S menším oneskorením, ale predsa, medzičasom sa všetky 2 moje meme ma 9gagu posunuli až na hot page, just saying…. Rozhodol som sa, že každý nový príspevok začnem životnou múdrosťou. A preto vám chcem povedať, že „Brokolica je ako análny sex, ak vám ju rodičia vnucovali nasilu, keď ste boli deti, pravdepodobne ju budete nenávidieť aj v dospelosti.“
Po Vianociach som sa vrátil naspäť do Indie do mesta Bangalore, človek si povie, že po roku ho už nič neprekvapí, no hneď ako si toto poviete tak náhodný okoloidúci sa pri vás zastaví a popri recitovaní zázračnej formuly „hold my beer fam“ vás presvedčí o opaku. Býval som sám v 4-izbovom nezariadenom byte a tak som usúdil, že by bolo fajn sa presťahovať do niečoho menšieho a čistejšieho a hlavne zariadeného. Zavolal som miestneho realiťáka a vysvetlil som mu, že potrebujem byt, ktorý je jedno- alebo dvojizbák so základným zariadením v danej lokalite a nechcem sa deliť o izbu s lokál workforce. Ako by povedal pán policajt z filmu Pelíšky „rozkaz znel jasne“ no chudák realiťák to asi moc nepochopil a začal sa zaujímavý kolotoč. Prvý deň boli na programe tri prehliadky. Byt číslo jeden vyzeral podľa popisu, obývačka a spálňa, základné vybavenie a ako bonus práčka na terase. Práčka je tu mimochodom vzácny artikel a nepatrí ani zďaleka k bežnému vybaveniu domácnosti (o práčovniach inokedy, je to na samostatný článok). Vravím si, bomba, no nedaj to realiťákovi najavo, lebo zbytočne zdvihne cenu. Ukazuje mi byt, otvára skrinku v kuchyni a víťazoslávne kričí, že je tam aj vstavaná umývačka. Skrinka v sebe ukrýva prach, pavučinu a šváby, keď mu nesmelo pripomínam, že umývačka vyzerá inak, oponuje, že to sa spraví. Vravím si, jebať Alaha umývačku, môže byť a som pripravený sa presťahovať. V tom môj pohľad zakotví na schodoch, ktoré sú pri vchode, pýtam sa samozrejme, kam tie schody vedú, keď mi odfrkne, že to je erárne schodisko, ktoré používajú ďalšie tri byty, čo sú nado mnou a netreba sa tým zaťažovať. Ako by som to zhrnul, byt super len jediné mínus, že cez vašu obývačku ide schodisko, ktoré používajú vaši susedia.
Byt číslo dva bol presne podľa zadania. Izba 5x5 m v dome, v ktorom bývalo ďalších 10 Indov, wc a kúpeľňa na chodbe a kuchyňa na prízemí. Vravím si, kde do piče súdruhovia z realitnej kancelárie spravili chybu, keď nepochopili, čo hľadám. Slušne som odmietol.
Byt číslo tri bol ako z katalógu, dve zariadené spálne, obývačka a ako bonus terasa okolo celého bytu. Už som videl tie párty s kamošmi, ktorých tu nemám a precvičovanie rannej jógy na terase pitie piva a domácej pálenky na čerstvom vzduchu. Vravím beriem, poďme podpísať papiere. Keď tu zrazu pánko odpovie „dear sir“, hneď som vedel, že je zle „byt je už rezervovaný, no chceli sme vám ukázať aj niečo, čo by sa vám mohlo páčiť.“ Podal som mu ruku, počastoval ho príjemnými slovenskými pejoratívami a šiel do piče domov.
Najúsmevnejšia vec na jednej obhliadke bola situácia, keď mi realiťák ukazoval byt (najviac zajebaný, ale budiš) a ako najväčší highlight bol televízor v každej izbe vrátane kuchyne. Každý televízor bol zakrytý plachtou a keď som jednu plachtu nadvihol, bol pod ňou obraz. Pozerám naňho, že prečo klame, odkrývam ďalšie plachty a všade obrazy bársjakých bohov a iných bytostí. „Dear sir we will fix this no worries, you will have lot of tv here.“
Mal som lokálnu simkartu, ktorá zrazu prestala fungovať a ešte k tomu bola komplet na piču, 2G internet a neskutočne zlé spojenie. Vravím si, že je načase vybaviť si novú. Prišiel som do Vodafonu v domnení, že to bude štandardný proces a za päť minút budem šťastným majiteľom novej simkarty a mať opäť internety v telefóne. Holý kokot, keďže som cudzinec, potreboval som odovzdať fotku, potvrdenie z práce o tom, že pracujem a potvrdenie o adrese bydliska tiež z práce. Vravím si ok, fair enough. Papiere z roboty som dostal za päť minút a chýbala už len fotka. Prišiel som do „štúdia“ s prosbou o fotku pasového formátu. V štúdiu akurát obedovala 10-členná rodina, banánové listy rozložené na zemi, na nich ryža, zeleninová kaša a vyprážane čosi. Pýtam sa, či majú prestávku, a pánko ma uisťuje, že normálne robia a mám sa posadiť na stoličku. Stolička bola v strede „stolovania“, dával som si pozor, aby som niekomu nestúpil do jedla. Jeden zo skupiny obedujúcich mastnými rukami nastavil foťák, spravil mi štyri fotky a bolo. Prišiel som naspäť do Vodafonu so všetkými dokumentmi a hodinu sme vypĺňali papiere. Všetko bolo pripravené, papiere hotové na podpis a ja som sa tešil na rýchly internet a normále spojenie. „Dear sir,“ karta bude aktivovaná o dve hodiny a nemusím nič robiť, stačí počkať. Keďže mi nešla pôvodná simka a ešte ak môj domáci operátor mal niekoľkodňový výpadok roamingu, bol som odkázaný na nového operátora. Keď mi ani po pol nešla nová karta, zašiel som naspäť do obchodu, že WTF aby som zistil, čo sa deje. Zistil som, že „nemusím nič urobiť“ znamenalo, že musím aktivovať kartu zavolaním na špeciálne číslo a následným vybraním a vložením karty naspäť do telefónu. Všetko spojazdnili a spokojne som odkráčal domov.
Po dvoch dňoch ma Vodafone odpojil a samozrejme som nevedel, prečo a musel som sa jebať naspäť na pobočku. Bolo mi povedané, že bola vykonaná neohlásená kontrola mojej adresy a keďže som sa tam nenachádzal počas kontroly, tak ma odpojili. Hovorím no shit Sherlock, ako som mohol byť doma, keď ste mi nepovedali, že tam musím byť a prečo ste mi kurva nezavolali, že ma idete navštíviť, veď predsa máte moje t.č. Skontroloval som adresu, samozrejme si ju zle napísali a namiesto bytu na 2. poschodí v bloku A išli do bytu na prízemí v bloku C... Správnu adresu mali len odo mňa a ešte aj z našej firmy, prečo by ju teda mali opísať správne. Nasratý im vravím, že poďte teraz so mnou domov, je to aj tak 800m od predajne. „Dear Sir“, to takto nejde, to musím dať do systému a napísať kontrolórom, že kedy vás majú prísť pozrieť. Mal som chuť mu jednu natiahnuť, no chudák robil len to, čo vedel „I will do the needful“, dohodli sme sa, že prídu v pondelok ráno medzi 9:00 a 9:30. Do 9:50 nikto neprišiel a ja som musel utekať do roboty.
V stredu ráno ma zasa vypli a ja už kapičku viac nasratý som prišiel do predajne s tým, že niekomu už naozaj najebem. Na otázku prečo ma vypli, odpovedali „Dear Sir“ boli sme skontrolovať adresu a nikto nebol doma. Keď im vravím, že nikto neprišiel v dohodnutom čase a ani ma nikto nekontaktoval (keďže majú moje t.č. aj mail, musí byť kontaktovanie naozaj ťažká úloha). Pozerám do reportu a boli ma pozrieť v utorok o 14-tej... Veď sme sa dohodli na pondelok na deviatu, tak skoro sa trafili.... po hodinovom pičovaní mi kartu opäť spojazdnili a dnes nervózne čakám, kedy ma zasa vypnú...
Ďalšia časť čoskoro
