Panenka Mária, oroduj za nás!

Dobrý, súsed, tak ste došli? Dlho ste nebyly. Strašne je sucho, súsed, já už v záhrade ani nerobím, tri dni sem byla v nemocnici, vysoký tlak. Nech len mladí robia. Nevím, asi ste nepočuli, šak ako aj. Panenka Mária sa nám rozbila, ale už máme novú. Gitka s Jožkú byly kaplnku upratať, kveciny vymeniť, a Jožka jak sa s metlú otočila či čosik, tak či štuchla do Panenky Márie alebo čo už sa stalo, no ostala na márne kúsky. Veď nepovídám, že naschvál, ale ja tam chodzím padesát rokú, čo sem sa tuná vydala a nikdy nic, a čoviek tam pošle hentý dve Dory... Ále, škoda reči. No dosť na tom, našel ich tam Francek, jak išel so psom, jak tam revú obedve. Tak to jaksik pozbírali a u Francka v dílni sme to skúšali polepiť. Šak dalo by sa, pekne nám to išlo, len tá nešťastná hlava. Už keby to bylo cez nohy, čert to ber, alebo teda čert né, to sa nepatrí takto s Panenkou Máriou, ale hlavu mala celkom puknutú a oko mala napoly, nešlo to zlepiť dobre. Aj sme ju takú vrátili naspak, ale čo sme potom išli na pobožnosť, furt mi to nesedelo jak jedným okom pozerá na nás a druhým desi k studánke. Je to enem socha, nepovídam, šak nemodlíme sa k soche, ale to sa nepatrí, aby Panenka Mária takto vyzerala, to potom nás ani nemóže brať vážne. Litánie loretánske sme vtedy obetovali za dážď, aj sme chodzili aj pátky, aj nedele, tri týdne sú tomu, a sucho je furt, ani kapka. Čoviek by povídal, že je pokazená, ale to já sa nescem takto rúhať, skúreky bych povídala, že to my sa nevíme tak dobre modliť, keď sa na ňu chudinku pozeráme, jak je skaličená.

No, dosť na tom, už sme moc nečekali, urobili sme v kostele zbírku a kúpili sme novú. Menšá je čosik, to by nevadzilo, budeme kveciny kratšé rezať, nech ju je dobre vidzet, ale jak to teraz tý sochy robia, to nepochopím v živoce. Účesy, záušnice, barevné celé to je, jedna byla aj v nohavicách. Vybrali sme takú najpodobnejšú a Francek jú tam potom osadzil. Povídal, že tam dal jakúsik kotvu či kerého frasa, že ju už enem kladzivem odtád dostaneme. Ale to dobrotivý Boh uchovaj, aby sme zas čosik rozbíjali. Ale tak vám povím, súsed, nevíme si na ňu zvyknúť nijako. Ani ona na nás asik. Ja si pamatám, jak bylo sucho minulý rok a jak sme sa, čo sme spoločenstvo z farnosti, išli tam modliť po tri dni. Horko nám bylo, Justína aj odpadla vtedy, ale vydržali sme. V noci potom taká prišla búrka, co Mariške odnéslo kurník aj so slepicami a psa keby tá trúbka nemjela privázaného k búde, tak též ešte mohol žiť. Aj sme sa smáli vtedy, že už né tak silno sa budzeme modliť, ale to vám súsed len zato povídam, aby ste ma rozumel, jak vtedy vjeci fungovali a že sa čoviek doprosil, ak bylo treba čosik.

Neskaj ty nové Panenky Márie za nic nestoja. Ale to jako len tý sochy, aby ste ma rozumel, na Panenku Máriu já krivého slova nepovím nikdaj. Aj nám prišlo potom na rozum, že sme nedali jú posvieciť. Pán farár porád minulú sobotu aj s Božím telom tam došel, šak sme mu aj chodník pokosili, lebo šak to sa nepatrí, aby farár sa tam prodíral tú koprivu. Celú omšu odslúžil, čo inak len raz do roka tam býva, kapličku nanovo vysviecil, šecko už malo byť podla porádku. A vidzíte súsed jak je furt sucho. A to ešce by sa dalo dajak, polejeme si. Ale Tonko leží s vredami, ťažko mu je. My vždycky aj za chorých sme sa chodzili tam modliť. A vždycky sme sa dovolali pomoci, a poumírali v klide potom ludzé, čo sa trápili aj dlhé roky dakedy. Vám to súsed tak neprídze, ste mladý, ale uvidzíte ešče, nepovídam, že aj na sebe, jak daktorí už radšej chcú umreť  a nebyť tu na krkoch rodzine. Mój muž to mal chvalabohu rýchlo za sebú. Došla sem z obchodu, ležal na gauči a povída mi, nech mu donesem pohár studenej vody. Taký jed do mňa vešel, vravím mu, že mu nesedzím na klúčoch od vodovoda, nech si idze sám. Začalo ho klepať a jak tam byl, tak ho natáhlo a bylo po nem. Dvanác rokú sem vdova.

Ale to už moc vyprávam, já som len scela vlastne vám povídat, že já sem si vždycky vjedzela poradit, ale včuleky sem byla v koncoch. Tak sem byla zvyklá na tú našu ochrankyňu, nedalo sa mi nijako bez nej. Včera večer išla sem porád za Franckem, nech mi dá tú našu rozbitú polepenú Panenku Máriu, aj tak ju scel do koša vyhodzit. To sem mu inak rovno povídala, že mu na spaní ruky porúbem, enem sa jí chycí. So synom sme ju už skoro nocou prevézli na káričke zakrytú, nech neni sú reči kolem teho a dala sem si ju k posteli z tej strany jak si odkladám ruženec. Ale furt len pozerala divne tým puknutým okom na mňa, až ma strach obichodzil. Aj sem sa otočila chrbtem ale hneď sem sa aj prežehnať musela už len za ten nápad takto sa jej otáčať, keď ona nikdaj sa mi chrbtom neotočila. Tak trošíčku otočila sem jú nech tak nepozerá do mňa, ale súsed, no jak by to bylo, pozerať jej s prominutím na..., no to sa nepatrí nijako. Nedalo sa mi spať, len sem sa modlila furt, aby Duch Svatý dal mi rozum neco vymyslet. Tak sem vlastne prišla na to, že Panenka Mária je v pohode celkem, len to nešťastné oko! A víte, co sem vymyslela? Zbehla sem do kuchyni, tam mám čo si vnučka zapomjela slnečné okuláre, také ty veliké, co sa dneska nosá, aj volakedy sa také nosili. A tý okuláre som Panenke Márii s prominutím nasadila na nos. Aj sem sa skoro rozesmála, jak jej boli veliké, ale to ja zas taká neni sem, aby sem sa dakomu posmívala, tak sem sa zdržala. Len týto sochy nemajú porádnych uší, tak furt jej padali. To už nenechala sem sa zastaviť, a som jej ich pekne uchycila lepácou páskou. Ako súsed, nemyslite si, ona má zezadu hlavy šatku, cez vlasy nikdy bych jej to nezalepila.

No, a bylo. Jak som sa na ňu podívala, taká spokojnosť do mňa vešla, porád sem zaspala. Ráno najprvšé co sem uvidzela, bylo jak na mňa kuká Panenka Mária. Ako oči jej cez okuláre nebylo vidzet, ale to hneď podľa hlavy sem vjedzela, že na mňa sa pozerá. Tak krásne ráno sem nemjela odkedy som vdova. Skúsila som si porád ruženec bolestný a potom jak sem vidzela, že konečne sú veci po starom, tak som ešče premodlila aj slávnostný. Súsed, ale nikomu ani slova, pro pána krála! To vám len zato povídam, že nejste odtálto a že tak pekne spolu si vychádzame. By ma hentý fúrie v zobákoch roznosili. Podívajte sa súsed, jak sa parádno mračí. Nebojte, aj vám polejeme!