Zobudila ma mladá žena v okrídlenej helme.
"Vstávaj, musíš ísť k Diovi."
"A ty si kto?"
"Som Iris, posol bohov."
"Nemal to byť Hermes?"
"Ako vždy," vzdychla si, "mňa nikto nepozná."
Nevedel som, čo si mám o tom myslieť. Zeus zrejme bežne využíval "posla bohov" na doručovanie správ. Akurát v ružinovskej garsónke pôsobila dosť nepatrične.
Bola ten typ - menšie prsia, väčší zadok. V tridsaťpäťke po dvoch deťoch bude ako prezretá hruška. Teraz vyzerala na dvadsať a dalo sa na ňu pozerať. Vlastne, bohyne asi nestarnú. Tak povedzme šesť z desiatich.
"Čo odo mňa môže chcieť?"
"Nezdôveril sa mi. Mala som proste nájsť niekoho, kto sa vyzná v počítačoch. Vyznáš sa v počítačoch?"
"To je dosť široký pojem, ale v určitom ohľade áno."
"Fajn, tak sa obleč, nech môžeme ísť. Nie je rozumné nechávať vládcu bohov dlho čakať."
Ostrý nos a úzke pery sa jej snažili dodať vážnosť, no kazili im to obrovské zvedavé oči. Vlasy mala schované pod helmou. Škoda. Opticky by potrebovala vyvážiť spodnú časť postavy. Okrem pokrývky hlavy mala na sebe modrý top veľkosti podprsenky so zlatým lemom a krátku sukňu tvorenú zlatými plieškami prešitými modrou linkou. Na nej čosi ako ľadvinku z rovnakého materiálu. A sandále s výraznými zlatými krídlami zdobené modrými kameňmi.
"Na november nie si práve vhodne oblečená."
"Mi hovor. Dva dni som sa viezla na streche kamióna. Ešte že som zvyknutá na silný vietor."
"To si mohla ísť rovno v spodnom prádle."
"Spodné prádlo nenosím. A toto je pracovná rovnošata."
"Ty robíš v bordeli?"
"Ako sa to vezme. Patrím pod ministerstvo pôšt a telekomunikácií."
"Všetky tam chodíte takto oblečené?"
"Ale ti očká zasvietili. Lenže ťa sklamem, to len externistky z Olympu. Čiže ja. U nás je celý rok strašne teplo. Neznášam, keď sa mi zaparia ... pokožka."
"Vážne?" zaškúlil som jej na hrudník. Zrejme budú na vine vypchávky.
"Nemám malé prsia!" zaťala päste a dupla nohou.
"Nič také som nepovedal."
"Ale myslíš si to!"
"Ako to môžeš vedieť!"
"Nie som blbá! Vidím, ako si sa práve ksichtil. A pozeráš mi skoro stále do očí."
"Sama si za to môžeš. Nemáš ich mať také pekné."
"Na mňa lichôtky neplatia!" rituálna vražda v jej pohľade sa zmenila na ľahší lynč.
"Tak skúsim zahováranie. Prečo si cestovala na kamióne?"
"No veď vravím, mala som zohnať experta na počítače. Ale bez rozruchu, chápeš. V Aténskom prístave som si vyhliadla zásielku s elektronikou, že ma dovezie do niektorej veľkej firmy. Myslela som, že to bude len niekam za roh. A skončila som u vás v blbom veľkosklade."
"Ale ako si prišla na mňa? Veď ja tam ani nerobím."
"Čo ma nepočúvaš? Nehľadám skladníka. Bol si prvý, kto odtiaľ vyšiel s veľkým nákupom."
Včera som bol akurát na rade vo výdaji Agemu, keď prišiel kamión a začali ho riešiť. Zabitá aspoň pol hodina. A to ma čakala kopa zákazníkov.
"Sledovala som ťa. Vždy si sa niekam doviezol, zobral kopu krabíc a na zadných sedadlách z toho poskladal počítač. Inak strašne pri tom frfleš. Potom si ho odniesol a za chvíľu si bol nazad s peniazmi. Vravím si, profík. Zistila som, kde bývaš a počkala do rána, nech si oddýchnutý. Vidíš, aká som ohľaduplná? Tak, všetko vieš, už by si sa mohol obliecť."
"V noci si spala za komínom?"
"Čoby, zaletela som domov."
"Bosorka. Mohla si sa prísť radšej zohriať," kývol som hlavou k posteli.
"To by sa ti páčilo. Ale neposkytujem služby v tejto oblasti. Venujem sa len expresnej preprave."
"Mal by som záujem o expresnú jazdu do stanice Rozkoš."
"Ohromne vtipné. Myslíš, že si prvý, čo mi to hovorí?"
"Určite to vravia všetci, keď máš také super prsia."
"Ja ťa zabijem! Mám toho akurát dosť. Ak sa okamžite nepohneš, odvlečiem ťa takto. Môžeš sa pretŕčať na Olympe v smiešnom pyžame."
"Tak sa otoč."
"To iste. Tiež ma očumuješ."
"Ale ty nie si úplne nahá."
"A život nie je úplne spravodlivý," uškrnula sa.
Tak si to uži, dievča. Spustil som nohavice, nech to mám za sebou. Zakryla si ústa rukou a potom vyprskla.
"Týmto si ma chcel ... ? Odvážny junák. Že nemáš veľa dlhodobých vzťahov? Po prvej noci holubička frnk."
"V zime sa každému scvrkne. Nechala si otvorené, keď si priletela."
Palcom ukázala ponad plece na zavreté okno a ďalej na mňa s úsmevom zízala.
"A vôbec, veľkosť sa preceňuje, dôležitejšia je technika. Mám aj šikovné prsty, často pracujem s malými súčiastkami."
"To akože keď sa uspokojuješ?"
Krava. Otvoril som skriňu a hľadal čisté prádlo.
"Zadok dobrý, ale hnáty máš ako pavúk."
Tresol som zásuvkou: "Kupuješ otroka? Zuby mám dosť biele?"
"Radšej sa zas otoč, mám kŕče od smiechu."
"Nebudem ťa toľko trápiť," natiahol som si trenírky, "Vrchné veci mám v skrini za tebou."
"Niečo ti vyberiem," začala sa v nej hrabať, "môžeš si dať tieto nohavice pod kolená. Lýtka ti ešte ujdú. Asi sa pri práci nachodíš. A toto nezábudkové tričko."
"Ja nemám žiadne kvetinové ... aha ty myslíš toto modré."
"To je nezábudková. Modrá je tmavšia a má sýtejší odtieň."
Chytil som do ruky svetlohnedé nohavice: "Aké sú?"
"Jemne broskyňové."
"To je skvelé. Ešte včera som mal normálne veci, ale dnes pôjdem oblečený ako buzerant."
"Homosexuálom sa prisudzuje cyklámenová," povedala s dôrazom na prvé a posledné slovo.
"Nehovoríš to vážne, že?"
"Neboj. Tiež ich nemám práve v láske. Som aj Bohyňa dúhy. Vytáčajú ma svojimi pochodmi. Ale čo, sú to len presné názvy. Budeš vyzerať normálne."
Išiel som sa do predsiene obuť. Ľahké plátené tenisky budú ideálne. Keby som náhodou musel zdrhať.
"Nechcem vedieť farbu."
"Bridlicová ťa snáď neurazí."
"Bridlice, kamióny, počítače ... na antickú bohyňu si celkom rozhľadená."
"Veľa cestujem. A ovládam všetky svetové jazyky."
"V tom prípade by si mi mohla poradiť. Ako sa povie po španielsky 'chcem ťa hneď teraz vyfajčiť'?"
"Verím, že máš vymyslenú veľmi dobrú výhovorku, pretože toto už je cez čiaru."
"Nemám žiadnu výhovorku. Chystám sa na karneval do Ria a nerád by som kvôli neznalosti jazyka prišiel o niektorú miestnu atrakciu."
"Tak to máš čo robiť. V Brazílii sa hovorí portugalsky."
"Dostala si ma," dotiahol som druhú šnúrku, "čo ďalej?"
