"Ideme," otvorila doširoka okno, "chyť sa ma okolo pása."
"Táto časť sa mi páči."
"Buď už ticho."
Buchla o seba opätkami. Pocítil som ostrý vietor a chvíľu sa okolo nás mihali rôznofarebné škvrny. Potom sme zastavili. Boli sme netuším kde, videl som všetko rozmazane a kurevsky ma štípali oči.
"Ach prepáč," zachichotala sa, "zabudla som ti povedať, aby si sa radšej nepozeral."
Chytila ma za ruku a priviedla k veľkej kadi: "Tu si prepláchni oči."
Sklonil som sa a zblízka na pokojnej hladine rozoznal odraz chodiacej reklamy na dvojplatničku. Rýchlo som zhasol rozžeravené výhrevné telesá.
"Voda z posvätnej rieky Styx. Lieči trápenia a odstraňuje nedokonalosti," odrecitovala ako zo sprievodcu.
"Odstraňuje nedokonalosti vravíš? Možno by som si mal do toho sadnúť."
"Neodporúčam. Raz to skúšal chytrák nespokojný so svojou výbavou. Rieka Styx má vlastné vedomie. Keď to naozaj potrebuješ, pomôže ti, ale inak používa tvrdé výchovné metódy."
"Čo sa s ním stalo?"
"Podľa očakávania. Vraj robí kariéru v pygmejskom porne."
Išli sme do Diovho paláca. Všetko naokolo bolo mimoriadne okázalé. Olivové sady, aleje vínnej révy aj mramorové steny chrámov strácajúce sa pod výhonkami popínavého brečtanu. Každú chvíľu som sa potkol o zdobenú amforu.
Bohovia sa práve zdržiavali v najväčšej sále. Páni boli vysokí a urastení, bohyne vyzerali ako bohyne. Ponevieralo sa ich tam asi desať. A podľa odevu jeden americký mariňák. Spoločnosť bola genderovo vyvážená.
Keď sme vošli, jeden z nich rozvážne prešiel k zdobenému trónu a sadol si. Určite Zeus. Dve bohyne sa postavili vedľa neho. Tá v brnení bude Palas Aténa. A druhá asi Diova manželka Héra. Zastali sme uprostred miestnosti. Zamračený mariňák sa nám vybral v ústrety. Iris už otvárala ústa, no zarazil ju zdvihnutím ruky. Pomaly si ma obzeral zo všetkých strán. Mimovoľne som sa postavil do pozoru a dostal chuť zasalutovať. Nakoniec si zastal pred Iris a strčil jej nos takmer do tváre: "Veď nemá ani okuliare!"
Jej líca dostali ružový nádych. Pardon, cyklámenový. On podišiel nazad k trónu a ukázal na nás hranatým prstom: "Povedal som, že potrebujeme hackera. Tá neschopná hus priviedla prvého turistu, čo stretla!"
Irisina tvár bola až červená: "Tak to nie je! Netušíte, čo som si kvôli nemu vytrpela!"
"Možno by sme sa mali spýtať jeho," zamiešala sa do debaty Aténa. Mariňák ustúpil trocha nabok, založil si ruky na hruď a pohŕdavo zazeral.
Prehovoril Zeus: "Smrteľník, zavolali sme ťa sem, aby si splnil dôležitú úlohu. Dokáže to iba človek, ktorý sa dobre vyzná v umení ovládnuť tajomstvá, čo sú nám ostatným skryté. Ares," ukázal na mariňáka, "si myslí, že by to mal byť hacker. Si učený v tomto obore?"
Ako sa mám rozprávať s bohom? Urobil som krok dopredu, poklonil sa a povedal: "Vládca bleskov, som poctený tvojou dôverou. Som síce počítačový expert, ale nie hacker."
V sále to zašumelo.
"Čo som vravel!" vybuchol Ares.
"Potrestám tú hlupaňu," ponúkla sa rýchlo Héra.
"Zo skúsenosti však viem," pokračoval som, "že moji zákazníci často požadujú špecializovaného odborníka, aj keď v mnohých prípadoch postačia moje vedomosti."
"Teda tvrdíš, že by si to dokázal?"
"Musel by som poznať podrobnosti, aby som to vedel posúdiť."
Zeus sa zamračil a začal si pohládzať hustú bradu. Bohovia si medzi sebou vymieňali významné pohľady.
"Podrobnosti nie sú pre hocijaké uši. Čo sa tu dnes dozvieš, sa nesmie dostať mimo týchto stien."
"Keby som sa pokúsil niekomu porozprávať, čo som dnes zažil, považoval by ma za blázna."
Zeus mlčal a stále sa mračil. Akoby z diaľky bolo počuť dramatickú hudbu. Tá chytila falošné tóny, keď Apolóna štuchla pod rebro vedľa stojaca vyšportovaná bohyňa s lukom cez plece. Určite Artemis, patrónka lovu. Ešteže som ako dieťa mal rád grécke báje, celkom sa orientujem.
"No dobre teda. Skúsim ti dôverovať," naklonil sa Zeus na tróne trochu dopredu a stíšeným hlasom dodal: "Musíš heknúť Pandorinu skrinku."
"Čože? Ale veď ... to nie je počítač?"
Zeus pozrel na Aresa. Ten rozhodli rukami a začal vysvetľovať: "Nevieme presne, čo to je. Keďže sa to nedá otvoriť bez následkov. Nechal som to podrobiť spektrálnej analýze, zröntgenovať, ultrazvuk som zohnal. Skúsili sme aj pekne po starom veštca, čo vidí cez steny. Zdá sa, že je to elektronické zariadenie."
"Najlepšie by bolo skrinku zlikvidovať, nech je pokoj. Celý čas sa s tým hrá sťa malé decko. A to ani nevravím, ako nemožne sa oblieka," podotkla žena navlečená vo farebných plachtách s lasicou na rukách. Kto by to mohol byť? Bohyňa migrácie?
Ares ju obdaril škaredým pohľadom - vlastne sa tak pozeral stále - a pokračoval: "Je to mocná zbraň, silnejšia než moderné rakety. V správnych rukách neoceniteľná. Otvorením sa aktivuje a začne robiť, no proste to, čo má robiť Pandorina skrinka. Preto potrebujeme hackera. Aby sa dostal dnu, získal o tom všetky dostupné informácie, nič nezmenil a nezanechal tam žiadne stopy."
"Takže sa chcete dostať do neznámeho elektronického zariadenia, ktoré nie je nikam pripojené a navyše musí počas prieniku zostať vypnuté?"
"Presne tak."
"Tak na to hackera nepotrebujete. S tým vám totiž nedokáže pomôcť asi nikto."
"Blbosť! Nič predsa nie je nemožné. Veď to aj u vás smrteľníkov viete. Nečítal si Jobsa?"
"No, nejaký boh hackerov by to asi dokázal. Taký, čo bežne robí zázraky. Mohol by žiť kdesi v Číne."
"No vidíš, že to ide! Iris, priprav sa na cestu."
"Ani ma nehne. Hlúpa hus ako ja ho aj tak nenájde."
"Tentoraz hej. Dám ti kontakt na informátora, ktorý tam pozná všetky dôležité osoby. Pomôže ti. Tu nemáš čo pokaziť."
"Sám si choď, keď je to také jednoduché. A pichni si raketu do zadku, budeš tam rýchlejšie."
Pre zmenu očervenel Ares. Zaťal päste a pobral sa k Iris. Tá nečakala, čo bude. Naštartovala lietajúce topánky a zmizla.
"Dobre ti povedala," zhodnotila situáciu dáma s hranostajom, "tvoje moderné zábavky nás raz privedú do Tartaru."
"Vaše spiatočníctvo nás privedie akurát do riti matky Gaie!" vybuchol Ares. Bohovia sa zatvárali zhrozene, len Apolón sa nahlas zamyslel: "Prakticky vzaté, je to to isté, či?"
Ares ho ignoroval: "Hermes ešte nevytriezvel?"
"Tiež by si toľko pil, keby sa ti narodilo tisíce dieťa. Dnes popoludní mu príde pogratulovať Dionýzos. Vlastne by som sa k oslave rada pripojila," povedala Héra. Naokolo sa ozvalo súhlasné mumlanie.
"S takýmto materiálom mám niečo dosiahnuť!" znechutený Ares mávol rukou a ráznym krokom sa pobral preč. Apolón začal vybrnkávať Radeckého pochod, za čo si vyslúžil ďalší buchnát od svojej sestry. Bohovia sa pomaly trúsili k východu.
Zeus počkal, kým všetci odídu, potom mi povedal:
"Nikomu ani slovo, smrteľník. Pohľadaj Irisku, nech ťa zavezie domov. Bude len tu niekde na Olympe. A povedz jej ... že sa na ňu nehnevám. U Aresa to urovnám. Teraz choď."
No, aspoň si prezriem Olymp. Hoci najlepšie by bolo, keby som sa dostal na Hermesovu oslavu. Ešte som neraňajkoval. Ale čo, poprechádzam sa a uvidím.
