V poradí druhá vnučka starej matere a mojej vládkyne sa rozhodla zoficiálniť svoj zväzok s mužom a keďže objekt jej záujmu je anglický farmár, začal som si precvičovať agrárnu slovnú zásobu. Nevedel som, či pokecám so samodržkami alebo korzetom, prípadne ťažkým padavým brokátom, tak som sa snažil pripraviť čo najlepšie. Začal som pri Nice shoes, wanna....
Prešiel som letiskovou bezpečnostnou kontrolou sťa absolútne bezpečný predmet, až sa moje riasenie od znepokojenia vystrelo, im zjavne nedochádza, že disponujem vnútornou silou potiahnuť celého chlapa strednej postavy vo veku najlepšom do ženby. Dorazil som vcelku elegantne na veľmi príjemné miesto vo Warwickshire, ustrnul v mojej obľúbenej póze do tvaru O nad pidirozmermi ich príbytkov a pripravoval sa na misiu. Slovenská rodina s prívlastkom tradičná (ďalej len s prívlastkom) pobehovala ako splašená a nasolená poľská hydina, vybaľovali ručne zdobené medovníčky, napečené čajové pečivo, róby, motala sa popod nohy cateringovej spoločnosti, ktorá v záhrade zdobila svadobný stan, stále sa vypytovala, či netreba ešte niečo pomôcť a donekonečna opakovala otázku, ktorú som zaradil do prvej priečky ich svadobnej hitparády – nezabudli sme na niečo?
Anglická rodina so stoickým kľudom na nich pozerala a cuckala ginton. Ženích sa oddával kdesi dostatočne ďaleko slastiam wellnessu so svojím svedkom a kamošmi, jeho mama si plnila povinnosti okolo farmy a ostatní sa tvárili nepartajne.
Večer si slovenská rodina s prívlastkom pripravovala obrad odčepčenia, definovala pozície, odkiaľ príde útok, ako mu treba čeliť, kto bude tlmočiť a čo s obeťami. Striedavo vznikal chaos a zábava vyplývajúca zo stavu zúfalstva a okolo polnoci sa ešte vybrali skontrolovať svadobný stan a upraviť výzdobu podľa svojich predstáv. Veď čo ak aj nôž držia v ľavej ruke?
Svitlo svadobné ráno, slnečno, 25°C , slovenskú rodinu bolo treba zabaviť, aby stále nevyvíjali nejakú činnosť, ako napr. zdobenie brány, alebo zametania príjazdovej cesty, tak ich poverený vozataj vzal na prehliadku pastvín, obilných polí a bažantníc. Keď sa vrátili, anglickej rodiny bolo oveľa viac, ako predtým, všetci s longdrinkami v rukách sledovali ten úkaz Slovák zoskakujúci z John Deera. Dorazil aj fotograf, úkaz zvečnil. ENG - SVK 1:0
Slováci sa išli hodiť do gala, svedčili o tom výkriky „horúca“ a „ježiš, studená“ z kúpeľne a potom ručali fény, syčali naparovacie žehličky a dymili kulmy. Keď prišiel čas, zmiešané skupiny Angličanov a Slovákov sa družne sústredili pred domom nevesty a čakali na moje zjavenie sa. Zjavil som sa, nastúpil do Rolls-Royce Phantom IV, svadobní hostia do traktorovej vlečky so strieškou, dostali po pohári šampanského, čo sa ukázalo byť zákerným ťahom zo strany furmana, pretože striedavo pribrzďoval a zrýchľoval, čím spôsobil mierne škody na šatstve. ENG - SVK 2:0 Nuž nech.
Anglické kostoly sú krásne. Neviem, ako vyzerajú ich pohreby, ale jedno je isté, sú po nich oveľa estetickejšie hroby, ako u nás. Farár vyšiel pred kostol, odviedol si obe svadobné mamy so sebou, usadil ich, nasledovali ich ostatní, ktorí zistili, že ženích je už pri oltári a nakoniec za zvukov Wedding march od Mendelssohna-Bartholdyho som prišiel s nevestiným otcom JA.
Ó áno, slzte, mám to rád. ENG - SVK 2:1
Prebehol wedding service s nápovedou v jazykoch oboch spriatelených táborov, otčenáše spolu priateľsky šermovali a pred kostolom nás čakal špalier vytvorený zo skrížených vidiel, ktoré držali chalani v motérkach, čižmách a tvídových baretkách, v kútiku úst s pšeničným kláskom.
Popod ne prechádzal groom v anglickom žakete s cylindrom, JA a zvyšok urevanej rodiny.
Presunuli sme sa do svadobného stanu, ktorý bol spredu ozdobený britskou a slovenskou vlajkou, aby aj posledný pocestný vedel, kto tu koho kolonizuje. ENG - SVK 2:2
Kto mal predniesť wedding speech, ten predniesol a potom to prišlo. Slepačia polievka – nič. Rezne – zero. Namiesto toho starter, main course a koniec. Žiadne svadobné koláče na stole. Žiadne syrové nite, korbáčiky, uzlíky. Žiadne kanapky, jednohubky, chuťovky. Na stoloch bola hruškovica a moravské cuvée Šilinek - starostlivo vybraná trať Boží muka. Angličania zatiaľ okolo týchto nápojov chodili nedôverčivo a zhlukovali sa pri bare s pípami piva a cider-u. So zvyšujúcim sa počtom neistých krokov k inkriminovanému baru sa zvyšoval ich záujem o nafľaškovanú ohnivú vodu. Do hodiny nebolo po hruškovici ani fľaku, značne sa však preskupila hustota osídlenia do pristaveného vozu s označením „VIP portable toilets“. ENG - SVK 2:3
Tichou poštou sa šírila správa o stave svadobnej spoločnosti a slovenská rodina s prívlastkom sa rozhodla pre riskantný manéver - urobiť odčepčenie o dve hodiny skôr, aby dopriali pocit víťazstva aj anglickému lučištníctvu. Prehodili cezo mňa kroj, ženíchovi vymenili cylinder za goralský klobúk a vypytovali sa, do you like vienok sňať, alebo chop off the head. Záblesk noža na krájanie päťposchodovej torty dožičil dramatickú pauzu pre fotografov a incident sa skončil podľa očakávania, obetovaním Panny Orleánskej. Hajlajt večera bolo zdvíhanie oboch aktérov na stoličkách a pitie hruškovice s prekríženými rukami. Po tomto úkone sa svadobný stan rapídne preriedil a osadenstvo, ktoré ešte dokázalo ovládať svoje centrum pohybu sa presunulo k vonkajšiemu bufetu, určenému pre pohostenie priateľov a známych, ktorí neboli pozvaní k svadobnej veselici, ale chceli priniesť dar do wedding boxu a zablahoželať manželom. Box bol položený v strede stanu, vedľa torty ktorá sa javila byť jedinou svadobnou sladkosťou, ak opomenieme drobné čajové pečivo, ktorým priletela obťažkaná slovenská rodina s prívlastkom. Až do tejto chvíle sa zdalo, že torta bude postačujúcim sústom pre zvyšnú domobranu, čo však invázia pocestných gratulantov rýchlo zmenila. Medzi slávnostným obojručným rozkrojením torty a jej distribúciou medzi pospolitý ľud prešla atosekunda a tortu nikto viac nikdy nevidel. Ako chutila – o tom sa legendy rôznia. ENG – SVK 3:3
Pred polnocou stan vyzeral ako po návšteve dementorov, priestor pred ním ako po veľkom praní, niekto visel, niekto sa zložil. To však výdatne zahralo do karát slovenskej rodine s prívlastkom, pretože sa podávali polnočné burgre z vlastného chovu a tie by mohli kľudne dostať status ohňostroja, lebo boli znamenité. A keďže živých nás zostalo toľko, čo by sa vošlo pod vozovú plachtu®, tak sme sa natlačili pekne do plna. Dídžejovi sme strčili do ruky usb s československými hitmi a skákali do rána. ENG-SVK 3:4
Nad ránom som sa ocitol v zuboch ženícha a od toho momentu si na nič nespomínam. Fakt, prisahám. Ani neviem, ako som sa vrátil do rodnej skrine s vôňou naftalínu. Nevadí, hlavne, že sme vyhrali.
