Plazy

Milé deti, keďže v diskuške ste sa dušovali, že by ste si radi prečítali niečo o plazoch, tak si o nich trošku porozprávame.

Podľa modernej kladistiky, čo je čosi ako zasádzanie živočíchov do stromu života, patria do skupiny Sauropsida, spoločne s vtákmi a dinosaurami.

Mimochodom, dnešné vtáky de facto sú dinosaurami. Totiž, dinosaurus je definovaný ako potomok spoločného predka Iguanodona a Megalosaura. A vtáky nimi sú, takže áno, sú to dinosaury. Akurát sa im vyvinul zobák, skrátil sa chvost a predné končatiny sa zmenili na krídla. Mám kamaráta, ozaj veľmi inteligentný chalan, ale keď som mu toto povedal, tak sa so mnou začal hádať, lebo veď vták je vták. Čo vám poviem, skončilo to vyhľadávaním renomovaných vedeckých štúdií na internete o polnoci na koncerte. Aby vám predstava vtáka-dinosaura lepšie sadla, tu je ukážka Microraptora, o ktorom sa vie aj, akú mal farbu. Veľký bol asi ako vrana.

Pri tradičnom rozdelení však dinosaury nie sú plazy, ale „vedľajšia vetva“, akísi bratranci. Tak, systematika dajme tomu je, ideme si prejsť postupne všetky tie rády, triedy a kadečo, čo mi napadne. Pôjdem teda podľa starších učebníc, lebo je to prehľadnejšie.

Krokodíly

Krokodíly sú relatívne veľké, aj by som napísal že jašterice, ale nie sú to jašterice. Sú to proste relatívne veľké plazy, žijúce zväčša v plytkej vode niekde pri brehoch. Sú mäsožravé, ako sa presvedčilo už zopár šialencov, ktorí si dávajú do ich papule hlavy.

Krokodíly sa delia na krokodíly, gaviály a aligátory. Krokodíly majú užšiu a dlhšiu papuľu, aligátory ju majú kratšiu a širokú. Gaviál je špecialista na ryby, ten má papuľku tenučkú a dlhú, zuby zahnuté dovnútra, na ryby ideálne. Fun fact: krokodíly majú veľmi silný stisk zubov. Najsilnejší zo všetkých zvierat. Ale svaly, ktorými papuľu otvárajú, sú veľmi slabé a hubu preto krokodílovi zavriete aj len tak, rukou, ideálna žena. Skúšať ale neodporúčam, 63% útokov na človeka je smrteľných.

Celé telo majú prispôsobené životu vo vode, resp. na brehu. Sú výborní plavci, ale po súši chodia dosť ťažkopádne a sú pomalé. Platí to pre všetky tri skupiny. V podstate, ak je od vás na súši krokodíl meter, utekajte smerom od neho, nemal by vás dobehnúť. Ak ho stretnete niekde na brehu, pričom je vo vode, je možné, že vám nepomôže nič. Krokodíl vie „vystreliť“ z vody poriadne rýchlo, stiahne vás pod vodu a je to.

Hatérie

Hatérií poznáme len dva druhy, tak budem stručný ako matka Príroda. Hatérie sú „živé skameneliny“. Pochádzajú z obdobia triasu a jury. Vyzerajú ako jaštery, ale nie sú jaštermi. Majú napríklad pozostatky žiabrov, tretie oko (je prekryté šupinou, ale svetlo a tmu zachytáva), ani chrbticu nemajú tak úplne z kosti. Len nejakú chrupavku či také niečo procházkovské. Ide o naozaj vývojovo veľmi staré a veľmi pomalé živočíchy. Ledva sa to hýbe a žije to aj sto rokov. Nedýchať to vie aj hodinu, metabolizmus má extrémne pomalý, aj na plazy prekvapivo nízku telesnú teplotu. Vyzerá to takto:

Korytnačky

Korytnačky sa dajú rozoznať veľmi jednoducho: majú pancier. Spodnú a vrchnú časť (plastrón a karapax), končatiny a hlavu vedia skryť do panciera, ako viete už z rozprávok z detstva. Pancier sa vyvinul zo žiabier a slúži na ochranu. Suchozemské korytnačky ho majú obvykle tvrdý, niektoré vodné druhy skôr kožovitý.

Mimochodom, najznámejšia vodná korytnačka, korytnačka písmenková ozdobná (Trachemys scripta elegans) je pôvodom z USA, ale keďže sa vo veľkom dovážala, žije už aj u nás. Podmienky má podobné. No a keďže každé decko takú malú korytnačku chce, tak som sa ostatne aj ja dostal k chovu plazov, tak ju rodičia kúpia. Ale ona vyrastie aj na 30 cm a potom kam s ňou? Do potoka, deti zakývajú, rodičia si utrú pot z čela a korytnačky sa nájdu a rozmnožia.

Prosím vás, ak máte v okolí niekoho takého, vyhovorte mu to. Tieto korytnačky zaberajú priestor a existenčne ohrozujú napríklad našu Korytnačku močiarnu. A je to z Ameriky, to možno bude pre dotyčného argument.

Šupinaté

Delia sa na dve skupiny: hady a jaštery. Hady sú také to dlhé hnusné „slizké“, ani nohy tomu príroda nenadelila. Alebo teda, nadelila, ale aj odobrala. Hady totiž o nohy prišli, čoho dôkazom sú zakrpatené končatinky napríklad u veľhadov (to je to z Malého princa, odborne Boa constrictor, ak si myslíte že je to nejaký gigant, tak ste na omyle, dorastá asi meter a pol). Hady majú dlhé a úzke telo, krátky chvost, párové orgány obvykle zredukované na jeden funkčný a druhý zakrpatený. Napríklad pľúcko u hada je jedno dlhé, funkčné, druhé je len taký úbohý degenerovaný vzduchom nikdy nenaplnený súrodenec. Kupodivu, penisy majú dva.

Keď vám bude niekto vykladať, že je hrdina, lebo jeho kamarát má hada, a dokonca škrtiča (!), čo som naozaj zažil, tak sa ho opýtajte, o akom druhu rozpráva. Veľa ľudí si totiž myslí, že „škrtič“ je nejaký obrovský a hrôzostrašný had, o ktorom kolujú mýty a báje.

Ono je to tak, že hady sú buď jedovaté, čiže majú jedové zuby (často sa zuby sklopia pri zatvorení úst) alebo jedové zuby nemajú. A keďže nemajú ani ruky, tak lovia tak, že sa do obete zahryznú a obtočia sa okolo nej. Čiže ju uškrtia. Aj naobyčajnejšia užovka je teda ten obávaný a legendami opradený škrtič. Inak, hady oči nemajú stále otvorené, ale naopak, stále zatvorené. Len ich viečko je priesvitné, preto ten hypnotický pohľad.

Jaštery sú hadom príbuzné, akurát im nikto evolučne neuzurpoval ručičky a nožičky. Teda, niektorým áno, napríklad Slepúch lámavý (Anguis fragilis) nie je had, ale jašterica bez nôh. Aj „dorastie“ len preto, lebo jaštericiam chvost dorastá. Ale od hadov sa líšia v mnohom, napríklad hady nemajú sánku a čeľusť upevnené pevne. Preto vie had zožrať aj veľkú myš alebo prasa, jednoducho sánku odopne. Ide o doslovné prevedenie slovného spojenia „spadla mi sánka“. Jaštery túto fičúru nemajú.

Jašterov je veľmi veľa druhov a naozaj bývajú veľmi rôznorodé, od gekónov s prísavnými lamelami na prstoch (áno, gekóny chodia po strope) a prekrytými očnými viečkami ako majú hady, cez bežné jašterice s lámavým chvostom ako poznáme u nás z lúk a hájov, až po tri a pol metrové varany komodské (Varanus comodoensis).

Mnohé jaštery menia farbu, známe sú tým chameleóny, ale vie to aj veľa iných. Chameleóny sú zaujímavé aj tým, že majú vysoké a sploštené telo, vystreľovací jazyk (to majú aj žaby) a každým okom sa vedia dívať inde. Ale ako vravím, jašterov je toľko druhov a majú tak zaujímavé telesné schránky (google: molloch horridus) a životné prejavy, že mi učarovali už od detstva. Prvú jaštericu som chytil sám, na záhrade, mal som ju dva dni v 5 litrovom skle od uhoriek a lovil som jej lúčne koníky. Potom som ju vypustil na poli cez cestu. Mimochodom, len dva jaštery sú jedovaté, z rodu kôrovce (haloderma).

Rada na záver:

Ak uvidíte v našej gubernii hada, nevrieskajte, nerobte prudké pohyby, ideálne nerobte nič. Had si buď prisadne alebo odíde. Ale kým naň nestúpite alebo mu neuzavriete útekovú cestu, tak vám neublíži. Jedovatá je u nás len vretenica obyčajná (vipera berus). Ak to nemá cik-cak na chrbte, tak je to užovka, to vás môže hrýzť aj od rána do večera, určite vás nezabije. A mimochodom, ani hady, ani ostatné plazy nemajú slizké telo. Práve naopak, šupiny sú na to, aby vlhkosť udržali vo vnútri. Na dotyk sú plazy príjemné, od jemných asi ako matrac z teleshoppingu až po doslova ostré a hrboľaté.

Autor sa chovu plazov nevenuje už dlhšiu dobu, niektoré fakty sa mohli časom zmeniť, autor čerpal len z pamäte a pár málo viet z wikipedie na oživenie nefunkčnej pamäte. Priestor na úpravu máte v diskusii, nech sa páči.