„Keď chceš napísať hejt, všetci Jehovisti na svete sa spoja a zabránia tomu.“ FCIA
Keď máte 42 rokov a druhý rozvod za sebou, poviete si, že by bolo načase zaorať hlbokú brázdu za minulosťou a začať odznova a tentoraz dopriať väčšie pole pôsobnosti rozumu, než smiešnym citom. Potkan, čuš.
Stalo sa. Po ukončení úradných buzerácií a realizácii snáď všetkých zmien okrem pohlavia som slávnostne kúpila byt len pre seba a moje deti a tešila sa na to, ako idem strácať posledné zvyšky nervových zakončení so stavebnými robotníkmi. Po nociach som spisovala skelet hejtu, akí sú to dementi a blázni a diletanti a vôbec, bola som taká zocelená, že by som prekvapila aj samotnú realitu.
Firmu som si vybrala podľa referencií v okolí, videla dve z ich prác, stretla sa s majiteľom a zároveň vedúcim úderky, nechala si urobiť cenovú ponuku a vzápätí som zistila, že nemám veľmi čo papuľovať a ťapli sme si. Cenová ponuka obsahovala detailný popis prác, rozpis materiálu, ktorý zabezpečí firma, rozpis materiálu, ktorý zabezpečím ja, slušný náčrt navrhovaného stavu, všetko gramaticky správne, forma komunikácie nadmieru slušná, úctivá. Cena primeraná rozsahu prác.
Áno, vyzerá to, že kam šliapnem, pšenka hejtu nepokvete 100 rokov.
Deň nultý. Predák mi volá, či by si mohli do bytu navoziť pracovné náradie. Samozrejme - dohodli sme sa na pol ôsmu v byte. Ráno 7:30 ZULU bez sekundy meškania chlap pristavuje auto a začína vykladať kufre veľké ako on sám (meria asi 159 cm). Možno som nebola ešte celkom pri zmysloch, ale ani jaštericu som nevidela tak rýchlo utekať, ako rýchlo to spravil tento chlap.
Poobzeral byt, spýtal sa, či už nejaké prípravy môže urobiť dnes, pozisťoval, čo všetko bude menené a čo malo byť zachované. Stratila som reč. Po jej znovunájdení spomenuté predmety obalil fóliou a pozaliepal. Odovzdala som mu jeden exemplár kľúčov so starým známym pocitom v oblasti žalúdka z čias rozvodov a šla.
V deň nultý ešte vytrhal lišty okolo parkiet, demontoval hnusný sololitový obklad v chodbe a kuchyni, demontoval svietidlá, povymetal hrubú špinu a odišiel.
Pondelok začal podobne, len s tým rozdielom, že prišiel s kolegom. Podpísali sme zmluvu o dielo, vyplatila som zálohu, jeho kolega medzitým okolo nás behal a nosil vrecia s lepidlom, ytongom a termalikou, spieval si a, ľudia boží, ne-smr-del. Odišla som do práce v šoku. Vrátila som sa po 17:00, v byte sa ešte pracovalo. Nechcela som pôsobiť trápne, tak som sa len medzi dvere išla opýtať, či im niečo netreba a skoro som schytala zrádnik, tí chlapi mali staré jadro komplet odstránené, odpad odvláčený, nový obvod jadra do polovičky vytiahnutý. Nechali si len priestor na zamurovanie puzdra na zasúvacie dvere a o 18:00 sadli do auta a odfrčali.
V utorok si ošéfoval prebratie puzdra od kuriéra, prebral mi aj práčku a zniesol ju s kolegom do pivnice, dokončili murovku jadra a osadili nádrž záchoda. Začali oškrabávať omietku a večer sme spolu zakreslili, kade bude viesť voda, kde chcem mať svietidlá, zástrčky, televízor, router, aby káble viedli popod omietku a nie po dlážke a kadetade. Poradil mi v miestach, kde som tápala, povzbudil ma, keď som váhala. Ak sa v tom pomaly strácate, verte, že ste na tom rovnako, ako ja.
Hovorím si, no čo, tak sa aspoň budem mať možnosť porozčuľovať s oknármi, možno sa budú vykrúcať, odsúvať termín, nedodajú, dodajú zle, alebo čo, veď už hádam niečo vymyslia.
I prd, velebnosti, chlapík zameral, zakreslil, poslal ponuku s dobrou zľavou, ak zaplatím celú sumu hneď a keď som tak urobila, obratom prišla faktúra a oknám trvalo desať pracovných dní, kým boli pripravené prísť ku mne. Pobavilo ho moje prianie mať okrúhle kľučky, lebo hranaté mi nepadnú do ruky a vybral mi také, že naň s láskou spomínam pri každom, hm, úchope. Náš predák však povedal, že kým sa robia špinavé práce, okná osádzať netreba, aby sa zbytočne nepoškodili a keď príde to štádium, dajú si s montážnikmi vedieť. Normálne ma z toho vypustili. Vraj – nebudeme vás zaťažovať, Vy platíte, my sa staráme. No ebénci, to kde sme?
Podlahári! Už mi zostávajú len podlahári, snáď saturujú moje túžby po konfrontácii a mindžovaní. Dostali krásny priestor, okrem podláh budú osádzať zárubňu vchodových dverí, obložky interiérových dverí, nastavovať bezfalcové dvere, hádam sa už len, preboha, v niečom kopnú.
Celé zle. Od začiatku bola komunikácia s nimi veľmi korektná, sľuby dodržiavali, čiastkové ciele plnili. V určený deň prišli s vlhkomerom a predpoveďou počasia a nasmerovali ma na deň, kedy bude krásne počasie a omietka vyschnutá a oni prídu a položia podlahu tak, aby som nemala jediný dôvod na obavy, nebodaj škodu a nepríjemnosti.
O dverách už ani písať nebudem. Takú šancu mali, pánty tam treba nastavovať do troch smerov, aby to sedelo a oni nič! Ani nezabrali! Všetko funguje!
Som frustrovaná. Tak veľmi som chcela napísať pekný hejt. Taký od srdca, ako to dokáže len Niekto, alebo Slsp. A čo z toho vyšlo? Strážna veža. A viete prečo? Murári sú na vine. Keď sme sa lúčili a ja som im vyplácala doplatok, povedali vetu – my už musíme ísť, ponáhľame sa na zjazd. A kua, vravím si, proletariát strikes back. Nie, deti moje, boli to oni, Jehovisti. A vyzerá, že nakazili aj ostatných. Kam sa to rútime? Takto začína ten ich Armageddon? Namiesto jazdcov na koňoch prídu dvaja murári na vivare?
V tomto článku neboli umiestňované žiadne klamstvá, bohužiaľ. Ale ešte máme predsa diskusie, žmurk, žmurk, dajme sa / to do rovnováhy.
