Je tu opäť leto, pre niekoho uhorková sezóna. Pre niekoho zase sezóna čerstvej uhorkovej limonády. Tak môžeme pokračovať v ľahších témach a nie stále len hejtovať zdravotníctvo, ženskú obriezku a Lučiakovej nové oné. Šaty. Staré príslovie hovorí, že so ženskými nohami je to ako s milionármi. Každý ich kritizuje, ale najradšej by sa medzi nich dostal. Lebo nie sú dôležité nohy, ale čo je medzi nimi.

Tak ideme pokračovať v oddychu na pracovisku, hlavne keď máte radi rock 80's a máte prístup na youtube. Veď nemáme ani kontakty na najvyššie kruhy a preto si auto nezaparkujeme na parkovisku pre mentálnych invalidov. A tak nám nezostáva nič iné, len predstierať prácu, keď oni predstierajú, že nás platia.

Začnime asi najznámejšou pesničkou, ktorá vám pripomenie 80's. O Európskej únii sme ani nesnívali, ale skupina Europe urobila na nás dojem. Na albume The Final Countdown boli za sebou hity The Final Countdown, Rock the night a potom slaďák Carrie, na ktorý vlhli aj najskalnatejšie depešáčky.  Spevák Joey Tempest bol stelesnením rockera 80's – natupírované dlhé vlasy akoby po výbuchu na hlave, nahladko oholený ako zadoček novorodenca, vyšminkovaný, že nebolo vidieť žiadnu mimiku... Bol to už tretí album skupiny, ale ani po ňom už nevedeli vydať nič, čo by sa aspoň priblížilo k tomuto počinu. Skupina sa v roku 1992 rozpadla, aby o 10 rokov zase ožila, lenže žije len z bývalej slávy troch hitov.

Výzorovo podobný s podobným výbuchom na hlave bol ďalší miláčik puberťáčok Jon Bon Jovi (alebo John Bongiovi), ktorý si narcisticky založil skupinu s názvom Bon Jovi. Skupina od roku 1983 existuje dodnes v skoro nezmenej podobe, čo je už úspech. Na rozdiel od Europe majú na svedomí viac hitov. Hneď od prvej pesničky prvého albumu Runaway a potom Livin' on a Prayer na treťom albume alebo Bad medicine na ich štvrtom albume. Séria hitov pokračovala aj ďalej, ale to sme už prešli do ďalšej dekády a Jon Bon Jovi si dal ostrihať háro. Ľudia v kine sa potešili, keď sedel pred nimi, že dačo aj vidia.

Joey Tempes a Jon Bon Jovi - akoby ich jedna mater mala. Alebo jedna kaderníčka

Neviem, či ďalší narcis alebo len bez nápadu, ale dať meno skupine podľa priezviska Van Halen je asi také originálne ako logo Slovenska. Aspoň že dobre hrali. K dvom Van Halenovcom (Eddie a Alex) sa pridal spevák David Lee Roth a basák Michael Anthony a hneď na prvom albume z roku 1978 boli hity ako You Really Got Me a Ain't Talkin' 'Bout Love. Ďalší hit, ktorý si každý bude pamätať je z roku 1984 z albumu 1984 (aké originálne) Jump. Asi preto, že David vyskočil z kapely a ďalej pokračoval Sammy Hagar. Kapela existuje dodnes, zase spieva David, ale aby to bolo viac Van Halen, tak sa pridal aj Wolfgang. Ináč tá pesnička You Really Got Me je originál od Kinks, ale keby to dakomu nestačilo, tu je cover od Chipmunkov.

Trošku originálnejší pri výbere názvu boli členovia skupiny Foreigner. Skupina je z New Yorku, ale dvaja členovia boli Briti. Po troch albumoch zo 70's vydali ešte tri albumy v 80's. Najznámejšia pesnička I Want to Know What Love Is je taká typická poprocková. Podobne aj ďalší oplodňovák Waiting for a girl like you znie tak, že by ste si to pomýlili s hociktorou kapelou, kde spevák má veľké háro. Napríklad ja si ich mýlim stále s Journey, ktorí naspievali Don't Stop Believin' a Separate Ways (Worlds Apart). So skupinou Survivor si ich nepomýlim, lebo poznám od nich len Eye of the tiger, tak viac ani nenapíšem. Ak majú dačo počúvateľné, tak do diskusie prosím link.

Že hardrock je aj pre hluchých, nás presvedčila kapela Def Leppard. Považujú sa za zakladateľov glamrocku. Okrem toho, že boli hluchí, majú aj jedného mrzáka (dodnes) – bubeníka Ricka Allena, ktorý pri autonehode prišiel o ľavú ruku. Potom od roku 1986 do roku 1995 hral na elektronických bicích, čo je počuť aj na piesniach Def Leppard. Pre porovnanie si dajme Rock of Ages z roku 1983 a Animals z ich asi najlepšieho albumu Hysteria z roku 1987, keď to búchal už len jednou rukou.

Keď už sme pri naozaj tvrdých rockeroch, tak nemôžem nespomenúť kapelu s bleskom v názve, AC/DC (pre neznalých blesk je namiesto lomítka). Akurát počas najväčšej slávy, v roku 1980, spevák Bon Scott, naliaty ako východniar po trojdňovej svadbe, nezvládol tour de bars of London a zomrel na otravu alkoholom (podľa niektorých sa udusil vo vlastných zvratkoch). Ako náhradu si našli Briana Johnsona, ktorý musel presvedčiť fanúšikov, že aj on to vie. Počas 80's to nebolo ľahké a ozajstný comeback prišiel až v roku 1990 s albumom The Razor's Edge a skladbou Thunderstruck. V súčasnosti je skupina na turné s obéznym spevákom Axlom Roseom.

Aby sme mu nekrivdili, schudol pekných pár kíl, ale má ďaleko od fešáka, ktorým bol koncom 80's v skupine Guns´n´Roses. Baby sa nevedeli dohodnúť, že či je väčší fešák on alebo gitarista Slash, ktorému nebolo vidno ani oči od dlhých vlnitých tmavých vlasov. Hneď na prvom albume (Appetite for Destruction) boli hity ako Welcome to the jungle, Paradise city a Sweet child of mine. Na druhom albume (Lies) bol pamätný Patience (týmto pozdravujem Malého Pacienta). Vrcholom slávy bol rok 1991, keď vyšiel v podstate dvojalbum Use your illusion I a II a návrat Terminátora.

Def Leppard a GNR. Ťažko ich rozlíšiť. Axl bol už vtedy rebel - mal vyžehlené vlasy

A na záver kapela, ktorú osadenstvo dailymale pozná a zbožňuje (na moje počudovanie, lebo mne pripadajú až nudní). Celý ich sound mi pripadá, akoby dakto pridal texty k pesničkám The Shadows a to takým spôsobom, že riadok naspievaný, potom gitarové sólo a to sa opakuje do konca pesničky s jednou dlhšou gitarovou masturbáciou pred koncom. Za toto celé je zodpovedný Mark Knopfler, gitarista a spevák skupiny Dire Straits, ktorý z celého repertoáru skupiny nenapísal len dve pesničky. Najotravnejší pre mňa je tento pokus o rock and roll z roku 1985. Našťastie potom až do roku 1991 nič nevydali a nakoniec sa aj rozpadli. Knopfler sa snaží doteraz, vybrnkáva a snaží sa dačo aj naspievať, ale je to vlažné ako leto v Anglicku.