Veľká noc sem, Veľká noc tam ... kua, dpč nestíham!

Asi v takomto duchu sa nesú moje tohtoročné veľkonočné sviatky. Pýtate sa, čo to vlastne nestíham? No, pretože som študentský plebejec, ktorého o pár týždňov čaká úrad práce, mám pred sebou ešte povinnosť odovzdať odborný text zvaný diplomová práca. Veľa z vás si asi povie, že zbytočne stresujem, veď väčšina z vás napísala diplomovku za týždeň v pohode. No hej, to by bolo pekné. Ibaže ja píšem rýchlosťou, akou pracujú pokladníčky v Tescu a to je po konverzii hodnota 1s/m ... teda jedno slovo za minútu. A prečo mi na tom tak záleží? No predsa už keď som po vizuálnej stránke blízko dokonalosti, chcem byť taktiež vzdelaný, aby som svojim potomkom odovzdal dobrý genofond a nevyrástli z nich youtuberi alebo finanční poradcovia. Kapišto?

Nebudem tu prezrádzať tému mojej záverečnej práce, ani univerzitu, na ktorej študujem. Iba vám môžem prezradiť, že ju prezývajú aj Harvardom východu. Všetci, čo prešli peklom zvaným písanie diplomovky, budú nasledujúce riadky dôverne poznať a koho to len čaká, tomu odporúčam predplatiť si Lexaurin. Toto je popis pôrodu jednej diplomovej práce.

Cesta začína výberom školiteľa (to je osoba, ktorá bude vaše maily totálne ignorovať a raz za čas vám preventívne napíše, že sa máte dostaviť s 250 stranami textu, z ktorých vám po vyškrtaní nechá nadpis) a následným výberom témy. Žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, nemôžete písať prácu o tom, ako ste sa včera s kamošmi nadrbali jak nemenovaný popredný hudobník Branislav M. Takže si musíte vybrať tému z ponuky. A tam, samozrejme, hľadáte najmenšie zlo a okamžite vylučujete možnosť A, Lacné mäsko: identita obyvateľa/ky postsocialistických krajín v porne, možnosť B, Pragmatická analýza špecifických prípadov hypotaxe a vyberáte si možnosť C, teda názov, v ktorom rozumiete aspoň jednému slovu a nehanbíte sa zaň.  

Keď už poznáme meno svojho školiteľa a vieme aj na akú tému budeme písať, nasleduje fáza prípravy. Zodpovední jedinci venujú mesiace prípravám, hromadeniu materiálov, tvorbe osnov a podobne. My normálni túto fázu barbarsky preskočíme a plakať budeme až neskôr. Tento čas tak venujeme napríklad bezbožnému ožieraniu sa, spánku, či sledovaniu napikaču filmov ako napríklad Batman vs. Superman. POZOR! Na všetky tieto aktivity ešte budete mať čas, takže to neprežeňte. Do tejto kapitoly patrí aj takzvané obdobie sebaklamu, keď si v septembri poviete, že do decembra budete mať polovicu napísanú, v decembri si poviete, že ju budete mať dopísanú do februára a vo februári si poviete, že asi nič z toho a stanovíte si menšie ciele, ako napríklad vytvorenie súboru DIPLOMOVKA na ploche. Koniec, už ste urobili až až, môžete sa vrátiť späť k ožieraniu a slovenskej verzii Netflix and chill aka. Camrip a ríbezľák.

Čas pokročil a vy si začínate uvedomovať, že by bolo dobré začať niečo písať. V tomto momente si však uvedomíte, že: Máte ešte veľa hier, ktoré ste nedohrali. Že České Budejovice vyzerajú zaujímavo a mali by ste tam ísť. Že JOJka dáva nové seriály, z ktorých ste sa ešte nezgrcali. Že vám treba upratať izbu, poumývať riad, vykachličkovať kúpeľňu, zatepliť susednú bytovku a podobne. Čas je však prasnica a nepustí vás, preto sa musíte dať do pôrodu. Základom je mať nasťahovaných čo najviac cudzích záverečných prác, ktoré následne upravíte a takto získate aspoň zopár strán teoretickej časti. Samozrejme sa treba priebežne modliť k tomu tam hore (Supermanovi), aby ste prekĺzli cez systém na kontrolu originality. V prípade, že máte málo strán, odhoďte všetky morálne zábrany (ktoré pravdepodobne aj tak nemáte, keďže čítate Dailymale) a odkopírujte toho ešte viac. PRO TIP: Vždy prepíšte text z češtiny do slovenčiny, keď nechcete byť za hlupáka ...

            Po tom, čo ste vytvorili teoretickú časť, aspoň o trochu odbornejšiu než texty juhoafrickej kapely Die Antwoord, a úspešne vám to konzultant zožral, je čas prejsť na analytickú časť. V tomto momente však zistíte, že vám do dokončenia zostáva už iba pár dní. Ako napísal Albert Einstein pre portál zaruceneoverene.sk, „ak je niečo na svete rýchlejšie než svetlo, je to čas pred odovzdaním záverečnej práce“. V tomto duchu prichádza fáza zúfalstva a uvedomenia si, že to vlastne asi ani nestihnete. Trik je v tom, písať čo vám napadne a radostne odpočítavať znaky po každom napísanom slove.

Posledná fáza je takzvaná „Vyj*bem ten sk*rvený notebook von oknom aj s tým po*ebaným wordom“.  Ako už správne tušíte, nastáva čas, kedy musíte urobiť posledné úpravy, lebo vlastne vôbec nejde o váš text, ale o to, na koľko milimetrov máte zarovnané okraje a či máte názov práce v 24. a nie v 25. riadku. Samozrejme, že pri zmene písma z 11 na 12, sa vám zmení jazyk na čínsku mandarínštinu, na vašu kreditnú kartu sa napojí CIA, ktorá vám začne posielať židoboľševické petrošekely (aby o vás mohol písať Zem a vek) a taktiež podstúpite nespozorovanú zmenu pohlavia. Nebojte sa, na všetky problémy je tu google, ktorý vám so všetkým pomôže ešte predtým, než si vytrháte všetky vlasy a budete vyzerať ako Labuda. Keď je všetko tip top, zostáva prácu iba dvakrát vytlačiť za 60 eur a následne ju odniesť do školy, kde zostane pochovaná na veky vekov. Because fuck logic.

Dúfam, že sa vám tento sprievodca páčil. Týmto chcem popriať všetkým svojim kolegom, ktorí práve nepíšu diplomovku, lebo čítajú tento článok, veľa síl a energie. Vám ostatným ďakujem, že ste to dočítali až do konca a prajem príjemné prežitie sviatkov, aby ste všetci dostali po vajciach a pripájam najkrajšie veľkonočné vajíčko. Ja idem rodiť...