Mal som včera takú roztopašnú náladu, chuť urobiť niečo šialené, tak som sa rozhodol pozrieť si slovenský film a rovno som si naložil jeden s Maštalírom v hlavnej úlohe. Od obsadenia a slovenského pôvodu som si sľuboval dobré pobavenie, samozrejme mimo zámeru tvorcov.
Okrem úvodného pohľadu na Fialovej cecky sa mi však tento môj zámer vôbec nepodarilo naplniť. Neviem, či slovenskí filmári a herci prestali fetovať, začali, alebo berú niečo lepšie, ako predtým, no zdá sa, že sa im konečne podarilo natočiť film, ktorý môžem úplne vážne odporučiť bez komentára typu: „Pozri si, akú ... zas tí ... natočili!“
Áno, už Učiteľka naznačovala akýsi pozitívny trend, no réžia bola česká. Čiara je síce koprodukcia (SR – UA – ČR), no majstri zrejme nechali žiakom voľné ruky a tí obstáli veľmi dobre. Nebudem písať recenziu, nie že by som sa na to necítil, ale nechce sa mi a nemám čas, tak len stručne:
Silný príbeh, zaujímavý námet, napätie, z môjho pohľadu šokujúco dobrý výkon Maštalíra, ktorý prekročil tieň ordinačného záhradníka z ružovej nemocnice, či čo to... a rastie z neho skutočný herec. Neberie sa v úlohe príliš vážne, hrá prirodzene, uvoľnene, uveriteľne (a evidentne chodí do posilŇovne, kde pravdepodobne aj posilŇuje). Vášaryová je pani herečka, Fialová úspešne zabojovala s afektom porotkyne „tanečnej“ súťaže zabudnutých osobností, Hryc v skorumpovanom policajtovi konečne našiel rolu, ktorá mu sedí a zároveň mu zaručí do budúcnosti dosť práce, mladí herci zahrali výborne...
Vtipy sú vtipné, je ich tak akurát, príjemne filmík odľahčujú a hlavne NIE SÚ TRÁPNE!
Samozrejme, je to poznačené klasickou slovenskou obľubou v rodinných tragédiách a tragédiách všeobecne, no je tam ku koncu už „taková ta první vlašťofka...“, prezradím len toľko, že prestrašnou smrťou nezhynú úplne všetci a aj keď by som osobne ušetril viacerých, s oboma prižmúrenými očami považujem záver za happy end. Na moje potešenie hajzli dostali svoje, aj keď si viem predstaviť onakvejší akčný záver s rotačným guľometom v Maštalírovom svalnatom zovretí..., ale takto to má možno šancu urvať si „miss sympatia“ na nejakom európskom (napríklad českom) filmovom festivale.
Nájdu sa muchy, najmä v občas zbytočne dlhých scénach, ktorých nenaplneným účelom asi mala byť dramatizácia, alebo dohoda s komerčnými televíziami na tom, aby to s reklamami mohli natiahnuť od pol deviatej večer až po prvý ranný telešoping, neviem.
Dúfam, že slovenská kinematografia bude v nastúpenom trende pokračovať, že slovenskí filmári nezošalejú z malých úspechov a neskončia zas pri ópiu, saténových županoch, hodvábnych
šatkách a produkcii pseudoartových jakubiskovčín...
Šak si to pozrite.
https://www.csfd.cz/film/516331-cara/prehled/
Mike Drabator
