Tak mi napadlo, že sme dávno neboli v Rodézii, tak pridávam jeden rýchly článok.
Už vieme, že Rodézske bezpečnostné sily mali na starosti obrovské kusy územia a vážny personálny podstav. Okrem toho veľmi často zasahovali proti teroristom, ktorí sa objavili z ničoho nič a hneď zmizli. Napríklad zaútočili na farmu, to znamená podmínovať ústupové cesty, začať na farmu strieľať a podľa tvrdosti odporu farmárov nasledovalo buď mačetovanie, výbuch utekajúcich farmárov alebo taktický ústup teroristov.
Aby dokázala armáda nejako relevantne zasahovať, tak vyvinuli bojovú doktrínu Fireforce (nebudem to prekladať, nebudem). Hneď na začiatok veľký disclaimer. Fireforce bola síce megaefektívna a s minimálnymi stratami (aspoň na strane armády), ale to iba preto, že bojovali proti nouplísakom. Teroristi síce boli zásobovaní strelnými zbraňami a výbušninami, ale prakticky nemali protivzdušnú obranu, takže si z nich zo vzduchu mohli urobiť trhací kalendár.
Najskôr si niečo povieme o strojoch, ktoré sa operácií Fireforce zúčastňovali. Alfou a omegou boli vrtuľníky Aérospatiale Alouette III. Je to vynikajúci vrtuľník, človek by až povedal, že bol priamo stavaný na rodézske podmienky. Dokáže lietať vo veľkých nadmorských výškach (čo nie všetky vrtuľníky tej doby vedeli, má s tým niečo riedky vzduch, vygooglite si to sami). Štandardne ako palivo používal letecký petrolej, ale v prípade núdze dokázal lietať aj na bežnú motorovú naftu a vraj na krátke vzdialenosti v prípade veľkého prúseru dokonca aj na benzín (netuším ako je to technicky možné). Plne naložené lietali cestovnou rýchlosťou okolo 120 km/h, s menším nákladom skoro 160 km/h. Ďalšia veľká výhoda pre rodézske použitie bola ich odolnosť. Často sa vracali na základňu dieravé ako rešeto, jednému pilotovi sa podarilo s Alouettou doletieť domov aj potom, ako mu priamy zásah RPG - 7 odtrhol kus chvosta aj so zadným rotorom.
Rodézanom sa ich podarilo začať skupovať ešte pred uvalením sankcií OSN, potom nejaké ďalši získali načierno. Zaujímavé je, že niektoré stroje si nanovo poskladali len z náhradných dielov, ktoré kupovali s vrtuľníkmi. Časom sa však kvôli sankciám dostali do takého štádia, že museli kvôli náhradným dielom kanibalizovať funkčné stroje. Presné čísla nie sú dostupné, vie sa minimálne o 50 kusoch, ktoré RhAF vlastnila. Ďalších okolo 30 mali požičaných z JAR.
Rodézania používali tieto vrtuľníky v dvoch modifikáciách, K-Car (Kill alebo Command) a G-Car (Gunship). K-Cary sme spomínali v článku o Green Leaderovi, Viezol sa v nich pilot, veliteľ celej Fireforce, palubný mechanik/strelec a 20 mm kanón namierený z dverí. G-Car viezla pilota, mechanika/strelca s dvojicou 7,62 mm guľometov a jeden stick.
Urobíme trocha odbočku od strojov. Stick je najmenšia jednotka v rodézskej armáde, možno by sme to mohli preložiť ako družstvo, ale nechceme. Stick má iba 4 členov, je to dané nosnosťou G-Carov. Alouetta má štandardne odviezť 6 vojakov v plnej poľnej, ale kvôli mechanikovi a guľometnému dvojčaťu odviezli G-Cary len 4. Vzhľadom na to, že občas museli G-Cary operovať jednotlivo, tak celá armáda fungovala na báze 4-členných stickov, ktoré boli úplne samostatné a dokázali pracovať individuálne. Stick sa skladal z veliteľa sticku (mal pušku FN FAL a vysielačku), jeho zástupcu (tiež vysielačka a FN FAL), medika (lekárnička a FN FAL) a nakoniec guľometčíka (FN MAG). Okrem toho všetci vojaci mali medzi sebou rozdelené náhradné strelivo pre guľomet, granáty, puškové granáty, svetlice a diaľkovo odpaľované claymore míny domácej výroby.
Guľomet v prestrelkách obvykle diktuje tempo kvôli drobnosti zvanej krycia paľba. Úlohou guľometčíka nie je zastreliť nepriateľa, ale kryť kolegov. To znamená streľbou udržať tých hajzlov pri zemi, kým ich kamoši obídu a picnú zboku. V jednotkách vtedajších západných armád vychádzal priemerne 1 guľomet na 8-10 vojakov. Rodézske sticky mali teda 2x väčšiu palebnú silu, ako bolo v tých dobách bežné. Ešte jeden fun fact, vo väčšine armád sa za guľometčíkov vyberajú väčší chlapi, predsalen je rozdiel, či nosí 4-kilovú pušku alebo 12-kilový guľomet. V Rodézií to bolo presne naopak, guľomet dostali tí najmenší a najtenší chudáci. Dôvod bol prozaický. Padáky, ktoré používali mali obmedzenú nosnosť a preto o koľko bola ťažšia zbraň, o toľko musel byť ľahší vojak, ktorý s ňou skákal. Ako sa na nich pozerám, tak ja by som asi skákal na nákladnom padáku aj bez zbrane.
Okrem Alouett sa podarilo Rodézanom získať tesne pred koncom vojny aj 11 talianskych strojov Agusta-Bell 205A, ktoré vstúpili do služby s menom Cheetah. Samozrejme to nikomu nič nehovorí, ale sú to licenčné kópie amerických UH-1 Huey známych z vojny vo Vietname. Anonymný zákazník z Kuvajtu si ich objednal od Talianov. Tí ich dodali do Beirútu, kde mali pripadnúť kresťanským milíciám bojujúcich v Libanonskej občianskej vojne. Tu niekde vstupujú Rodézania a vrtuľníky vymenili s Libanoncami za kopec izraelských ručných zbraní. Z Beirútu putovali vrtuľníky na Komorské ostrovy, odkiaľ sa objavili v Rodézií. Rodézania boli v tom, že kupujú nové stroje. Ale ojebala mačka vtáčka. Vrtuľníky boli vo fulke, po dôchodcovi, lietané len do kostola. Potom jeden stroj stratili keď mu za letu odpadol chvost. Len tak, žiadne strieľanie, nič, proste odhrdzavel. Nemali ich moc kde reklamovať, pašovanie zbraní má aj nevýhody. Nakoniec ich nejako dali dokopy. Kvôli guľometom a technikovi vozili miesto pôvodných 11-tich vojakov iba dva sticky. Vzhľadom na dlhý dolet a vyššiu kapacitu sa používali hlavne pri raidoch do Mozambiku.
Okrem vrtuľníkov sa Fireforce zúčastňovali aj lietadlá. Konkrétne Douglas C-47 Skytrain, mali ich od Britov ešte z druhej svetovej vojny, tak im aj u Rodézanov prischol ich britský názov Dakota. Do Dakoty sa zmestilo 5 stickov výsadkárov, teda 20 ľudí.
Posledným strojom používaným Fireforce bola Lynx. Ten sme už tiež v nejakom článku spomínali. Je to ľahké cvičné lietadielko Cessna Skymaster, ktoré dostalo dva guľomety nad krídla a kopec bômb pod krídla. Poskytovalo CAS (close air support - blízka letecká podpora). V skutočnej vojne proti skutočnej armáde by nemalo najmenšiu šancu, ale proti teroristom s kalašnikovmi bolo viac ako dostatočné.
Ináč je to nadčasový koncept, nad ktorým aktuálne uvažujú aj Američania vo vojne proti teroru, že na čo im je proti týpkom na somárovi niekoľko miliónové lietadlo s riadenou strelou za pol milióna, keď veľmi podobný účinok bude mať “hádzanie kameňov z čmeliaka”.
Na celé územie Rodézie pripadali 3 kusy Fireforce, každá so základňou v inej časti krajiny. Jednotky, ktoré operovali ako Fireforce boli Rhodesian Light Infantry a Rhodesian African Rifles. Striedali sa v 6 týždňových turnusoch, t.j. 6 týždňov ako Fireforce a potom niekoľko mesiacov patrolovania v buši. Zaujímavosťou je, že napriek tomu, že reálne do boja skákali iba RLI a RAR, každý jeden člen rodézskej armády v aktívnej službe musel mať parašutistickú kvalifikáciu. Druhá zaujímavosť je, že urobili rekord v bojových zoskokoch. Občas sa stalo, že vrámci Fireforce robili 3 bojové zoskoky denne. Tým myslíme, zoskočím, strieľam, vrátim sa domov. 3x opakujeme.
V ideálnom prípade sa Fireforce skladala z K-Caru, troch G-Carov, jednej Dakoty a jedného Lynxa a niekoľkých nákladných áut. V prípade, že bol vyhlásený poplach (prepad farmy, objavenie teroristického tábora atď.) sa na základni rozozvučal alarm a prvá vlna Fireforce (8 stickov, t.j. 32 mužov) naskákala do G-Carov a Dakoty a vyrazila k cieľu. Zároveň odštartovala v nákladiakoch druhá vlna po zemi.
Teroristi počuli hukot motorov presne 8 minút pred tým, ako vrtuľníky dorazili na miesto. Ak išlo o dlhšie plánovanú akciu, tak RhAF robila fejkové prelety dopravnými lietadlami nad táborom, aby príchod vrtuľníkov zamaskovala. Ako prvý prichádza na scénu K-Car. Veliteľ Fireforce si musí okuknúť situáciu, pozrieť, kde sú teroristi, kde sú únikové cesty, opevnené miesta, kopčeky atď. Potom prichádza k slovu 20 mm kanón. Mechanik páli v 2-3 ranových dávkach, občas si dopraje 5 rán, ale nikdy nie viac. 20 mm streliva je totižto nedostatok a jeden náboj stojí 25 rodézskych dolárov. Občas je to všetko a na zemi neostal už nikto živý a celá akcia sa končí.
Oveľa častejšie však do vzniknutého zmätku prilietajú 3 G-Cary. Poletujú nad scénou, každý z nich niekoľkokrát pristane. Pomedzi fejkové pristátia je zaradené jedno, počas ktorého vysadí stick. Teroristi obvykle nemajú poňatia, kde to bolo. Prázdne G-Cary vzlietajú a postreľujú teroristov guľometmi. Sticky z G-Carov boli vyložené na takzvaných stop pointoch. Sú to strategické miesta, ktoré identifikoval a určil veliteľ z K-Caru, ako najpravdepodobnejšie ústupové cesty nepriateľa. V tomto momente pristáva na zemi aj 20 výsadkárov z Dakoty, zahadzujú padáky a inú zbytočnú výstroj a okamžite agresívne útočia na nepriateľa. Pôsobia ako nadháňači a streľbou tlačia teroristov do ústupu. Ak všetko ide podľa plánu, tak ustupujú presne pred hlavne stickov na stop pointoch.
Zo vzduchu to celé zaisťuje Lynx, ktorý zasahuje podľa potreby. Prestrelka trvá obvykle pár minút a pokračuje prenasledovaním prípadných utekajúcich teroristov, ktorí sa dostali cez stop pointy. Záleží od vzdialenosti miesta zásahu od základne, kedy dorazí pozemná vlna na nákladiakoch. Ich úlohou býva buď pozbierať všetku odhodenú výstroj, zbrane, zajatcov a mŕtvoly alebo pokračovať v prenasledovaní teroristov. Medzi vojakmi je najviac obľúbená pozícia v prvej vlne v G-Caroch.
Toto bol samozrejme ideálny prípad, ako by to malo fungovať, v skutočnosti sa často musela Fireforce zaobísť bez Lynxa, prípadne bez Dakoty, pretože do nich proste nebolo palivo alebo munícia alebo zasahovali niekde inde. Koncom vojny sa im občas podarí dať dokopy Jumbo Fireforce. Keďže sa Cheetahy používali na cezhraničné raidy, tak sa uvoľnilo viac Alouett pre vnútroštátne použitie. Jumbo Fireforce mala dvojnásobnú veľkosť, skladala sa z 2 K-Carov, 6 G-Carov a 2 Dakot. Čo musel byť už riadny hukot.
Na jednej strane by som si naživo veľmi rád pozrel ako krásne musela byť Fireforce zorganizovaná a načasovaná, ty zosadneš tu, ty strieľaš tam a tak ďalej, všetko šlape ako švajčiarske hodinky. Na strane druhej nemôžeme zabúdať na to, že ide v podstate iba o veľmi efektívny spôsob ako zabíjať chudákov, ktorým komunisti pomútili rozum. Natoľko efektívny, že je to jeden z dôvodov, pre ktorý sa im podarilo bojovať proti "celému" svetu dlhých 15 rokov.
