Dneska ešte zopár ďalších esenšls fór srvájvl a nabudúce to už hádam celé doklepem, bo už sa mi moc nechce:
VODA
Človek vydrží bez vody povedzme dva dni, ale pozor, ten druhý deň už má haluze, nie je schopný už moc rozmýšľať, takže už by si nemusel byť schopný vodu zaobstarať. My používame jednoduchý systém – nosím povedzme 2.5 litra vody, rozdelenej do jednej veľkej PET fľaše (v zime termosky) a jednej malej čutory. Pijem z tej veľkej fľaše, keď mi dôjde, tak mením priority a zameriam sa na nájdenie vody – mám tým pádom ešte pol litra rezervu, kým nájdem novú.
Zdroje vody
Voda je u nás plas-majns všade. Aj keď teda roku pána tuším 2003 som bol v Slovenskom krase a bolo také sucho, že boli vyschnuté všetky studničky a nevedeli sme nájsť vodu asi 6 hodín. Nakoniec sme našli takú krásnu prehistorickú artézsku studňu.
S rozumom môžem použiť hocičo. Samozrejme nebudem brať vodu z prameňa, kde sa pasú kravy z Jé-Er-Dé Krvavé Šenky alebo ak to vyteká z Duslo Šaľa. Ale inak hocijaký prameň, potok, rieka, močiar, kaluž v lese (tu len pozor na La-Ka-Toše, zvykne z nich tiecť olej, takže kaluž na lesnej ceste treba lepšie obzrieť), dážď, sneh, ľad atď. Jedine sa uistím, že mi v tom nepláva nejaká zdochlina alebo sa vedľa toho nepasú kravy. Zvieratká ako sú mloky alebo žubrienky sú do pohodice, sú skôr známkou čistej vody, a do pohodice je aj taká biela pena, ktorá je výsledkom párenia sa žabiaka a žabice.
Sú aj neandertálske metódy, napr.:
- natiahnem nejaké vrece, čo udrží vodu (najlepšie samozrejme igelit) na vetvu alebo krík, čím urobím skleník, v ktorom sa odparí voda z listov (ak nechceme dosiahnuť LSD-style rauš, tak preferujeme nejedovaté rastliny)
- vykopem jamu na nejakom vlhkom mieste, zakryjem, zaťažím kameňom a pod to dám ešus – bude sa to vyparovať zo zeme, zrážať a stekať
ale je to u nás v princípe zbytočné, lebo vody je z toho málo, a vždy je lepšia alternatíva stráviť pár hodín hľadaním výdatnejšieho zdroja, ktorý u nás určite je.
Z týchto metód možno jediná relevantná je rosa – ak sa večer moc nenajebeme ak ráno skoro vstaneme, tak dáme na nohy nejaké handry alebo tričko a vodu pozbierame chodením a žmýkaním. Dá sa takto kľudne liter vody získať, keď je dosť rosy (a iný zdroj vody je ďaleko).
Filtrácia vody
Takže vodu u nás vždy nájdeme, môže však byť znečistená. V princípe môžeme mať tri druhy bordelu vo vode – mechanický, chemický a biologický.
Mechanický – pri krátkodobom prežití v podstate netreba riešiť. Je to len vec zvyku, kľudne sa dá piť aj blatová voda. Pri dlhodobom konzumovaní môže byť problém, že niektoré látky sa môžu kryštalizovať v obličkách – napr. číre vysokohorské pramene môžu mať nejaký takýto bordel. Ak ale teda chceme mať vodu čistú, tak dobre funguje samozrejme všetka buničina (papierová vreckovka, toaletný papier, vata), hrubšie tkaná látka, z prírodných napr. obyčajná tráva (hrubá vrstva) alebo mach. Nepoužívam piesok – bo hoci vyčistí, môžu v ňom byť práve tie kryštály.
Chemický bordel odstránim len aktívnym uhlím, ktoré ľahko získam z ohňa, je to ten čierny popol, najlepšie oškrabkať z nejakého hrubšieho polena. Buď to dám priamo do fľaše, nechám postáť a prefiltrujem (napr. tak, že do vrchnáčika spravím pár dierok a zospodu dám papierovú vreckovku) alebo si to nasypem na nejakú látku (alebo dámsku silonku), položím na ešus a vodu prelievam cez to. V lese ale chemicky znečistená voda často nebude, takže toto použijeme skôr výnimočne.
Biologického bordelu sa zbavím samozrejme prevarením. Ak by som z nejakého dôvodu nemal oheň, tak od patogénov sa voda dá očistiť aj chemicky, napr. hypermangánom (pozor, stačí pár zrniečok, voda má byť z toho svetlo ružová).
Moderný vodný filter - ako v pohode, len dve veci:
- odfiltruje to baktérie, ale ak je v tej vode niečo menšie, napr. dneska je to furt samý vírus všade, alebo nejaký iný bordel – prvoky, chemikálie alebo ťažké kovy, tak to nepomôže
- vodu treba z neho sať, čo ho robí nepoužiteľným v zime, lebo vodu neviem uvariť – treba potom vyberať také, čo sa dajú buď stlačiť alebo majú nejaký gravitačný mechanizmus
Do vody je lepšie vždy niečo jebsnúť, najmä v zime teplý a chutný nápoj poteší. Bylín na čaj je neúrekom a dajú sa nájsť aj v zime (šípky, trnky, jahodové listy). Pre kávovníkov - chutná náhrada kávy (hoci bez kofeínu) je z koreňov čakanky alebo púpavy. Stačí len nakrájať a na sucho pražiť na ešuse nad ohňom a postupne drviť na prach a zaliať horúcou vodou.
Sumárne celkovo filtrácia nejak takto (plus prevariť):
PRÍSTREŠOK
Podobne ako pri vode, bez spánku tiež vieme fungovať okolo dvoch dní a tiež ale už na druhý deň budeme malátni a myslieť nám to moc nebude, čiže odpočinok v suchu a teple je dôležitý. Na prístrešok najlepšie celta. Voľakedy som na čundre brával stan. Bolo to veľké a ťažké, ale zato sa mi na tom lámali tie laminátové tyčky.
Celta je univerzálna výstrojná súčiastka – spravím z nej prístrešok, visuté lôžko (hamaku), alternatívne poslúži ako pršiplášť, batoh alebo pri transporte raneného.
Stavbu prístrešku začnem výberom miesta na bivakovanie - to si podľa možnosti hľadáme na záveternej strane. Kým si postavím prístrešok, tak odstránim bordel a na dané miesto si ľahnem, aby som zistil, či sa mi bude spať ako v perinke. Bo keď v noci idem spať a zistím, že krížom cez chrbát mi ide nejaký koreň, tak:
a. môj, slivovicou nadobudnutý, zenbudhistický, rovnovážny stav sa naruší nasrdím sa
b. aleže kurevsky sa mi nebude chcieť v noci prebudovávať prístrešok
c. budem si vsugerovávať, že som fakír - síce to bude nepohodlné, ale zato sa aj tak nevyspím
A toto je ešte ten lepší prípad, bo nekerému jebidrótovi (synovi môjho otca) sa už stalo aj, že si postavil prístrešok na mravenisku.
Následne sa ešte pozriem aj k nebesám, či tam nie je nejaký suchý naklonený strom alebo suchá vetva chvíľku pred odpadnutím, bo gravitácia je kurva, a nechcem, aby mi v noci niečo pristálo na gebuli.
V strmšom teréne, kde nie je žiadna rovinka na spanie, si môžem dať krížom batoh, ktorý nejako zapevním, napr. vykopem plytkú jamku alebo zatlčiem dva drúky do zeme. Spím na chrbte s nohami na bágli, čím pádom sa moja zadnica oň opiera a zabraňuje tým nočnej námesačnej sánkovačke dole kopcom. Alebo si urobím hamaku, uviazať celtu vodorovne o stromy viem aj v strmom kopci.
V prírode sa večer pri ohni pije dosť veľa čaju, takže v noci často treba ísť pišať. Toto každý neznáša, najmä v zime, keď z +20⁰ v spacáku idem do -10⁰ vonku. Takže, páni, do spacáku PET fľašu, podľa možnosti so širokým hrdlom, aby sa mi tam, oné, zmestil. Keď mám iba s úzkym hrdlom alebo mám, oné, veľkého, tak fľašu pred úkonom stlačím, čím pádom mi vzniknutý podtlak oného prisaje a ide to do fľaše a nie do spacáka. Následne môžem použiť na ohriatie rúk alebo iného oziabaného miesta. Daily females – bohužiaľ neviem slúžiť.
Prístrešok má byť v princípe malý a jednoduchý. Malý kvôli tomu, aby sme si tam vytvorili mikroklímu (hoci proti zime moc chránení nebudeme, chránime sa primárne proti dažďu a vetru), jednoduchý, bo sa nám s tým nechce jebať. Keď nie je veterno, stačí aj obyčajné áčko, ja štandardne používam také zošikmené áčko, kde prednú aj zadnú stranu viem uzatvoriť podľa počasia a boky mám zalomené dovnútra. Keď nemám dosť veľkú celtu, viem použiť na zavretie napr. pončo. Vyzerá to nejak takto:
Pamätáme na izoláciu odspodu, keďže tamaď strácame najviac tepla. Ja si napr. na karimatku dávam ešte vetrovku. Ak používame prírodné materiály (napr. čačinu), tak radšej viac, aspoň 20 centi.
Ak nemáme celtu, tak nejakú podobnú konštrukciu vytvoríme z papekov a musíme zvrchu zaizolovať tým, čo máme poruke – čačina, lístie, rákosie a pod., v zime sneh. Tu ale upozorňujem, že na to, aby to bolo vodotesné, tak toho musí byť na mrte a radšej ešte viac. Tá skurvená voda si nájde škáročku a nie je nič horšie, ako zobudiť sa na to, ako nám kápe na karbid. Podľa materiálu, ale minimum 30-40 centi.
Keď by sme náhodou nemali spacák, tak musíme nechať jednu stranu prístrešku otvorenú, aby sme si pred tým vedeli založiť oheň, čo nás bude v noci hriať. Napr.:
O zimných prežitiach dám asi samostatný príspevok, takže záhraby a také veci tu fčul popisovať nejdem.
PRVÁ POMOC
Kedysi, keď som bol mladý a pekný sprostý, som si ja, komunistické dieťa, vychované na branných cvičeniach, myslel, že prvú pomoc vie predsa každý. [Jaký som ja popiči, keľo čiarok ja dal do totej vety.] Dnes, keď som už starší a múdry stále sprostý, som pochopil, že všetko mladšie odo mňa je sprosté ako tank, že táto zručnosť je zabudnutá asi ako deskriptívna geometria. Si ľudia asi myslia, že to je ako pri Counterstriku - sa niekto zraní, tak sa mu dá MedPack. Alebo že zavolajú záchranku. Do lesa, do piče.
Tutok už druhý jebidrót, čo spomínam (brat mojej sestry). Mal by sa, kokotisko, naučiť používať mačetu.
Čo tým chcel básnik povedať? Že oné - v lese je vyššia pravdepodobnosť, že sa niekto zraní, tak vedieť nejaký ten základ prvej pomoci nie je od veci.
Lekárnička
Netreba veľa, ale treba tie správne veci. Okrem štandardných vecí, tieto by som vypichol:
- Niekoľko veľkých obväzov, najlepšie s kompresom. Keď hovorím veľkých, tak myslím veľkých, aspoň desiny. (Vojaci majú dobrý, veľký obväz zložený z dvoch roliek - ráta sa s priestrelom končatiny durch.)
- Rýchlostehy, či ako sa to volá, je to taká nálepka, ktorá stiahne ranu, aby netrebalo šiť.
- Na dezinfekciu manganistan draselný, v zrniečkovej forme, kvôli prepoužitiu – viď state o vode a ohni.
- Glycerol – dá sa s ním zapáliť oheň, takže si hľadám dôvod, aby som ho mal – býva to súčasť kozmetiky, takže povedzme ako prevencia voči omrzlinám. Tiež je to (vraj) silné laxatívum, keby trebalo.
- Izotermická fólia na podchladenie.
- Píšťalku - pri záchrane pískam, keď som zranený, dlhé prerušované tóny (šetrím dychom), záchranár mi odpovedá krátkym prerušovaným.
Kokotiny, ako je škrtidlo, vyhoďte, akurát bude zaberať miesto a použiť to nebudete vedieť.
Jo a Jebalgin Ibalgin na opičku. Aj keď po slivovici vraj nebolí hlavička, tvrdil kamarát.
Postupy:
Nebudem sa tu rozpisovať o štandardných veciach, ako sú krvácanie, zastavenie dýchania, bezvedomie, zlomeniny a pod. Ak to neviete, choďte na kurz. Lebo vedieť by ste to mali, pretože podľa štatistík priemerný Slovák aspoň raz v živote je v situácii, keď treba poskytnúť prvú pomoc, a väčšinou blízkej osobe. Spomeniem radšej pár osobitostí v prírode:
- Najčastejšie sú zranenia ako seknutie, porezanie sa, prepichnutie – píšem hore, že veľké obväzy, lebo v lese je mi dosť na piču „náplasť malá textilná“ – potrebujem byť pripravený zabrániť krvácaniu aj z veľkej rany, napr. keď si niekto jebne krížom cez nohu sekerou.
- Treba sa naučiť niečo na podchladenie. My vieme a učíme Hiblerov zábal (Hibler bol voľajaký germánsky záchranár v Alpách). Strašne sa mi nechce popisovať, čo to je, lebo je to na dlhšie, tak jedine, že by vás to moc zaujímalo.
- Transport zranenej osoby v lese je kurevsky ťažký. A keď hovorím kurevsky, tak tým myslím, ale že fakt popiči kurevsky. Asi tak, že keď som na to sám, tak nemám šancu, keď sme dvaja, tak jedine riadni makači, a keď sme štyria, tak máme akú takú šancu, ale vám garantujem, že po 300m pohybu so zraneným v teréne budete fučať ako lokomotívy a bohovať, kristovať na všetky svetové strany. Preto preferujeme zastabilizovanie zraneného a následne zájsť po pomoc. Taktiež, ak už transportujeme, vždy so sebou berieme všetky svoje veci a aj veci zraneného – dôvod je ten, že budeme v strese a vyčerpaní – nemusíme byť schopní sa po veci vrátiť a môžeme mať problém prežiť my sami, nieto ešte ten zranený.
- V krízovej situácii niekto musí prevziať velenie a celú vec takpovediac dirigovať. Nie je nič horšie ako keď sa 10 ľudí snaží riešiť podchladeného človeka, robia krížom krážom všetko možné protichodné, ale nikto mu napr. nedá karimatku medzi sneh a telo. Problémom je, že pri pive ja každý alfasamec, no v krízovke je to už horšie. Výber nerobíme demokratickým hlasovaním, ktorému predchádza rozprava – najlepšie ak má niekto skúsenosti (čo väčšinou nebude ten prípad), ak nie, tak sa na to buď niekto cíti a vezme to, alebo, ak ani to nie, tak to má byť zvyčajne blízka osoba zraneného (rodinný príslušník, kamarát). Keď už vôbec nikto, tak aj náhodná voľba je lepšia, ako keď nemáme žiadneho vedúceho.
Inak vynikajúce pojednanie o stave prvej pomoci u nás je tu. Doktor Dobiáš je kráľ. Jáj Bože, môže mi niekto vysvetliť, prečo sú Slováci vo všetkom vždy takí prijebaní podpriemerní?
PS:
