fotiek súdnou cestou, lebo by vraj mohli prezradiť ich taktiku. Tieto fotky zasa nafotil reportér Arndt, ktorý stál asi 50-100 metrov od miesta útoku SEK. Odporúčam si všimnúť na sérii 16-ich v pozadí most a na ňom zvedavcov. Na 15. a 16. fotke vidíte policajta v civile, ktorý šprintuje za Ardntom s cieľom zabaviť mu foťák a filmy. Film s týmito zábermi ešte stačí schovať a zverejniť.

Celá akcia mala ešte jednu obeť. V priebehu druhého dňa únosu policajt, ktorý sa ponáhľal na odpočívadlo Grunbergersee, sa čelne zrazil s oprotiidúcim autom a bol na mieste mŕtvy.

Obrovská vlna kritiky sa zniesla na políciu, ktorá najprv nezasiahla vôbec, potom cez absolútne zbytočné zatknutie Löblich vyprovokoval smrť Emanuella a následne zaútočila na zlom mieste a zlým spôsobom. Je to prekvapujúce najmä preto, že polícia v tej dobe mala už veľa skúseností napríklad pri boji s RAF, ale v tomto prípade pokazila, na čo siahla.

Ešte väčšia vlna kritiky sa vyvalila na zúčastnených novinárov s výnimkou Petra Meyera, ktorý len suploval úlohu, ktorú mala robiť polícia. Ešte pred zastrelením Emanuella na Grundbergersee sa nejaký policajt vyjadril, že s novinárom spolupracovať nebudú, pritom Meyer bol jediný, voči ktorému mal Rösner aspoň minimálnu dôveru a dal sa použiť na vyjednávanie. Ale ostatní to schytali natvrdo, najmä Udo Rödel, ktorý vyviedol únoscov z Kolína. Profesionálne mu to neuškodilo, neskôr sa stal šéfredaktorom najväčšieho bulváru v Nemecku - BILD-u.

Tiež veľa ľudí neverí, že Silke zomrela rukou Rösnera, ten sa k tomu nikdy nepriznal.

Každopádne, Löblich dostala 9 rokov, po odsedení šiestich bola podmienečne prepustená. Degowski a Rösner dostali obaja doživotie, Rösner navyše so sťaženou možnosťou prepustenia. Rösner sedí doteraz, Degowski bol na jar tohto roku podmienečne prepustený. Aby sa mu uľahčil návrat do spoločnosti, jeho identita bola zmenená.