Doba je zlá a dobre už bolo. Kvalita tejto múdrosti, ktorou oplýva najmä staršia generácia, sa blíži kvalite instantného čaju v našom firemnom automate (ale čo by som chcel zadara). Chápem, nie každý sa dokáže vyrovnať so svojím neúspechom a zložitosťou okolitého diania. Ľudia sa preto bežne uchyľujú k rôznym východným náboženstvám, new age hybridom, zenbudhizmu, či rôznym formám meditácie, ktoré im majú ponúknuť akúsi formu satisfakcie.
Len toť nedávno aj naša americká star Sisa Šuvadová, ktorej hviezda vyhasla s posledným vrzom kontrabasu Zdeňka Svěráka v podkrovnom byte vo filme Kolja, otvárala tretie oko a túžobne očakáva nebývalé zmeny dvadsiateho prvého decembra tohto roku (keď človek vynechá číslice, ani ten dátum už nevyzerá veľmi magicky). Pamätám si, ako sa aj mne kedysi podarilo otvoriť tretie oko. Na hodinu. Mal som asi sedem rokov a vo vytržení som za zvukov večerníčkovej znelky pobehoval okolo stola v obývačke, až sa mi pošmykla vyťahaná hrubá detská pančucha a šľahol som okrajom čela o stôl. Tretie oko bolo ihneď otvorené, krvi ako z prasaťa a krik, ako keď chcete v autobuse zaplatiť dvadsaťeurovkou. Rodičia spolu s doktorom však neuznali tento mystický počin za zotrvaniahodný stav a chirurg mi ho nekompromisne zašil. Dodnes mám ako spomienku na moje tretie oko asi päťcentimetrovú jazvu. Čo už, mohli mať doma vizionára.
Raz som dokonca čítal nejakú knižku o sektách, kde sa spomínal aj prípad o Ježišovi z mesta Waco (Waco Siege). Skončilo sa to 51 dňovým obliehaním farmy, masívnou prestrelkou a požiarom, pri ktorom uhorel kopec členov sekty. Odvtedy trpím akousi zvýšenou nedôverou voči ponúkačom okamžitého spasenia a voči čomukoľvek, čomu sa mám bezvýhradne oddať.
Ale aby sme nechodili toľko okolo bublajúcej kaše, poďme k veci. Možno nie tak úplnou náhodou som sa dostal opäť na stránky divá.sk, ktoré ma pravidelne zásobujú kvantom závažných informácií - napr. že plastika babe zdeformovala zadok, čo mám robiť na Mikuláša, alebo ako si mám vyšetriť prsník. Všetko pomerne dôležité veci pre chlapa. Okrem toho som sa ale dostal aj k inému článku - Stoporený penis či ovisnuté prsia pri nahej joge neprekážajú. No neklikni (klikol som).
Článok prekvapivo hneď v prvom odseku odhaľuje, že daná joga sa robí bez šiat. Vraj je to oslobodzujúce a môžete sa plne sústrediť na každučký sval svojho tela. Najlepšie na celom podujatí je to, že sa väčšinou cvičí v skupinách. Skrátka, byť nahý doma je príliš mainstream. Okrem toho už nadpis napovedá, že vedúcemu jogínovi ani jeho prisluhovačom nevadí, ak vám stvrdne klacek alebo máte poctivé lajdáky.
Človeku sa tak nejak automaticky vyjaví situácia v klipe Erika Prydza - Call on me, tentokrát bez tých prebytočných elasťákov. Som však od prírody nedôverčivý a určite by to bolo inak.
Modelová situácia
Keďže behať nahý doma nie je cool a ležať opitý bez odevu na chodníku je dokonca na pokutu, skúsim svoju obsedantnú potrebu exhibovať (teda myslel som - oslobodzovať sa od konvencií) pretaviť do niečoho zdraviu prospešného. Nahá jóga, to znie dobre. Očakávania sú veľké, no tipujem, že účasť bude podobná, ako na takej klasickej nudapláži, kde čakáte vyholené mladuchy, ale realita spočíva v pomerne neforemných šesťdesiatničkách (a čo je horšie – šesťdesiatnikoch; vlastne celkovo nerozumiem tomu, prečo nahota láka najmä starých ľudí a tiež tomu, že prečo dôchodcovia smrdia ako varená zelenina, ale to sa už kedysi dávno predo mnou pýtal Panathinaikos Bear).
Pokojne si teda odložím veci v šatni prenajatej telocvične a nie veľmi účinne presviedčam sám seba, že je to v pohode. Zoberiem si nejaký uterák, aby moje telo nespočinulo priamo na nehostinnej palubovke. V mužskej šatni sa to hmýri postaršími pánmi, ktorých bruchá pripomínajú tretí trimester tehotenstva a o niečo štíhlejšími zenbudhistami. Tajne (hoc viem, že márne) dúfam, že v ženskej šatni to bude lepšie.
Na pľac nás príde tak zo dvadsať a k tomu nahý jogín so stoporeným penisom hneď na úvod. Pristúpi k nemu pár ľudí, podávajú si ruky a tvária sa, že je to bežnejšie ako sobotné vysávanie. Mihnú sa ešte dva-tri toporáče. Ženské osadenstvo je presne také, ako na tej nudapláži. Staršie panie, na ktorých už zub času vyhrýzol poriadnu dieru, čo sa nepochopiteľne snažia zakryť prehnaným opalom zo solárka. Ovisáky sú samozrejmosťou. Predo mňa sa akoby náročky postaví starý ujčok. Pár nádychov a prichádza cvičenie Pozdrav slnku. Prvá a druhá fáza sú v poriadku, to sa len naťahujú ruky, ale pri tretej príde hlboký úklon. Pánove lícnice sa predo mnou otvárajú ako brána pekelná a chvíľu na mňa lascívne hľadí svojím tretím okom. Teraz jednu nohu dopredu, pokrčiť v kolene, druhú natiahnuť dozadu. Mešec sa bezmocne hompáľa nad parketami, stoporený penis čumí kamsi do okien. Zas úklon, ďalšia konfrontácia s tretím okom starého chlapa a znovu jedna noha dopredu a druhá dozadu. Nádobíčko ledabolo povieva vo vzduchu. Ešte jeden úklon a posledné letmé žmurknutie análu. Kurva, čo tu preboha robím?
No nič, balím svoj uterák a padám do krčmy. Bude chvíľu trvať, kým zabudnem. Toto si, milí priatelia, cvičte v kulturákoch a telocvičniach sami.
