Sľúbil som Chezusovi záhradky, tak poďme na to.
Čo všetko sa dá s novoobjaveným žiarením robiť sa začalo špekulovať už okolo 20. rokov minulého storočia. Lebo čo ak žiarenie nevyvolá iba škodlivú mutáciu, ale aj nejakú pozitívnu zmenu. Tak sa skúšal röntgenovať jačmeň, či arašidy. Potom prišiel projekt prvého reaktora, ktorý zase zatienil projekt atómovej bomby. Mierové účely išli do zabudnutia. Verejnosť začala vnímať atómy ako hrozbu a niečo smrtiace. Partička vedcov však videla v atómoch aj mierový potenciál. A asi presvedčila prezidenta Eisenhowera. Ten inicioval "operáciu Candor", ktorá viedla k založeniu Atómov za mier. Cieľom bolo získať späť súhlas verejnosti s jadrovou energiou nájdením mierových aplikácií pre vedu. O energetike už vieme, aj na Slovensku máme dve atómové elektrárne. Aj v lekárstve sa používa. Ale čo tak oživiť myšlienku ožarovania rastlín? Filozofia je jednoduchá. Jamalalicha? Jamalalicha. Jamalalicha, i paprťála, chánua, chánua, e chánua, e chánu, džalala, džalala-a, a paprťála. Tasparta maznalika zamáz piskurty, jarda, piskurty, patláma, patláma, patláma a… žbrluch!
Teda, normálnou rečou. Tuto to posadím. Trochu to vyrastie, tak to ožiarim. Použijem buď kobaltový, alebo céziový žiarič. Necháme to pol roka žiariť a potom uvidíme. Tuto to zdochne, tuto to dostane raka a tuto sa to nejako pomení. A tak máme na svete druhy orchideí, ktoré sa v prírode nevyskytovali, plodiny odolnejšie chladnému počasiu, plodiny odolnejšie škodcom, s väčším výnosom, či kvety s netypickými farbami pre svoj druh. Aby som si nezabil záhradkárov, musím ten žiarič urobiť zasúvateľný do nejakého krytu. A tak ľahké to je. No a čo s ožiarenými rastlinami? Namnožiť, či zase krížiť s niečím iným, aby som dosiahol požadované vlastnosti. Keď budete mať najbližšie v ruke červený grep, tak máte veľkú šancu, že držíte v ruke odrodu, ktorá bola vypestovaná v atómovej záhrade. Alebo mentol vo vašej ústnej vode pochádza z mäty, ktorá je tiež výsledkom ožarovania. Celkovo je registrovaných okolo 3000 atómových mutantov. Medzi inými aj cukrová kukurica, hrášok, bavlna, hrušky, ryža, pšenica. Ani okrasná záhrada neostala bokom. Okrem spomínaných orchideí aj ruže, tulipány či karafiáty.
Verejnosť bola tiež zapojená do výskumu. Predávali sa ožiarené semienka rastlín. Tie ste si doma zasadili a čakali, čo vyrastie. Ak vás nezožrala nejaká Adéla, tak ste si robili zápisky a pozorované zmeny od normálu ste si zapísali a výsledky poslali vedcom. Potom ste sa na grill párty mohli pred susedovcami nafukovať, že pracujete v atómovom výskume.
V roku 1959 založila Muriel Howorthová vo Veľkej Británii "Atomic Gardening Society" po tom, čo dostala ako darček nezvyčajne veľkú ožiarenú arašidovú rastlinu. Spoločnosť sa zamerala na podporu občianskej vedy a pôsobila ako "kultúrny orgán na usmerňovanie experimentov s mutáciami atómových rastlín". Dokonca aj Albert Einstein bol jedným z patrónov jej organizácie a v nasledujúcich rokoch viac ako 300 záhradníkov vo Veľkej Británii vytvorilo experimenty s použitím semien zo spoločnosti. V 60. rokoch boli záhradné výstavy plné ožiarených semien a rastlín a do supermarketov sa dostalo mnoho nových kultivarov zeleniny.
Ukazuje sa, že každá doba mala a má svojich dezolátov. A tak si aj atómové pestovanie a ožiarené semená ľudia začali spájať s hrozbou rakoviny a škodlivého žiarenia. Aj keď to samozrejme nie je pravda. Semienka nežiarili a vypestované rastliny už vôbec nie. Ale tak vysvetlite niečo tupelu rozumným argumentom. Nakoniec aj vedci boli frustrovaní náhodnosťou a nepredvídateľnosťou mutácií a popularita gama záhradníctva začala klesať. Genetické inžinierstvo a genetické modifikácie mali presnejšie a rýchlejšie výsledky a vytlačili atómové záhrady. Niekoľko gama záhrad však stále existuje po celom svete, ako napríklad japonský inštitút pre radiačné šľachtenie, kúsok od Tokia.
S pestovaním úzko súvisí spracovanie potravín. Žiarenie zabíja. To je známy fakt. A čo tak zabiť plesne a choroboplodné zárodky a kadejakú háveď na plodinách žiarením? Jasné, poďme na to. Zase použijeme osvedčený kobalt 60. Ožiarime, potvorky vydochnú, plodine sa nestane po dávke gama lúčov nič. Smelo papáme, alebo uskladňujeme. Takto sa pripravuje aj strava pre kozmonautov.
A čo keby sme žiarenie skúsili použiť aj na ochranu rastlín ešte pred dozretím? Škodcovia predstavujú problém, zožerú toho dosť skôr, ako sa ku tomu dostaneme my. Tak sme vyvinuli DDT, ale z toho bolo šoufl aj nám. Nič moc teda. Ale! Zoberieme škodcov a ožiarime ich tak, že budú neplodní. Sterilní ako znojemské uhorky. A týchto nešťastníkov vrátime späť do prírody. A s nimi budú trtošiť zdraví jedinci, ale ouha, potomstva sa nedočkajú. Má to prekvapivo dobré úspechy. Niekde na úrovni vyhubenia celých populácií. Boli ste na Madeire? Tak tam je farma na radiačnú sterilizáciu 100 000 000 kusov týždenne. Hmyzu! Keby vás nejaké somariny napadli.
