Voľakedy bolo všetko ľahšie. Človek došiel vo štvrtok po práci do Supa a vždy tam našiel štyroch chlapov na mariáš. Aj na čundre sme chodili, kľudne aj na týždeň. Aj päť-šesť chlapov. Sami. Alebo na chaty do lesa. Lenže potom sme všetci upgradli software priateľka 1.0 na manželka 2.0 (v mojom prípade verzia 2.3 PRO s troma dcérami) a v našom živote nastala rovnováha. Lebo v živote musí byť rovnováha – raz má pravdu žena, inokedy ju ty nemáš. Ako to už v takýchto prípadoch býva, s príchodom rovnováhy sa jaksi postupne vytratili všetky spoločné chlapské akcie.
Už to vyzeralo celé zle, ale potom sa v našich televíziách objavil Bear Grylls (ako vraví najlepšia východniarka: Medveď Griluje). Také tintítko, 160 cm aj s topánkami, sa tam predvádzalo pred kamerou a jedlo kdejaké červíky a tak. Tak vravím, že to by som dal do pohodice aj ja. Manželka sa zatvárila skepticky, ale voľajako som sa asi prsil ako gunár, tak mi vraví „idz sebe na kurz, uvidzime.“
Vždy zabúdam na to, že manželstvo je vzťah dvoch osôb, v ktorom má jedna osoba vždy pravdu a tou druhou je manžel. Samozrejme ma tam rozdrvili jak lentilku. No dobre, trochu preháňam. Ale zistil som, že moc toho o prežití v prírode teda neviem. A tak som tam začal chodiť jak na klavír, až mi jedného dňa súdruh vedúci povedal, že už mu je trapné odo mňa brať peniaze, bo už ma nič nové neučí. A keďže ma to s nimi bavilo, tak mi navrhol, aby som prišiel kedy chcem, pomôcť im ako inštruktor. No skôr teda ako pétépák, ako sa ukázalo. No nič, ale už je to nejaký ten piatok, tak som sa rozhodol sa s vami o tom podeliť. (A samozrejme, že sa to kurva nerobí tak, ako to robí Bear, ten sa fakt iba predvádza pred kamerou.)
Malý disclaimer – nie som žiadny postapo prepper, nemyslím si, že Američania, Číňani, židobolševici alebo jašterice z piatej dimenzie idú rozpútať celosvetovú katastrofu. A som tiež kompletný pacifista a zbraní sa bojím. (Aj keď bol som na ZVS, dokonca medzi paragánmi :-) ). Skrátka ma iba tak trochu baví chodiť do prírody a učiť sa používať to, čo tam nájdem (a rozum).
Výstroj a výzbroj
Nechcem sa substrátu© kurzantom posmievať, lebo, na rozdiel od 90% populácie, oni aspoň prídu do lesa a majú chuť sa niečo naučiť. Ale zväčša prídu ovešaní ako vianočný stromček, s výstrojom kľudne za pár tisíc, kde mnoho vecí vôbec nepotrebujú alebo sú predimenzované, a naopak, podceňujú alebo vôbec nemajú niektoré dôležité súčasti. A stráááášne o tom mudrujú.
Ja som zistil, že čím som starší a sprostejší skúsenejší, tým menej a lacnejšie. Celá moja výbava, čo nesiem na hrbe, je (bez vody a jedla) maximálne 10 kilo. V podstate je iba päť veci, ktoré do prírody treba (okrem oblečenia) – nôž, celta, spacák, kresadlo, nejaká nádoba na vodu (v zime potom ešte termoska). Ako, dá sa aj bez týchto, ale to už je potom náročnejšie. Z týchto, do čoho treba viacej investovať je jedine spacák. Samozrejme drahšie veci sú lepšie, ale marginálna kontribúcia klesá exponenciálne. Pre neautistov, keď si kúpim dvakrát drahšiu bundu, neznamená to, že mi bude dvakrát teplejšie.
Spacák
Možno ste už niekde videli taký ten popiči spacák americkej armády, trojdielny (spacák, tepelná vložka, vonkajšia vrstva proti dažďu). Je skvelý, hreje hádam od -50 stupňov, je nepremokavý, môže fungovať aj ako lodička, skrátka topka. Tak ten keď vám bude niekto ponúkať, tak ho pošlite rovno do piče si nekupujte. Váži das 4 kilá a je taký veľký, že natlačiť ho do bágla trvá 10 minút a zaberie polovicu batohu a v princípe nám je v našich lesoch tak nejak úplne na chuja.
Takže takto: v lete je to jedno, kľudne hocičo z Tesco za €25, hlavne nech to je ľahké. Naopak v zime je spacák podľa mňa najdôležitejšou súčasťou výbavy. O ohni pojednávam nižšie, ale vec sa má tak, že sú podmienky, keď ani najlepší profík oheň nezaloží, keď mám ale dobrý spacák, tak prežijem akúkoľvek klendru. Tuto netreba šetriť, ak prežitie myslíte vážne, t. j. chcete chodiť do lesa aj v zime, tak aspoň takých €250 treba zainvestovať a radšej aj viac. Mohol by súdruhovi inštruktorovi M.H. niekto už konečne vysvetliť, že páperáky sú JASNE lepšie ako tie duté kokotiny? O tom sa ani nemusíme baviť. Nebudem vás tu nudiť polemikou, či je lepší páperák alebo s dutými vláknami, je to jedno.
Karimatka
Chápem síce, že pohodlíčko, ale také tie nafukovacie sú na chuja, lebo ich prepáli iskrička z ohňa, a tým pádom sa z pohodlného matraca stáva gumová rohožka. Inak je to jedno, stačí aj nejaká obyčka. Sú kdejaké tie termaresty, čo sú kadejako tvarované, ale ako píšem hore, marginálna kontribúcia je nízka, prinajhoršom sa doizoluje niečím z lesa (ihličie, lístie, rákosie).
Nôž
Pýcha každého chlapa, nie? Každý poznáme Ramba s tým megažabykláčom. Tak ten sa možno dá použiť ako bojový nôž, ale v prírode si s ním môžete tak akurát pol prsta odfakliť.
Podľa mňa sa ostrosť a pevnosť ocele preceňuje, oveľa dôležitejšie je pohodlnosť použitia. Nôž do prírody má byť ľahký, s krátkou a úzkou čepeľou a bez rôznych pičovín, ako je napr. časť čepele premenená na pílku, ktorá je nepoužiteľná a akurát zavadzia. Bear používa aj predáva práve taký, asi preto, že sú to nože, čo používajú paragáni (normálnou čepeľou sa nedajú rezať moderné umelohmotné laná), tak je asi na to zvyknutý, ale pre nás normálnych je to kravina. Tiež skladacie nože sú o ničom, lebo na otvorenie potrebujem dve ruky, takže napr. keď sa mi vyhladovanému podarilo dočiahnuť vetvičku s posledným tohtoročným kyslým jabĺčkom, visím na jednej ruke a nohe a potrebujem ju odrezať, tak ju nemusím chytiť do zubov, kým si otvorím nožík.
Za mňa – drahé nože som prestal používať, lebo človek sa akurát bojí, aby sa mu nestratil alebo nevyštrbil. Používam pracovné Morakniv sa pár šupov, napr. tento. Oceľ, pevnosť, ostrosť, všetko úplne do pohody, ľahký, výborne do ruky. Má umelú pošvu s takým docvakom, takže sa ľahko vyberá aj zasúva a drží tam. Pošvu z umelej hmoty rozhodne odporúčam, stalo sa nám totiž, že si chalan ľahol, nejak sa mu nôž, čo mal za opaskom, otočil smerom k bruchu a ako ho priľahol, tak prepichol koženú pošvu a následne aj brucho. Našťastie mal asi 15 kíl nadváhu, takže neprepichol žiadny orgán, ale žiadna sranda teda.
No a keďže nôž je jedna z tých dôležitejších častí výstroje, nosím zvyčajne dva, jeden malý, záložný, keby sa mi prvý stratil alebo odfajčil.
Termoska
Toto je jedna z vecí, kde sa neoplatí šetriť, lebo fakt keď sa ráno zobudíte, je mínus tri, klepete kosu a chcete sa napiť fajného čajíka (s rumom), čo ste si odložili z večera, tak pri termoske z Tesco za €10 zistíte, že pijete Frozen Daiquiri. Ďalšia vec pri termoske: široké hrdlo – pretože v nej viem aj uvariť vývar alebo mäso – len tak, že ho zalejem vriacou vodou a nechám ho tam pár hodín. Ale ani dobré termosky nie sú nijak drahé, za mňa toto.
Bágel
Treksport Alpin. Ani vám ho neviem ukázať, neviem ani na internete nájsť jedinú fotku (lebo som starý ujo), ale je to bohový batoh. Treksport dávno skrachoval, čo je kurva škoda, polka mojej generácie sme ho ťahali na intráky a späť domov, väčšina najmä ľudový model Tatran. Ako vraví jeden môj kamarát, nemôže prežiť firma, ktorá vyrobí batoh, ktorý vydrží 20 rokov. Po pravde, pri dlhšej šlapačke každý bágel omína, takže je jedno aký má postroj, tiež mi nezáleží na kdejakých bočných vrecúškach, remienkoch a neviem čom, každý nejaké má – pre mňa najdôležitejšia vec na bágli je, že vydrží – t.j. že mi uprostred lesa nerupne nejaká časť na postroji a bágel sa potom nedá niesť. Toto typicky býva niektorá umelohmotná pracka. Takže kukať všetky spojovacie prvky, či sú dosť pevné, keď to kupujem.
Celta
Celta je kľúčová časť výstroje, budem o tom písať nižšie. Tie dobré sú dosť drahé (napr. toto), ale stačí aj obyčajnejšia, ja napr. používam toto. Dobré je aby bola aspoň 3x3 metre. Aj tie staré socialistické sa dajú, len tie premokajú, tak ich treba poriadne napnúť, aby po nich stekala voda.
Oblečko
Jedna sada náhradného obloženia (ako to volajú vojaci), ale fakt iba jedna, t.j. tielko, tričko, sveter a spodky. Všetko navyše zbytočne zvyšuje záťaž, nejakú prehnanú hygienu je zbytočné riešiť. Fungujeme systémom, že na noc mám vždy jednu sadu suchú, na ráno sa obliekam do tej mokrej. Náhradné ponožky a trencle, viac kusov, niečo na hlavu, napr. bufka a v zime samozrejme rukavice.
Taktiež sa tu môžeme dohádať o rôznych termoprádlach. Netvrdím, že to je zlé, ale kurva, čítam s porozumením: marginálna kontribúcia klesá EXPONENCIÁLNE!! Teda napríklad, keď sa mi opotí chrbát, a že ten sa mi opotí vždy, lebo na ňom visí bágel, žiadne termoprádlo mi nepomôže. Takto sme sa raz dohádali do krvi s jedným kamarátom pri ohníčku a slivovičke, no a potom sme raz išli v máji na čunder do Polonín, kde tri dni chčalo a na štvrtý začalo pre zmenu snežiť. No a chalanko klepal kosu vo svojom prádielku rovnako ako ja v mojich bavlnených tričkách. Ale aby ste si nemysleli, že som až taký ortodox, kúpil som si jeden merinový nátelník – ale nepoužívam ho cez deň, nechávam si ho do spacáčika v zimných mesiacoch. Nemá sa to vraj prať, tak to dodržujem – už nejaký ten rok.
Bunda podľa ročného obdobia
Tutok máme vždy polemiku o rôznych -TEXoch. Substrát© sa predháňa v predvádzaní, kto má väčší lepšiu. Nechcem vyzerať ako chronický pindač, ale je vám to na hovno má to niekoľko, pre mňa zásadných, nevýhod. V prvom rade sa ľudia spoliehajú, že keď majú TEX z vodným stĺpcom pol milióna, tak nemôžu zmoknúť, čím pádom si neberú so sebou nič proti ďažďu. Nejni to recht, pretože:
- Celý princíp tej membrány je ten, že sú tam také malé dierky, ktoré neprepustia vodu zvonka dnu, ale prepustia paru zdnuká von. Používaním sa z malých dierok stáva čo? Veľké dierky, vole – a tie už vodu prepúšťajú. Tiež, jak ju budete dlhšie používať, sa bude rozťahovať okolo švov, a tadiaľ zatekať.
- Ale najmä, zmoknete takzvane zvnútra. Jak sa človek pri šliapaní alebo hocijakej činnosti opotí, tak verabože nepoznám taký TEX, cez ktorý by sa to celé odparilo, najmä keď je vysoká vlhkosť, čo teda pri daždi tak nejak je. Pot sa zráža a potom nepríjemne zateká, napr. do rukávov alebo popod pazuchy.
- A finálne, keď je klendra (rozumej -10⁰), tak rosný bod môže byť až za membránou, vtedy vám tá para, čo sa vyparuje zdnuká, na tej membráne zmaržne a celý vyparovací proces sa čo? No zastaví, vole.
Takže tak. Navyše dobrý TEX je zbytočne drahý, a keď je človek tri dni v lese, často sa zachytí o voľajaký drúk a niečo si roztrhne alebo pripáli od ohňa. TEXy sú dobré na šport, prípadne na krátke vychádzky do prírody, ale na prežitie by ho od nás žiadny inštruktor nepoužil. Ja používam lacné Kongo, ale do pohodice stačí aj lacná páperka od Číňana, vždy ale v kombinácii s pončom proti dažďu.
Topánky
Pri topánkach si treba pamätať jednu vec – každá topánka premokne. Keď človek tri dni dupe v mokrom snehu, garantujem, že premokne každá jedna. Aj keby to boli gumáky, tak premoknete zvnútra, od potu, ako pri TEXoch. Na zimné prežitia chodím asi 8 rokov, videl som desiatky substrátu so super výstrojom, sám som čo to vyskúšal a všetko kurva premoklo. Takže dalo by sa opäť povedať, že je to u piči jedno, aké má človek topánky. Dobrá topánka je taká, čo aj keď premokne, tak v nej nie je zima. Teda zima bude, ale aspoň nie taká tá ľadová, keď fest oziabajú prsty. Človek to musí tak nejak trafiť, neviem presne niečo odporučiť. Čo viem povedať, že určite koženú topánku a čím menej kusov kože (a tým aj švov), tým lepšie, lebo najviac to preteká na tých švoch.
Ostatné
- ešus - úplne jedno aký, ja preferujem väčší, aby som do termosky nemusel vodu variť na viackrát. Dneska majú často umelohmotné prvky, napr. úchyt na pokrievke. Ono je to pre chujov, ale to nevadí, bo pri prvom varení sa vám to roztopí a máte klasický ešus bez kokotín. A nie, do piči, hliník nespôsobuje autizmus.
- pončo alebo pršiplášť do dažďa, prípadne návleky na spodnú časť nôh
- čelovka
- kresadlo na rozkladanie ohňa – v princípe sa dá použiť každé, tie drahšie majú viacej horčíka, tak sa s nimi robí lepšie.
- fľaša na vodu – dobré fľaše boli tie staré vojenské socialistické hliníkové, lebo tie sa dali použiť aj na varenie, čím pádom už potom netreba ešus. Mnohí ľudia myslia v lese na blaho prípadných prežívajúcich a nechávajú tam pre vás rôzne PET fľaše, plechovky, fľaše od piva alebo tvrdého, takže vlastne už ani netreba, stačí si nosiť vrchnák. My to tak občas aj robíme, že využijeme nájdenú PET fľašu napr. pri výučbe o vode a potom ju zoberieme so sebou na vyhodenie.
- lekárnička
- rôzne drobnosti – základná hygiena, šnúra, šitíčko, umelý skladací pohárik, lyžička, dámske silónové pančuchy, sviečka
No a samozrejme plyšáčika do spacáčika, aby sme sa v noci nebáli.
Záverom k výstroju – ja viem, že zniem ako stará, predpotopná konzerva, ale podľa mňa má byť prežitie trochu aj o improvizácii, jasné že prípravu treba, ale treba aj trochu ponamáhať mozog a využiť, čo nám dáva príroda a trochu sa aj tak povediac otrkať, nech nie sme takí voňaví. Ja, tak nejak filozoficky, nechávam ten svoj výstroj zostarnúť, nekupujem nič nové, kým už sa to staré nerozpadáva, a užívam si aj trochu tej nepohody. Keď si spomeniem na starkého, ako na Balogu od štrnástich robil v hore drevorubača, na nohách onuce, na hrbe prešívák a na prašine baranicu, stále mám tú vystroj desaťkrát lepšiu.
Jedlo
Papkáme v prvom rade rastliny. Ono to vyzerá efektne, jak Rambo zabil toho brava, ale treba si uvedomiť, že tie zvieratá nie sú úplne jebnuté, je to ich prostredie, oni prežívajú každý deň, kým my sa iba občas postavíme od počítača, dôsledkom čoho sa v lese správame ako slony. Niekedy si predstavujem takého jeleňa, ako sa na mňa pozerá v lese, ako sa snažím byť nenápadný, a tak konverzačne, blahosklonne prehodí k tým svojím laniam – „to o čo sa snaží henten kokot?“ a tie lane mu odpovedajú takým tým úchechtom, ako to len tie baby vedia – „dobrý chuj, čo? chi, chi, chi...“
Tiež vyzerá efektne, ako sa Bear napcháva tými veľkými červami, ale skúste si to niekedy nájsť. Rozrýpete 10 spráchnivených pňov a nájdete tak 4 červíky za hodinu, navyše sú na Slovensku väčšinou také malé, no najedení z toho nebudete. Dajú sa aj kobylky:
ale toto mi tiež trvalo hodinu a je ich tak 20, moc som sa nenajedol teda. Jediné, čo sa u nás dá nájsť, sú dážďovky, tých je mrte všade, ale tie sú fakt nejedlé. Je to horké, hnusné a plné blata a parazitov, nežerte to, bude vám z toho akurát zle. Zo živočíšnej stravy, čo sa ako tak dá, sú ryby (ako tak sa dajú chytiť) a potom ešte tie veľké slimáky, tých je mrte po daždi. Mňamka s medvedím cesnakom:
Takže rastliny, pričom, keďže sme leniví, sústreďujeme sa na to, čo má najviac energie a najľahšie sa zbiera – ovocie, orechy, bukvice sú asi jasné, ale tri plodiny by som vyzdvihol – lopúch veľký, pálka širokolistá a slnečnica topinambura – všetky tri majú veľké korene plné škrobu, takže na sýtu večeru ich stačí pár, navyše rastú skoro všade, takže večera je jednoduchá a rýchla.
S rastlinami ale tiež opatrne, lebo platí to isté, čo pri hubách (možno ešte viac) – plná mrňa ich je jedovatá, treba zbierať len to, čo naozaj poznáme. A podľa možnosti, všetko varíme – ako dá sa jesť aj surové mäso ako to predvádza Bear, ale v prírode nie je načim riskovať úplne zbytočnú infekciu.
V zime samozrejme moc rastlín nenájdeme (aj keď dajú sa nájsť napr. zmrznuté šípky alebo trnky), takže musíme loviť. Lov je vo všeobecnosti u nás zakázaný, dá sa použiť iba v krajnej núdzi. Paradoxne, prijebaný (a najebaný) poľovník si môže na lúku nasypať kukuricu, dať si tam takú poloohrádku (aby sa mu zver, jak to žerie, musela postaviť bokom, aby sa mu lepšie mierilo), posadiť sa do zatepleného posedu a následne ju odjebať puškou ráže aspoň 7.62mm s ďalekohľadom a noktovízorom (true story). Ja naproti tomu si nemôžem nastaviť pascu na zajačika alebo veveričku. No čo už - какая натура такая культура, какая культура такой народ.
Keďže je to ferbótn, tak sa o tom moc nejdem rozpisovať, ale preferujeme teda pasce pred zbraňami. Ako vravím, sme kokoti od počítačov, nie indiáni. Viem si urobiť luk alebo prak, ale vyskúšal som si s tým iba streľbu na terč a teda asi by som zomrel hladom.
Najlepšie inak je, keď nám na zimné prežitie príde vegetarián. Nevymýšľam si, fakt sú aj takí. Akože Január, pol metra snehu, čdpč čakáš, že bude? Budeme vyhrabávať zmrznuté korienky spod snehu? Jáj bože, prečo musí ľuďom tak jebať? Inak ja mám takúto teóriu: keď niekto nepije, tak je vysoká šanca, že je vaľcúch, ale keď je niekto vegetarián a k tomu ešte aj nepije, tak to je vaľcúch na sto gulí. [Vysvetlenie slova vaľcúch bude v ďalšom dieli.]
Málokto vie, ale pri dlhodobom prežití je problém soľ. Nepotrebujeme jej veľa, takže napr. ak máme živočíšnu stravu, tak tá obsahuje soli dosť. Primárne je slaná krv, takže ak máme akútny nedostatok, tak sa vraj treba napiť krvi. Rastliny ale neobsahujú soľ takmer vôbec, takže Houston, we’ve got a problem. Ešteže tu máme tých poľovníkov, do krmelcov dávajú zveri aj soľ, to môžeme použiť. Keď nemáme, tak jediná rastlina, ktorú vieme spracovať, je podbeľ. Čerstvé listy sa musia spopolniť, potom sa to zaleje vodou a nechá odpariť. Je to ale jebačka, dlho to trvá a z tašky listov je za malú lyžičku soli.
Keďže sme zvyknutí na výrazne ochutenú stravu, jedlo z prírody nám veľmi nechutí – nedostatok soli, E-čiek a kdejakých glutamánov, no nič moc. Takže, ak sa dá, treba si prichutiť, zvyšuje to morál. Dá sa použiť napr. vŕbový list, borievky, ihličie, mnohé domáce bylinky majú ekvivalent v prírode, veľmi častá je napr. mäta alebo môžem použiť rozdžamdžanú jarabinu.
Vo všeobecnosť je jedlo posledná priorita, človek bez jedla vydrží mrte, každý z nás má nejaký ten tukový vankúšik navyše, takže žiadny stres. Je síce problém, že kvôli tomu, že sme zvyknutí jesť pravidelne a v potravinách je dnes veľa cukru, mnohým ľuďom sa zle zapína prechod na spaľovanie tukov, keď telu dôjde cukor, substrát© a najlepšia východniarka býva celkom napaprčený v týchto prípadoch. Ale máme to geneticky v sebe, stačí sa zo dva razy vyhladovať a telo si spomenie. Mne stačí jesť raz denne, večer, nechce sa mi viackrát denne zajebávať zberom a varením, ráno stačí nejaký vývar z byliniek namiesto čaju alebo náhrada kávy z koreňa čakanky, či púpavy.
Alkohol
V situácii, keď ide o prežitie v prírode, sa nesmie piť. Teda - nemalo by sa... Teda... Jasné, že sme sa sprasili ako svine hneď na prvom kurze prežitia, na ktorom som bol. Inštruktori nám síce skontrolovali výstroj, ale Slovač je vynaliezavá, takže sa mi tam liter borovičky podarilo prepašovať. V priebehu druhého dňa sa zakufrovala jedna kurzantka (áno, na kurzy občas chodia aj baby), inštruktori ju niekoľko hodín hľadali a nás nenapadlo nič iné, len celú fľašu vyglgať. Vzhľadom na to, že sme už asi 24 hodín nič nejedli, to malo rýchly spád a muselo to skvele vyzerať, keď sme sa následne navrátivším inštruktorom snažili bľabotajúc oznámiť splnenie úlohy. No vrátili nám to pekne, bo sme dostali nočný pochod na vytriezvenie s prevýšením asi 500 metrov.
Keď už musíte, ako my, v prírode slopať, tak kurva s rozumom. To znamená, že si večer urobím bivak, založím oheň, najem sa a potom, ak sú všetci v pohode, si môžeme vypiť, lebo tí, čo sa naperú, zalezú do tepla a nejni problém. Nechľastáme štýlom, že „radšej ráno za dva, ako celý deň nič“, lebo príroda vie byť pekne tvrdá a s dvojkou na žile toho veľa človek neurobí, resp. môže nastať pekný prúser. Nikdy nedávame alkohol niekomu, kto sa necíti dobre (takzvane na poprávku), mohol zjesť nejakú jedovatú bylinu alebo má infekciu, alkohol je v takých prípadoch jasná kontraindikácia. A už vôbec nedávame alkohol niekomu, komu je zima. Toto je najhorší mýtus, že alkohol nás zohreje. Piču z ryžu. Práve naopak, odfajčí nám evolúciou pripravené obranné mechanizmy, ako trasenie alebo vazokonstrikciu (stiahnutie ciev rúk a nôh, aby sa zachovalo čo najviac tepla pre životne dôležité orgány), čo spôsobí ešte ďalšie ochladenie. Taktiež, treba piť tvrdý alkohol. Pivo má málo alkoholu na to, aké ťažké je ho vláčiť, a keď je zima, tak chladí – voda je kurva, má vysokú tepelnú kapacitu.
A vôbec, jak niektorí vravia, že zabaviť sa dá aj bez alkoholu a blá, blá. A nie, nedá. Ľudia, čo nepijú, mi prídu divní, najmä sú takí upätí a je s nimi nuda. Každý národ si hľadá, čo mu hrá (napr. Slovania mali durman a červenú muchotrávku), takže je to normálne a ja chcem pri zábave piť. Howgh.
Jeden citát na záver tejto témy: „Takýto výstupok u nášho národa napospol rozšírený a na jeho duchovnej i telesnej záhube pracujúci je pijanstvo, ožralstvo a menovite pitie pálenky. Rozprasilo sa pitie tohoto hnusného nápoja medzi naším obecným ľudom...” (Celý text tu.) Šák dóbre, mal recht no, ale tak vám poviem, Adela Ostrolúcka asi mala svoje dni, keď to chalanko písal.
„Miesto predošlého obsievania rolí zrnom ku potrave ľudskej potrebným, vysádzajú sa teraz ozorné poliská samou zemačou, aby sa len tá smradľavá zemiakovica z nej napáliť mohla. Naši predkovia neľúbili zemiakov a príkrili sa im, terajšie ale pokolenie si ich už až veľmi zaľúbilo a mizerný chudobný človek teraz už len i je i pije zemač.“
A potom do toho vynaliezavý Slovák jebol borievky, zo zemiakovice sa stala borovička a odvtedy je vymaľované.
Voľajako som sa rozohnil, tak nateraz stačí – hádam ešte niečo potom napíšem.
