Leto je podľa mňa najprotivnejšie ročné obdobie, lebo som z Tatier a je mi furt všade horúco, okrem toho ľudia v MHD smrdia a terorizuje ma hmyz. Od Šarinov chodia mravce, v Pentagone maju epidémiu ploštíc a nočné motýle chodia dovnútra na lampu páchať samovraždy, ale najväčšie peklo sú aj tak komáre. Aspoň pre mňa, keďže mám na ne podľa všetkého alergiu. Opuchliny a farby a štruktúra toho, čo na mne po uštipnutí komárom ostáva sú obludné, hnusné a svrbí to takým spôsobom, že mám chuť sa podpáliť. Najväčšia irónia je, že krv sajúci hmyz ma zbožňuje. Som napríklad super spoločníčka na opekačky, či výlety do prírody, pretože keď som v dosahu, komáre si iných ľudí nevšímajú. Keď som doštípaná, som zúrivá, náchylná k fyzickej agresivite a chcem „vypaľovať kurvy autogénom“. Potom si dám antihistaminiká, natriem sa fenistilom/octom/citrónom/cibuľou, trochu sa upokojím, a so sadistickým uspokojením si púšťam na internete videá o DDT.

 

Jedno z mojich obľúbených

 

DDT, celým menom Dichlórdifenyltrichlóretán, je asi najznámejší insekticíd na svete. Predával sa pod rôznymi poetickými obchodnými názvami: Asterix s Obelixom v galskej dedine bojovali proti hmyzu pomocou Cezarexu a Ixodexu. Dinocide je trochu mätúci, pretože po komponenčnej analýze dino(saurus) + -cide (lat.) = zabiť, zavraždiť, by sme mohli mylne očakávať, že ide o prostriedok proti dinosaurom. Mojím favoritom je ale aj tak Zerdane, lebo namiesto prášku si pod ním predstavujem talianského plážového baliča.

 

Trochu menej poetický je Zerdaneho účinok. Poškodzuje nervovú sústavu hmyzu a spôsobuje mu smrť v kŕčoch. To by sa mi aj páčilo, ale problém je v tom, že je dosť nebezpečný aj pre ľudí. Má genotoxický účinok a rozrušuje aj hormonálny systém, čím poškodzuje reprodukčné orgány. U detí spôsobuje spomalenie psychomotorického rozvoja alebo dokonca kretenizmus. Ďalej tu máme Parkinsona, cukrovku, astmu a v neposlednom rade rakovinu. Proste nič moc. Zaujímavé však je, že DDT sa  používal ako proti protijed pri otrave barbiturátmi. Trvalo niekoľko desaťročí, kým sa poriadne účinky DDT preskúmali.

 

Om nom nom

 

Je dosť možné, že naši potomkovia si budú ťukať na čelo nad vecami, ktoré dnes spokojne jeme, či dýchame, ale myslím si, že DDT netreba hneď z prvej nenávidieť. Problém bol, štandardne, hlavne v tom, že s tým ľudia nemali mieru. Na obranu DDT treba povedať, že zachraňoval životy. Počas druhej svetovej ho protinacistická koalícia používala na kontrolu hmyzu prenášajúceho týfus s takým úspechom, že túto chorobu na mnohých miestach Európy takmer úplne eliminovali. V 50. rokoch prebiehal program Svetovej zdravotníckej organizácie zameraný na celosvetovú likvidáciu malárie. Moskyty si však na DDT postupne vyvinuli rezistenciu a spanilá jazda skončila. Mimochodom, maláriu spôsobuje nechutný krvný parazit menom plazmódium, ktorý vám cestuje po tele v krvinkách a priliepa sa s nimi na cievne steny, aby ho neodnieslo do slinivky, kde sa choré krvinky rozkladajú. Je to fakt hnusné.

 

Západná civilizácia sa v prvej polovici 20. storočia vyznačovala medzi iným aj tým, že keď objavila niečo zaujímavé, začala to používať všade, na všetko a v neobmedzenom množstve.

 

V 40. rokoch sa DDT vo veľkom používalo ako prostriedok na zábranenie šíreniu vírusu detskej obrny. Až neskôr sa zistilo, že obrna sa prenáša priamym kontaktom, telesnými výlučkami a kontaminovanou vodou, takže to bolo viac-menej zbytočné.

 

V roku 1962 vyšla kniha Rachel Carsonovej s názvom Silent Spring (Tichá jar), ktorá odhalila širšie súvislosti okolo DDT. Práve nastupovala éra hippies a Carsonová takto v Amerike podnietila vznik enviromentálneho hnutia a aj odpor k chemickému priemyslu. Ťaženie proti DDT spustilo výskum jeho účinkov na životné prostredie a na človeka. V priebehu 70. a 80. rokov bolo vo väčšine krajín jeho použitie na poľnohospodárske účely zakázané. Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach z roku 2004 vymedzil DDT na tzv. vektorovú kontrolu, čiže zneškodnenie prenášačov chorôb. Oficiálne sa DDT používa v Indii a Severnej Kórei. Mimochodom, Američania DDT síce zakázali, ale produkciu nezastavili a vyvážajú ho.

 

A keby ste chceli vedieť, podobne ako DDT fungujú aj súčasné dezinsekčné prostriedky, akurát, že sú podstatne menej nebezpečné. Keď si s tým pichnete napríklad do oka, tak vám môže začať mravčiť v tvári, keďže sú neurotoxické aj pre ľudí, ale používa sa to v takých malých koncentráciách, že pokiaľ nebudete olizovať po odchode dezinsekčnej firmy zem, nič sa vám nestane.

 

Pic by Innadril