Minule som sa tu rozohňoval, tak pome na ten firecraft teda. 

Oheň
 
Oheň je kurva dôležitý, pretože okrem jasných funkcií – zohriatie, prevarenie vody, uvarenie jedla – aj výrazne zvyšuje morál. A čo si budeme hovoriť, aj tá slivovička lepšie chutí pri ohníčku. Založenie ohňa je ale zároveň asi najťažšou zo základných techník prežitia. Takže na oheň potrebujeme niečo, čo zapálime, niečo, čím to zapálime a niečo, čo bude horieť (no shit, Sherlock).
 
Práchno 
 
V našich podmienkach vyhráva jednoznačne brezová kôra, pretože tá je dostupná aj v zime a horí bez ohľadu na podmienky – čerstvá, suchá, mokrá, stará, mladá, chrumkavá, voňavá - čo mi už kápe na karbid?. Číslo dva je tzv. mastné drevo – to vzniká tak, že v spadnutom ihličnatom strome, ktorý hnije, sa miazga z konárov počas toho sťahuje do sukov, ktoré potom z tohto dôvodu nezhnijú a sú vysoko horľavé. Aj brezu aj mastné drevo treba pred zapálením jemne naškrabkať.
 
Je toho na mrte ešte, čo sa dá použiť – odkvitnuté kvetiny, suchý mach, niečo pripravené zuhoľnatené (napr. kúsok bavlneného trička, niektoré stromové huby, ako je napr. čaga) a pod. – ale väčšinou sú to veci za sucha a v lete, v zime to nájdem ťažko, alebo to treba vopred pripraviť. Ale spomeniem ešte jednu vec – keď už nevieš čo, obráť sa na ženu. Ženské batohy si je potrebné predstaviť ako niekoľkonásobne väčšiu verziu ženskej kabelky (kde sa nachádza okrem iného kompletná lekáreň, mamutí štetec na make-up a PLYŠOVÁ hračka), čiže na 100% tam nájdeme niečo, čo sa dá zapáliť. Skvele horia veci ako je tampón, vata, servítky, kdejaké tie handričky na make-up, či čdpč to je, sprej na vlasy, repelent na hmyz, mnohé lieky... Skrátka si myslím, že keby som po slepiačky, náhodne niečo vytiahol zo ženského batoha, tak to bude horieť.
 
No a samozrejme, aj keď to by bola bohová škoda, dá sa zapáliť aj slivovica, keď má cez 50%.
 
Palivo
Za sucha nie je kumšt, za mokra to môže byť kurva robota. Počas klendry kemry kurewskej vyhľadávame:
  • brezu – horí aj zo živého stromu a aj mokrá, aj keď nie je to zas tak, že tam šľahnem premočený konár a waikiki raga – podľa možnosti rozštvrtiť a použiť vnútro
  • stále ešte stojace, ale už vyschnuté malé stromy – voda po nich steká, takže je šanca, že vo vnútri budú suché
  • niektoré ihličnany (špeciálne smrek) majú spodné konáre odumreté, pričom sú hornými zelenými konármi do určitej miery chránené od mokra
  • často pod kameňmi, bouldrami, prevismi, veľkými koreňmi a podobne nájdeme suché konáre, kôru alebo ihličie
  • ak máme, tak horí živočíšny tuk, napr. slanina alebo saláma – samozrejme ale prioritizujeme a použijeme len na rozhorenie, aby sme zas neostali lační
Ak mám drevo typu KM (kurevsky mokré), tak:
a) odkôrnim – kôra je zväčša ako špongia nasiaknutá vodou
b) rozštvrtím
c) odrezávam z tej vnútornej ostrej hrany tenké plátky dreva, tieto by mali byť pomerne suché. 
 
Nekerí voňaví alebo chrumkaví robia namiesto c) tzv. chlpaté polienka, kedy sa nedorezáva do konca, čím pádom sa tie plátky tak zatočia. Vyzerá to takto: 
Je to efektné, ale je to jebačka urobiť, takže keďže som človek pomerne lenivý, ja to nerobím.
 
Ďalej, využijem veci na prepojenie paliva – napr. živicu alebo sa dá použiť aj (vo väčšom) práchno, napr. tam môžeme šľahnúť celý kus mastného dreva, len tu opatrne, aby zostalo aj na ďalšie zapálenie.
 
Tiež, suchého paliva mi treba len toľko, aby sa mi to rozhorelo. Keď to horí, tak potom už suším hocičo mokré (napr. tak, že to poukladám na seba do L na záveternú stranu ohňa) a postupne prikladám.
 
Zapálenie
Jednoznačne kresadlo (tým myslím moderný firesteel, nie kremienok a chocholúšik ocieľku). Všetko ostatné je na piču. Ak si myslíte, že sa vám podarí zapáliť oheň šúľaním drievka o drievko ako majstrovi sveta Bearovi, tak nie, nepodarí. Resp. podarí – v suchých a teplých podmienkach, keď mi je oheň celkovo tak nejak na chuja. V počasí, keď oheň najviac potrebujete, t.j. je cca mínus jeden stupeň a už dva dni chčije, môžete drievkom vrtieť koľko chcete, oheň z toho nebude. V nasledujúcom texte uvádzam iné možnosti a aj dôvod, prečo nimi oheň v zlých podmienkach nezaložíte.
  • Zapaľovač – má v sebe zmes propán-butánu v pomere 9:1 alebo 1:9. V zime ten z nich, čo je v pomere 9 nesublimuje, čím pádom nehorí. Sublimuje ten v pomere 1, takže ten rýchlo vypálime a následne môžeme zapaľovač zahodiť do Márie božej. (Z tohto dôvodu sú v zime nepoužiteľné aj tie moderné plynové variče.)
  • Zápalky – za vlhkého počasia rýchlo zvlhne škrkadlo, najmä keď má jeden jebidrót (syn môjho otca) tendenciu po škrtnutí položiť zápalky do snehu, aby mal voľné ruke.
  • Zapálenie pušného prachu horúcim drôtom, ktorý som pred tým ako taký kokot päť minút trel o voľajaký drúk – funguje, ale pacifista ako ja nemá so sebou náboj a tiež z toho trenia bolia ruke.

    

  • Chemické zapálenie napr. zmiešaním glycerolu a manganistanu draselného – tiež funguje, akurát polovica z vás ani nevie, čo uvedené látky sú, nieto že by ich mala so sebou v lese. (I keď ako tak nad tým rozmýšľam, tie baby budú mať glycerol ako súčasť voľajakého krémiku, géliku alebo inej podobnej pičoviny.)
  • Lupa (okuliare) – funguje, lenže zrovna keď chčije, tak väčšinou Oskar oné - nesvieti. Namiesto lupy sa dá inak použiť napr. aj PET fľaša (alebo aj kondóm) s vodou, kde lupu prestavuje stredne veľká bublina vo vode, ktorá sa drží na zakrivenej časti fľaše, a ktorú natočíme na slnko.

​

  • Kremeň a ocieľka – ten istý princíp ako kresadlo, ale asi tak 50-krát slabšie a tým pádom nepoužiteľné. Dá sa použiť, ak mám perfektne pripravené práchno, napr. niečo pripravené zuhoľnatením (kus bavlny, niektoré stromové huby a pod.), lenže to normálny človek nemá a tiež ono z toho je taký maličký nanočip nanouhlíček, do ktorého treba tak jemnulinko jemnučko fúkať, až kým sa práchno nezapáli, čo nám piču pomôže, lebo to aj tak zhasne. Tiež na rovinu, v zime sa mi asi nebude chcieť hľadať kremeň kdesi pod pol metrom sňahu. Tutok na ilustráciu kremeňom zapálený kus zuhoľnatenej bavlny. Totok ešte treba rozfúkať a niečo tým zapáliť, veď vravím, že pičovina.

 

  • Rôzne neandertálske metódy, ako bow-drill alebo fire-plow – akože môžete to vyskúšať, budete z toho mať taký ten dobrý praveký pocit, ako keď sa Nšoči zamilovane pozrela na Winnetoua, pol hodinu sa s tým budete jebať a oheň aj tak nezapálite. Poňevadž ako budete tým trením vytvárať tie čarovné žeravé uhlíky, tak vo vlhkom prostredí, z dôvodu kvantových zákonov, vám budú podmanivo nasávať zo vzduchu vodu, takže ich v priamom prenose uvidíte aj rovno hasnúť.
Takže tak. Kresadlo vám vravím, Boha vášho.
 
Postup
Uchmatnem chalanom z prežitia ich obrazový návod. Toto je podľa mňa najlepší postup založenia ohňa, hoci som ho nevidel v žiadnej príručke o prežití (vrátane survival guide od jú es ej army). Princíp je v tom, že sa vytvorí niečo ako komín, v ktorom po podpálení začne prúdiť vzduch, ktorý razantne okysličí celú vec a behom pár sekúnd dostaneme oheň, ktorý bude šľahať do výšky až meter.
 
Po príprave [1-4] si teda postavím jednoduchú konštrukciu z troch paličiek [5], akoby zavesím do nej pripravené suché palivo [6] – nebude sa dotýkať zeme, zospodu bude náš „komín“ nasávať vzduch (zem môže byť tým pádom mokrá alebo kľudne aj zasnežená) – potom ho najlepšie niečím prepojím (brezová kôra, živica a pod.) [7] a na záver to obložím už hrubším (stále najlepšie suchým) palivom – toto sa už dotýka zeme, pričom si nechám miesto na zapálenie – týmto vlastne ten „komín“ dokončím [8]. Zapálim horeuvedeným postupom (kresadlom kurva) a som vybavený.
 
Oheň sa niekedy nepodarí ani skúsenému profíkovi. Raz v zime cez deň pršalo (dážď v zime je dnes už celkom bežná vec, to bude asi kvôli tým химтрейлам) a navečer začalo mrznúť, takže jak bolo všetko mokré, ľad kompletne obalil všetky konáre stromov. Pod tým ľadom bolo všetko tak premočené, že v princípe nebolo čo podpáliť a ani sám najvyšší súdruh major oberführer oheň nezapálil. Nie je podľa mňa žiadna hanba mať so sebou v zálohe kocku suchého liehu (keď máme so sebou nejakú dámu, tak netreba, viď hore). Puristi prežitia ma ohejtujú, ale zase puristi potom aj raz začas klepú kosu. 
 
PS: dámske silónové pančuchy nenosím do lesa preto, že:
  • by som chcel pasírovať maliny na lekvár
  • by som chcel byť v lese seksi
  • alebo by som do toho chcel dať pol kila štrku a jebnúť s tým niekoho po hlave

Používa sa to ako vrecko na jedlo. Jak človek chodí po lese, tak by mal zbierať, čo mu padne do oka, aby mal na večer čo chalovať. Zavesíš na opasok a jak chodíš, tak do toho rveš. Je to priedušné, takže sa tam rastliny nezaparia, drží to tvar a máš to po ruke.