pôvodne zverejnené: 01/2010
Keď sa môj zamestnávateľ presťahoval (a bohužiaľ zamestnanci s ním) do malebnej a lukratívnej Petržalky, vyskytol sa problém, kde sa taký priemerný motrok v tejto lokalite cez obed naje a minie svoj tvrdo vybojovaný gastrolístok. Tento problém malo vyriešiť nové zariadenie verejného stravovania, umiestnené priamo v budove, kde pracujem. Ký luxus! Toto zariadenie sa dokonca honosí názvom Restaurant, no tento názov sa mi zdá trochu prehnaný pre táckáreň s checkpointovým systémom „zobrať tácku - pozrieť menu - vypýtať si jedlo - prevziať jedlo - presunúť sa k pokladni - zaplatiť - skonzumovať - uvoľniť miesto ďalšej pechote". Tí snobskejší sa môžu ešte zastaviť pri stojane s príbormi a obrúskami. Mission accomplished.
Čo ale sedí v kontexte slova Restaurant, sú ceny. Ono je síce fajn, že majú 4 menu po 109,- staroslovenských korún, ale pokiaľ nie ste 40-kilový anorektik, ktorému je zle, len keď sa pozrie na jablko, alebo Dr. Bukovský, tak zabudnite, že sa z toho najete. Kúsok mäsa, nejaká tá šťava a tri kopčeky ryže, rozmermi pripomínajúce prsia Keiry Knightley. Teda nie že by som bol z toho vyslovene hladný, (aspoň prvú polhodinu nie som), ale aj tak mám po dojedení nutkanie spýtať sa, čo bude na obed. Napríklad minule bola v ponuke „pečená štvrťka kuraťa", čo bola vlastne kuracia noha useknutá niekde v polke stehna. V pekáči boli len tieto časti tela, takže si myslím, že by Restaurant mal zmeniť dodávateľa hydiny, lebo celé kurča určite nevyzerá ako miniatúrny nočný stolík.
Ale aby sa človek nasýtil, môže si dať napríklad polievku (27,- korún), k tomu jeden bežný rožok (len za 8,- korún), a keďže všetci hovoria „žerte zdravo", tak aj šalát, ktorého tam majú dva druhy - classic a exkluzííív. Classic je väčšinou nakrájaná uhorka, mrkva, cvikla a stojí 6,60 EUR za kilo, čo vychádza tak 1,50 eura za poloprázdnu misku. Čo tvorí a koľko stojí sekcia exkluzííív ani neviem, lebo sa bojím, že pri pohľade na produkty z exkluzívneho šalátového baru, by moje plebejské telo opustili sily. Každopádne, ak si namiešate klasik s exkluzívom, zarátajú vám exkluzív. Neviem, ako u ostatných, ale mne sa niekedy stáva, že bývam smädný, takže vtedy poslúži obrovský výber tekutín z post mixu, ako napríklad Kola, Franta a Srajt po 12,- korún za deci. Kto nemá rád lepkavé v papuli, môže si dať sódu, ktorá je tiež po 12,- korún za deci. Zrejme je to z vody, ktorú ťahajú bezruké africké deti slamkou z prameňa, umiestneného 15 kilometrov pod zemou, ktorý navyše strážia agresívne ľudožravé opice. Alebo mi má dať 3 deci čapovanej sódy pocit výnimočnosti a dekadentného luxusu, čo ja viem...
Ale ak vás nepresvedčia ceny, exkluzivitu prezrádza už pohľad do menu, ktorý podľa mňa robí celý tím ľudí, zložený z infantilného homosexuála, ktorý sa stará o zdrobneniny (šalátik, zemiačiky,...), potom špecialista na cudzie slová a gastronomické výrazy (garnitúra*, „blanžírovaný", „poširovaný", „boiulla baisse") a celé to zastrešuje negramotný dyslektik, preto niekedy vznikajú bránicu trhajúce preklepy ako „desená ryža". Ale to ma zase tak netrápi, veď už som si zvykol, že namiesto cordon bleu si vo väčšine reštaurácií môžem dať gordon blue, alebo rôzne jeho mutácie, ale Restaurant je asi jediné miesto na Slovensku a možno aj na svete, kde ho robia na prírodno.
Škoda, že som človek, ktorý nevie oceniť takýto luxus a noblesu, ale čo mám robiť, keď už o tretej som taký hladný, že mám chuť ísť k Divnému Jankovi a tam si dať jedlo, z ktorého by sa Pospíšilovi s Ihnačákom zlaté varešky skrútili.
*Garnitúra - určite sa aj vy pýtate, že „Garnitúra? Koho zabilo? Čo, čo, kto, čo, kto, koľko je garnitúra?" No tak to je obloženie, aby ste vedeli. Určite sa teraz pýtate, že „Obloženie? Koho zabilo? Čo, čo, kto, čo, kto, koľko je obloženie?" No to je po slovensky obloha, tak ako som sa dozvedel minule v diskusii. No a obloha v podaní Restaurantu je kúsok listu šalátu a... a to je všetko. Pre pestrosť je to niekedy šalát zelený a niekedy ružový. Garnitúra je veľmi dôležitá, lebo je vždy spomenutá v menu a asi to bude aj veľká veda, lebo treba zistiť ktorá farba šalátu ide ku ktorému jedlu, a čo ma už úplne mätie, tak niektoré jedlá garnitúru vôbec nemajú.
