V minulom retre sme pospomínali na rôzne veci, dnes pokračujeme. Držte si teda klobúky, ideme opäť do minulosti.

Povinná ruština. Nebolo na výber, všetci sme sa ju museli učiť. Ledva sme sa naučili písať a čítať v rodnom jazyku, museli sme začať s azbukou, kde pochopiť písanie niektorých písmen nebola sranda. Väčšinou sme k ruštine vyfasovali aj adresu na „najlepšieho“ kamaráta zo ZSSR a našou úlohou bolo raz za čas kúpiť leteckú obálku a potešiť Zoju, či Olega listom. Ak sme niekde zohnali plátkovú žuvačku, bolo povolené poslať aj to, aj keď ich potešil aj prázdny obal. Moje listové priateľstvo skončilo, keď mi Voloďa poslal fotku, kde stál pred parádnym kobercom, ktorý ale nebol na zemi, ale za ním na stene. Nebudem predsa písať niekomu, kto si vešia koberce na stenu... S ruštinou ste si celkom dobre vystačili v niektorých krajinách ako Bulharsko, Rumunsko, len tí maďari si stále mondokovali po svojom...

Mandarínky na Vianoce. Nie, vtedy to nebolo ovocie, to bol symbol Vianoc. Na stole nesmeli chýbať. Preto, keď ich dostali do Zelovocu, tak bola vyšikovaná celá rodina, ktorá sa postavila do radu a čakala kým dostanú vopred určené množstvo. Najčastejšie bolo kilo na hlavu, v bohatších okresoch možno aj viac. A tak platilo, že čím viac členov domácnosti, tým viac mandarínok v dome. Vtedy nikto neriešil obsah vitamínu C a iných balastných látok. Mnohí ani netušili, že v ovocí sú látky ako vitamíny. A tak niekedy rozmýšľam, ako sme mohli vôbec tú dobu prežiť. Bez vitamínov, minerálnych látok a vlákniny. Keďže Zelovoc predával väčšinou len zemiaky, cibuľu, mrkvu a jablká, nikto si nerobil zeleninové šaláty, smoothies a neodšťavovalo sa. Lebo väčšinou nebolo čo. A ešte nesmieme zabudnúť na kubánske pomaranče. Jesť sa síce nedali, ale veľmi dobre slúžili na terorizovanie spolužiakov. Ja som  bola slušná žiačka, takže som takéto agresívne zbrane nepoužívala. Návod na použitie mi preto poskytol odborník na túto problematiku z členov  DM rodiny, za čo mu patrí vďaka. Ďalšie cenné rady nám možno dá v diskusii. Takže nech sa páči, prinášame návod na použitie pre mladších čitateľov. Vtlač pomarančovú kôru na oboch častiach versatilky. Potom ju vytlač pomocou vnútornej časti zariadenia, kým tlak vzduchu nevystrelí šupku na opačnom konci von. Zo zariadenia sa ešte dali "flusať" ružové pijakové papieriky, čo sa využívalo hlavne na vylepšenie "imidžu"  prezidenta na jeho fotke, ktorá bola zavesená v každej triede.

Sexuálna výchova. Veľmi jednoduché. Nebola žiadna. Môžeme ísť ďalej. No dobre, tak aspoň niečo. V siedmej triede ZŠ sme sa naučili kompletné názvy pohlavných orgánov a mali sme dokonca možnosť pozrieť si ich ilustračnom obrázku. Rodičia sa s nami o sexe odmietali baviť, väčšinou sme dostali len dobrú radu typu „Boh ťa chráň, keď prídeš s tým, že si tehotná“. Obdobne to bolo u chalanov, tí však mali za úlohu žiadnu nenabúchať. Takže sme boli sexuálne vychovávaní tradovaním – teda, čo kto povedal a čo kto urobil a podal ďalej. Šikovnejší sa dostali ku knihám a neskôr prišlo Bravo. Sem tam sa dali v telke vidieť prsia, ale to počas celého filmu svietila hviezda hádam na pol obrazovky, ktorej posolstvo bolo jasné – krpáň zasratý, okamžite ťahaj do postele.

Sex. Keď ste boli vo veku, že vám hormóny trieskali do hlavy, začali ste sa intenzívne zaujímať o iné pohlavie (rovnaké neriešim, všetci sme sa tvárili, že nič také neexistuje), mali ste problém. Kde tento bohumilý úkon robiť? Využívalo sa všetko. Prázdny byt, kočikárne, sklady, pivnice, tmavé brány a v lete aj exteriér – lúky a pasienky, parky atď. Ak ste boli sebavedomejší, mali ste aj ochranu, ako inak – prezervatív. Ten sa predával v drogériách zásadne pri pokladni. Asi robili pokladníčky zároveň aj štatistický prieskum, koľko sa ho predá. Ak ste si ho vypýtali, sčervenela v tvári predavačka, aj ľudia v rade za vami. Potom predavačka pomalým pohybom vzala malé papierové vrecko a ešte pomalším pohybom tam dala vytúženú krabičku. A tak ste si mohli vychutnať pohľady všetkých ľudí v predajni, ktoré hovorili niečo o tom, že ste zvrhlý a mimoriadne úchylný. Veľa párov ochranu preto neriešilo a nebolo nič výnimočné, keď v 18. rokoch absolvovala mladá deva maturitu, svadbu a pôrod. Nehodiace sa preškrtni.

Holenie nôh. To je čo, prosím vás? Holenie bola mužská záležitosť. Ženy sa neholili, nikde. Ak sa teda sťažujete na leto a teplo a na cestovanie MHD v autobusoch a električkách bez klímy, tak verte tomu, že je to luxus. Cestovanie vtedy bolo veľkým pôžitkom, keďže nielenže nebolo holenie podpazušia bežné, ale málo ľudí používalo „intim sprej“ a ak ho náhodou použili, po pár minútach aj tak smrdeli ako kopa hnoja. Ak si chcel byť čistý a voňavý, vráť sa k článku Retro 1 a navštív prosím Tuzex.

Fluorizácia zubov. Mnohí nechápete, že? Ani ja doteraz. Raz za čas sme dostali príkaz doniesť si do školy zubnú kefku a pohár. Zubná sestra nám do pohára naliala sajrajt, do ktorého sme si máčali kefky a potom intenzívne drhli zuby. Význam toho bol vraj v tom, že budeme mať silné a zdravé zuby. Kde mám reklamovať túto službu mi už asi nikto nedá vedieť. A aké ďalšie následky to malo na nás, radšej neskúmam.

Ak vás to teda ešte stále baví, nabudúce pospomíname na depešákov a metalistov, spartakiádu, bicykel Favorit s baranom a ešte na všeličo iné...