Chcem teplo. Také, že som aj bez pohybu spotená pod kozami. Nie tento chlad, zakrádajúci sa ulicami mesta ako zlodej, čo mi ukradne ľudskú kožu a podhodí husiu. Keby z tej kože aspoň perie rástlo, nech mi je teplejšie, tak good deal, ale táto koža je holá. Nestane sa zo mňa žiaden operenec, nebudem ani lietať, ani len poletovať nad zemou. Trasiem sa a viem, že zbytočne sa trasiem na teplo kancelárie, do ktorej idem. Nič nebude, žiadne teplo a keď nejaké bude, len také schválené podnikovým manažmentom a jeho interným nariadením o firemných opatreniach na ušetrenie energií.

Najprv nabehlo do kancelárie klima-komando a spýtalo sa nás, či nám môžu zmerať teplotu. Začala som si vyzliekať blúzku, ale zastavili ma. O mňa nemali záujem, zaujímala ich len miestnosť, v ktorej pracujeme. Tak sme počkali, až jej zmerajú teplotu a keď usúdili, že nie je prehriata, nevzali ju do nemocnice. Len že jej ešte trošku uberú z teploty. Nastavili napevno klímu na dvadsať, takže žiadne otáčanie kolieskami, milí páni úradníci a úradníčky, a ešte prosím, odovzdajte všetky výhrevné telesá, ktoré prechovávate tajne na pracovisku. Čo ste nerozumeli? Sem s tými ohrievačmi! A berieme aj rýchlovarné kanvice, vážení.

Jajže, bože, strach veliký, padli Turci na Poniky. Žiadny Turci o polnoci, Slovač to je, niet pomoci. Odovzdali sme všetko, čo dokáže vyrobiť teplo, okrem vlastného srdca, ktoré ho vie vyrobiť sakramentsky veľa. Našťastie, vnútropodnikové opatrenia so srdcom nikdy nerátajú.

Začali sme chodiť do práce v teplých svetroch, v termo bielizni, v kožúškoch. Kávu si nosíme v termoskách, niektorí kolegovia hlásia, že majú stále studené nosy, zrejme alergia na chlad. Začínam chápať, prečo sa Inuiti miesto bozkávania trú nosmi. Mám chuť si otierať nos o čokoľvek teplé. Pokojne by som si vytvorila vzťah s radiátorom, keby sme ho v kancelárii mali. Nemáme, lebo kúrime klímou, respektíve teraz skôr udržiavame pri živote klímou všetko, čo je v kanceláriách ešte živé. Zakázali nám používať výťahy, len v prípade zdravotnej nespôsobilosti. Dobre, vážení, neobstarám si kvôli vám preukaz ZŤP. Čo bude ešte ďalej?

Energy-komando nabehlo do administratívnej budovy a vzalo každú druhú žiarovku na chodbe, eliminovalo aktivitu pohybového senzora na toalete na nevyhnutné minimum, takže vyčúrate sa ešte tak, že vidíte cieľovku vášho urea aurum, gaťky si však naťahujete už potme.

Ťažké podmienky ľudí zbližujú, vždy to tak bolo. Odteraz sa vo firemnej kuchynke miesto obchádzania sa vo dverách, zastavíme a zisťujeme, či aj ostatní vnímajú ten chlad rovnako negatívne ako my. Tešíme sa, keď vytiahnu nejaký tromf, že predstavte si, že kvôli zvýšenej teplote v technologickej miestnosti, kde sa chladia zariadenia, zhorel server na špeciálnom zariadení XY. Ľudia odrazu ožijú, ruky nad hlavu a všetci sa tešia, že jeho obeť možno nebola márna. Možno kvôli zhorenému serveru sa dostane viac tepla ľudskému osadenstvu budovy. Chválime sebaobetovanie sa techniky, ktorá chápe, že je na nás ľuďoch závislá a podľa toho sa k nám aj správa.

Ľudia začínajú šetriť aj v svojich domovoch. Siahajú po regulátore teploty na radiátoroch v panelákoch, na termostatoch v domoch. Teším sa, že keď niekoho nečakane prepadnem, nevybehne na mňa pán domáci v trenkách a neuvedie ma tým do rozpakov. V lete to možno bude pravdepodobné, ale teraz v zime, v zime sa to už nestane. Žiadne spoďáre, žiadne tričká s krátkymi rukávmi, ľudia vám otvoria dvere oblečení v hrubých teplákoch, huňatých svetroch alebo kožušinových vestičkách. Prichádzajú na nové a nové spôsoby šetrenia ako napríklad, že pečenie mäsa v rúre vyhreje súčasne kuchyňu. Alebo dynamická hádka s partnerom spôsobí, že pocitová teplota sa zvýši aj o niekoľko stupňov. Ak sa vám nechce hádať, môžete ešte skúsiť sex. Najlepšie vo dvojici, vyprodukujete tak viac tepla. Skúste sa inšpirovať polohami z Kámasútry, vykašlite sa na príručku 51 zvládnuteľných polôh, skúste tých zvyšných 31. Už len pri príprave na polohu sa poriadne zapotíte, možno budete potrebovať pritom netradičné erotické pomôcky ako uhlomer a vodováhu, aby ste našli v krkolomnej polohe správny uhol, ale výsledok vo forme vyhriatia spálne na saunovú teplotu vás určite príjemne prekvapí.

A možno príde aj na staré dobré časy, kedy sa ľudia častejšie navštevovali a hovorili hneď pri dverách, že nerobte si starosti, gazdiná, nechystajte nič na stôl, len som sa zastavil, že sa chvíľu u vás ohrejem a hneď zas pôjdem ďalej.

Ak je vám doma napriek tomu chladno, dajte sa na shopping. Veď je akurát čas vianočný, čiže nákupný. Infiltrujete sa do tlačenice v nákupnom centre, ktoré je príjemne vyhrievané, teplotu zvyšujú aj davy ľudí a nákupná horúčka, ktorá to celé vygraduje. Nakupujte zbytočnosti, čo zas nie je počas vianočných nákupov nič ťažké, doma vás potom pri vybaľovaní toho, čo všetko ste nakúpili a pri pohľade na zostatok na účte zaleje horúčava a pot. Kamarátka tak kúpila stacionárny bicykel, ktorý neskôr používala len na odkladanie šiat ako domáceho sluhu, čo je celkom užitočná vec, len ten cenový rozdiel... Vonku na vianočných trhoch na námestiach je síce chladnejšie, ale keď sa necháte pred stánkom s cigánskou obložiť zo všetkých strán ľuďmi v páperových bundách a kožuchoch, pochopíte aj tento význam slov - ľudské teplo.

Ľudské teplo je však hlavne o medziľudských vzťahoch. Niekoľko rokov dozadu patrilo k mojim najpríjemnejším vianočným zážitkom návšteva dlhoročného kamaráta, osamelo žijúceho starého pána, vtipného inteleguána, zasunutého vo veľkom kresle, pred sebou plný popolník a v hlave plno zaujímavých úvah len tak o živote, na ktoré som sa vždy tešila. A preto som vôbec nevnímala, že by návšteva starého pána bola pre mňa nejakým aktom dobrej vôle v čase vrcholiacich príprav na Štedrý deň. Pokojne som ich kvôli nemu nechala tak a išla za ním s čerstvo upečenými koláčikmi. Mal už navarenú svoju vianočnú kapustnicu na večeru, bola vždy výborná, fajn kyslá, plná hríbov.

Pamätám si na jedny Vianoce, kedy sa opil z môjho domáceho vaječného likéru, ktorý ho nebezpečne zahrial. A zahlásil, lebo nielen vo víne, ale aj vo vajčáku je pravda, že píšem dobre, len niekedy k*k*tiny. A potom sa mi za to miliónkrát ospravedlňoval, aj keď nebolo treba. Chvíľu som bola na neho síce nasratá, ale dlho mi to nevydržalo, neskôr som sa na tom zasmiala a nakoniec som mu v rámci aktu zmierenia vydrhla zasvinené panvice.

Pôvodne som tento článok začala písať s úmyslom prezentovať inovatívne spôsoby šetrenia energiami na pracoviskách, aj doma, ale spomienkový sentiment spôsobil, že sa moje úvahy uberajú teraz inam. Šetriť sa dá kadečím, nemalo by to byť však energiou, ktorú vynakladáme na pestovanie dobrých medziľudských vzťahov. Tam sa nám to vráti mnohonásobnejšie ako preplatky na faktúrach od elektrární. Rovnako ako v prípade našich dobrých skutkov pre druhých a charity, na ktorú môžeme nadávať, ako len chceme, vracia sa nám to v dobrom pocite. A ten nás, aby som ostala v energetickej tematike, v duchu zahreje. Kto teraz namietne, že ide o ľudský egoizmus, ktorý je hlavným hnacím motorom robenia činov charitatívneho charakteru, nech ide do horúcich pekiel. Hádam tam na ňom nebudú čerti šetriť palivom. Prečo by som si nedopriala dobrý pocit z toho, čo urobím pre druhých? Takže pokojne zhromažďujte v sebe hrejivé pocity z toho, čo budete robiť pre blízkych, aj pre celkom cudzích ľudí a dúfam, že aspoň vy môj článok nebudete považovať za priveľkú k*k*tinu.