Politike sa síce rozumiem ako Pellegrini móde, no nedá mi nemať zaujatý, subjektívny, politicky nekorektný názor aj na túto tému. Prečo? No lebo utečenci. O tom, že je naše mesto politicky gramotné svedčí hlavne fakt, že tu SMER v parlamentných voľbách volilo 37,77% voličov. Prešovčatá to ale majú v globále hlboko v trúbke a nasiera ich najmä aktuálne politické dianie v meste. Každý okrem vyštudovaných politológov, tvrdo pracujúcich v McDonaldoch, je tu politologická kapacita. Fanúšikov na facebookových stránkach kritizujúcich súčasnú primátorku je už pomaly toľko, ako stúpencov Kotlebu s nedokončenou základnou školou. Pani primátorka však taktiež objavila čaro internetu a založila si fanpage, kde sa chodievala hádať s pospolitým ľudom. No už Adam s Evou vedeli, že sa diskusia na internetoch vyhrať nedá a hádať sa v nej s niekým je ako súťažiť na paraolympiáde (aj keď vyhráš, tak si považovaný za retardovaného), a tak podľa vzoru bývalého primátora začala komentáre nekompatibilné s jej velebením vymazávať. Tých prúserov, ktoré nakopila, je už však pomaly viac ako kňazov, ktorí sa zaplietli s miništrantom a tak vďaka tej neschopnej tete už takmer všetci zabudli na to, ako bývalý primátor svojou železnou rukou vládol, poskupoval a následne aj zadĺžil naše mesto. Neviem, prečo potom niekomu vadí, že stúpenkyňa tradičnej rodiny a kresťanských hodnôt zamestnáva všetkých svojich nekvalifikovaných známych, chodí na výlety po celom svete a serie na chod mesta. Nuž a čo je vlastne pre Prešov väčšia výhra, kombo Rozborila a Kollára s tímom Expendables (malý cyklo-ŠtBák či z korupcie obvinený exhokejista a mnoho ďalších nedotknuteľných) alebo neschopná Matka Tereza so svojím tímom Jehovovych svedkov? A zaujíma to vôbec niekoho? Veď aspoň môžeme stále na niečo nadávať a to je v živote to najdôležitejšie, nie? Čo sa poslancov týka, tak mám taký pocit, že má v Prešove nejakých vzdialených príbuzných Jožko Golonka alebo možno Vinco Lukáč. Z herbára týchto kvetiniek by som vypichol poslanca, ktorý je pre občanov sedem dní v týždni ožratý a billboardy má hádam aj u protikandidátov v obývačke alebo bývalú členku mestského zastupiteľstva a súčasnú poslankyňu NRSR, ktorá mala nedávno pomaly viac funkcií, ako automatická práčka (12) a ktorá vybavila bratovi z eurofondov na podnikanie 700-tisíc eur. Kua, čo by som ja dal za takú sestru.
Prejdime ale na veselšie témy. Prešov je podľa môjho názoru najkrajším Slovenským mestom plným zelene s množstvom unikátnych pamiatok, krásnych stavieb či umelecko-architektonických diel, a preto by bolo hriechom nepripomenúť si nielen tie, na ktoré sme my Prešovčania hrdí. V tvrdom historickom jadre Prešova sa nachádzajú krásne svätostánky skoro všetkých hlavných európskych náboženstiev okrem islamu, ktorého výstavba je v pláne hneď po príchode architektov zo Sýrie. Dúfam ale, že ich mešita bude krajšia ako kostol na Sídlisku 3, pri pohľade na ktorý by si Gaudí vypichol kružidlom oči.
Historické centrum taktiež kultúrne obohacuje načierno postavené sklenené obchodné centrum v blízkosti marihuanových plantáži, ktoré si postavil bývalý primátor a ktoré potvrdzuje nové slovenské porekadlo "vyhraj voľby a môžeš všetko". V parku na Hlavnej ulici sa okrem jednej z ikon Prešova, Neptúnovej fontány, nachádzal aj jeho kovový koník, ktorý žiaľbohu, a niekedy aj chvalabohu, že žiaľbohu po prehratých voľbách odcválal na neďaleký ranč. Čo mne osobne v Prešove najviac chýba, sú soľné kúpele, dinopark, opereta, olympijský bazén či najväčšia socha Krista v Európe, ktorú sme mali od exprimátora taktiež prisľúbenú. Čo sa týka tej 33 metrovej sochy, ktorá mala byť azimutom pre japonských turistov, tak tú nahradil trojmetrový plagiát, ktorý má však ku kresťanskej skromnosti a pokore, o ktorej sa (škoda že len) píše v Biblii, určite bližšie. A keď sa hlbšie zamyslím, tak ani ten olympijský bazén v meste veľmi nechýba, keďže by sa mohlo stať, že by v ňom vyrástol podobný supermarket ako ten v Aqua centre, kde majú permanentne záplavy výhodných cien. Alebo by sa mohol rozostavať ako bazén Pod kamennou baňou, ktorý bude pravdepodobne dokončený spoločne s Beethovenovou desiatou symfóniou. Jednou z ďalších lokálnych Babylonských veží je Stomatologický pavilón, ktorý momentálne vyzerá ako chrup chlapíka zo sparodovaného videa o Váhostave. Tomuto objektu ale našli idiota investora, ktorý má túto ohavu začať tesne pred voľbami prestavovať na byty. Keď už som teda pri bytoch, tak Prešov v posledných rokoch skrášlilo mnoho novostavieb, ktoré čakajú na imig prisťahovalcov, pretože miestni na ich kúpu nemajú dostatok obličiek. Počet obsadených bytov v jednom novopostavenom paneláku by sa dal narátať na prstoch jednej ruky bývalého drevorubača (takzvaná tichá lokalita), čo ale developerom nevadí a veselo stavajú ďalej, aby čím skôr prešli do ďalšieho levelu SimCity. Najlukratívnejšie byty sa nachádzajú v Prešovskom slume na Starej Tehelni, pretože sú zadarmo a nie je za nich potrebné platiť nájom, no dostať ich môžu väčšinou iba neprispôsobiví, dlhodobo nezamestnaní občania. Najväčší dopyt je po bytoch na Sídlisku 2 či 3, a preto z inzertných novín miznú rýchlejšie ako kocka ľadu na pupku Kim Basinger.
Najmenší interes je naopak o byty na sídlisku Sekčov, ktoré je miestnym ghettom, betónovou džungľou, Prešovskou Petržalkou a kolískou kinderrapov. Chupacabrou Prešova je naklonená cyklistická dráha zvaná Velodróm, o existencii ktorej existujú dôkazy, no vraj ju takmer nikto živý nevidel. Samozrejme aj jej rekonštrukcia už bola takmer schválená, no nakoniec sa nevykonala, tak ako rekonštrukcie skoro všetkého, čo má v meste aspoň akú takú historickú hodnotu. Našťastie ale nie je potrebné rekonštruovať nádherný platan rastúci v záhrade neďaleko požiarnej stanice, ktorý je len o pár rokov starší než Studenková, no podobne ako ona, ani on na svoj vek vôbec nevyzerá. Medzi korunovačné klenoty tohto mesta patrí taktiež Vodárenská veža, v ktorej sa nachádza kaviareň, z ktorej dovidíte až na českých turistov, ktorí spúšťajú lavíny v Tatrách.
Ľudia s otvorenou umeleckou čakrou, dostávajúci z podpriemerného gýča kultúrny orgazmus určite ocenia neidentifikovateľný nelietajúci objekt zvaný Lávka na Levočskej ulici, ktorý je zmiešaninou troch architektonických slohov, pričom z každého nedostal miestny architekt lepšiu známku ako štvorku. Archeológovia dokonca nedávno objavili bývalú dominantu Prešova, hotel Šariš, z ktorého všetky hviezdičky podobne ako omietka časom opadali, až sa tento komunistický bungalov nakoniec musel vzdať titulu hotel a zmeniť si meno za slobodna na penzión, v ktorom sú už aj tak poväčšine iba kancelárske priestory. V jeho teritóriu sa však stavia nejaká ďalšia diskotéka, do ktorej ale bude predpokladám chodiť mesiac po otvorení menej ľudí ako do večierky, ktorá sa v tomto komplexe taktiež nachádza. Kedysi sme sa mohli chvastať taktiež prírodným kúpaliskom Delňa, kde ale hygienici každoročne po odobraní vzoriek vody konštatujú exitus cestovného ruchu, pričom je areál aj tak skoro stále zarastený ako pazuchy zarytej feministky. Medzi svetové kultúrne dedičstvá UNESCO by mala patriť aj križovatka na Čiernom Moste, ktorá je zostrojená podľa najzložitejších algoritmov zakódovaných Enigmou a pre vlastnú bezpečnosť sa chodcom odporúča obchádzať tento úsek cez Donovaly. Mne osobne sa z miestnych pamiatok najviac páči pravoslávny katedrálny Chrám svätého Alexandra Nevského a spomínaná Kalvária, z ktorej je vidieť mesto ako na dlani. Opomenúť samozrejme nesmiem ani Bosákovu banku, pomenovanú po Michalovi Bosákovi, ktorého podpis bol dokonca v roku 1907 na americkej desaťdolárovke. Pre to, aby sa teraz váhy imperializmu vyrovnali, musím rusofilom spomenúť pamätník, stojaci v parku na Hlavnej ulici nazvaný "Pamätník osloboditeľom" pripomínajúci obete vojakov Červenej armády, ktorí padli počas Druhej svetovej vojny, pri oslobodzovaní mesta od slovenských extrémistov, nacistických nemeckých okupantov.
V ďalšej časti sa dozvieme, prečo Rosalinda prišla o rozum a kto je biologickou matkou Josého Fernanda. Prevalí sa taktiež, že Rosalinda je vlastne Paloma, dcéra Soledad, sesternica Fedry, ktorá sa ožení s jej exmanželom Josém Fernandom, ktorý s ňou splodil dieťa Eriku, o ktorú mieni Rosalinda do posledného dychu bojovať.
