Vybral som sa na opačný smer, než odkiaľ sme prišli. Bolo to mierne do kopca. Dúfal som, že zhora budem mať rozhľad a urobím si predstavu o tomto mieste. Kamenný chodník opustil poslednú budovu a vinul sa ďalej popri skalnej stene. Na jeho konci som našiel krásnu vyhliadku smerom k moru a rumázgajúcu Iris. Keď si uvedomila moju prítomnosť, ovládla sa a vytiahla z kabelky vreckovku.
"Iris, čo sa stalo?"
"Nič!" rozmazávala si po tvári očné tiene. To bude vážne.
"Zeus povedal, že sa na teba nehnevá a nemáš si robiť starosti ani s Aresom."
"To mi tak pomôže. Héra mi už uložila trest."
"Héra? Veď tej to môže byť jedno."
"Ále, je nasraná. Starý jej zahýba."
"Tak prečo trestá teba?"
Pozrela na mňa prižmúrenými očami: "Tri ... dva ... jeden ..."
"Aha. Hm ... a stoja ti tieto nervy za to?"
"Zeus keď niečo chce, nepýta sa. A potom, ako by som ti to ... no proste nie je ten, čo musí riešiť svoje nedokonalosti v Styxe."
"Aj tak, viac by dosiahla, keby vytrestala jeho."
"Nechápeš ženy," vzdychla si.
Zmĺkli sme.
"Mám ísť do podsvetia a doniesť špeciálnu urnu. Vraj keby niečo z Pandorinej skrinky uniklo, dá sa to do nej chytiť," povedala po chvíli, "ale dobre ona vie, že Hádes mi ju nevydá, takže ju môžem jedine ukradnúť. Ak sa mi to nepodarí, ani sa odtiaľ nemám vracať."
"Pri tvojich pohybových schopnostiam by to hádam nemusel byť taký problém."
"Zas nič nechápeš. Jeho palác stráži trojhlavý Kerberos. A potom sa treba dostať cez bránu z podsvetia, kde Cháron a jeho pomocníci všetkých kontrolujú. Pred nimi nič neschováš, vedia odhaliť aj kúzla."
"Keď ti nejako pomôžem, odvezieš ma domov?"
"Neviem si predstaviť, ako by si mi mohol pomôcť. A tiež by si sa odtiaľ nemusel vrátiť. Odviezla by som ťa ešte predtým, lebo potom už možno ani nebude."
"Nenechám tu predsa dámu v problémoch."
"Nič nezvyčajné. A nie je dobrý kšeft riskovať život pre odvoz."
"Možno by si potom bola povoľnejšia stráviť u mňa noc?"
"Lichotí mi, že ti nádej na jednu noc so mnou stojí za večné blúdenie v podsvetí, to však nie je dobrý kšeft pre mňa. Ale môžeš ma pozvať na večeru."
Fajn, síce si nezatrtkám, no aspoň to bude drahé. Tak som prikývol.
"Mám plán. Kerberosa odlákam, kým tam prekĺzneš. A cez bránu to prepašujeme pekne po starom, v telesných dutinách."
"Že v telesných dutinách! Vieš aké je to veľké? To si myslíš, že vo voľnom čase prenajímam šušku ako kamiónové depo?"
"Veď nie ty."
"A vari ty?"
"Na to sa mám príliš rád. Ale nejaké veľké zviera by mohlo. Napríklad hroch."
Chvíľu na mňa pozerala s otvorenými ústami. Potom sa usmiala: "To vôbec nie je zlý nápad. Akurát načo toľká exotika? Krava by nestačila?"
"Pre mňa za mňa. Hlavne nech má veľké kamiónové depo."
"Fantázia ti teda nechýba. Asi to potrebuješ, čo?"
"Som rád, že sa ti vracia obvyklá nálada."
"Budúcnosť už nevidím tak čierne. Čo chceš urobiť s Kerberosom?"
"Rozmýšľal som nad kombináciu psieho žrádla a hračiek."
Nebolo sa prečo zdržiavať. Iris nás odtransportovala do dediny najbližšie k podsvetiu. Miestni farmári bohyni ochotne zapožičali kravu a malú káru. Dokonca nás aj pohostili. Ešte sme zaleteli do zverimexu nakúpiť gumové kosti, lopty, pískajúce hračky a hlavne veľa žrádla. Kerberos bude mať krásne formovanú stolicu a my snáď nebudeme jej hlavnou prísadou. Všetko sme to naložili na káru a pobrali sa k dobre ukrytému vchodu kdesi uprostred temného lesa. Na colnici sa Iris vytasila s historkou o veledôležitej zásielke pre samotného vládcu podsvetia. Cháron sa do božích vecí našťastie príliš nestaral. Nechal nás skontrolovať a požiadal o zlaté drachmy za prevoz. Iris vylovila mince z ľadvinky.
Cesta k Hádovmu palácu viedla popri rieke. Z druhej strany ju lemovala skalná stena. Miestami bola veľmi úzka, museli sme si dávať pozor, ak sme nechceli skončiť vo vode. Jednosmerná premávka s nízkou hustotou tu hrala v náš prospech.
Po príchode na miesto sme kravu priviazali o plot palácovej záhrady. Ďalej som tlačil káru osobne. Keď sme zbadali Kerberosa, Iris skočila do kríkov a ja som naňho zapískal. Schytil som prvú vec, čo mi prišla na káre do ruky a hodil to smerom k nemu.
Stretli sme sa asi o pol hodinu pri krave. Iris tam už čakala. Bola mierne zadýchaná, ale vyzerala spokojne.
"Úspešná?"
"Absolútne! A aj ty si celý. Ako si ho zabavil?"
"Nakoniec celkom jednoducho. To by si neverila, čo urobí s trojhlavým psom, keď mu hodíš dve loptičky a každú iným smerom."
"Káru máš prázdnu."
"Nechal som mu náklad ako bolestné."
"Aké dobré srdce máš. Alebo si bol lenivý to vláčiť?"
"Som všestranný, takže trochu od každého. To je tá vec?"
"Hej. Urna života."
"Podľa toho, čo si rozprávala, som myslel, že to bude väčšie. Kravu sme hádam ani nepotrebovali."
"Pokladať určité objekty za väčšie, než v skutočnosti sú, je u mužov pomerne časté. A ty si taký všestranný. Len dúfam, že ma teraz nezačneš presviedčať, aby som si to tam skúsila strčiť sama."
"Keby som ťa už mal presviedčať o zásune, jednalo by sa o ten druhý objekt, ktorý pokladám za väčší. Len akosi nemám u teba úspech. Daj to radšej sem, spravím orgazmus aspoň tej krave, keď ty nechceš."
"Nepovedala som, že nechcem. Akurát ..." zahryzla si do pery. Urnu však nepustila a uprene mi pozerala do očí.