Ach, krasokorčuľovanie. Šport, ktorý snáď ešte viac než iné zahŕňa extrémne politikárčenie, kopu škandálov a hádok a najnovšie naňho padol tieň dopingovej kauzy. Extrémne ma pobavilo, keď som na SMEčku našla jeden článok o zverenkyniach Eteri Tutberidze za druhým, no musela to spôsobiť až dopingová kauza Kamily Valievy na tohtoročnej olympiáde v Pekingu. Skúsim teda pre nezasvätených vysvetliť, prečo je Tutberidze/tím Sambo/korčuliarky z Krištáľového paláca takým veľkým nešvárom v ženskom krasokorčuľovaní a prečo ho neposúva vopred, ale naopak, šport kazí a mne uberá chuť ženské „kraso“ vôbec sledovať.
Dalo by sa polemizovať, že všetko spôsobila zmena v systéme bodovania v roku 2004. Tá bola priamou odpoveďou na veľký olympijský škandál z olympiády roku 2002 v Salt Lake City, kedy ruský krasokorčuliarsky pár (nemýliť si s tancami na ľade) Berežnaja-Sichraulidze, porazili kanadský pár Salé-Pelletier. Odporúčam epizódu Gold War netflixovského seriálu Bad Sport, kde je to veľmi dobre vysvetlené. Napriek drobným chybám vyhral ruský pár, zatiaľ čo kanadský, ktorý previedol takmer perfektnú voľnú jazdu (zakopli a spadli v záverečnej póze, ktorá ale nebola hodnoteným prvkom), skončil strieborný. Neskôr sa francúzska porotkyňa vyjadrila, že bola ehm... motivovaná dať svoj rozhodujúci hlas ruskému páru. Rozbehlo sa vyšetrovanie a skončilo to tým, že kanadské striebro upgradli na zlato. Rusi si zlato tiež ponechali.
Dovtedy sa hodnotilo anonymne „známkami“: maximum bolo 6.0, po jednej známke za technický repertoár a druhá bola za umelecký dojem. Síce boli predpísané rozhrania a dedukcie, ale hodnotilo sa značne od oka. A tak sa to zmenilo na systém, ktorý máme dnes a ktorý od krasokorčuliarov vyžaduje solídne znalosti matematiky a kombinatoriky. Máme predpísaný počet prvkov pre krátky program (sedem) aj voľnú jazdu (dvanásť pre jednotlivcov, jedenásť pre páry), každý z prvkov má niekoľko stupňov zložitosti. Prvkami sú skoky, kombinácie skokov, piruety (vrátane kombinovaných a tzv. lietajúcich, nájazd do ktorých je zo skoku). Každý z prvkov má podľa stupňa svojej zložitosti svoju základnú hodnotu, ku ktorej sa pripočítava známka za prevedenie prvku (GOE) ktorá má škálu od -5 po +5 k základnej hodnote daného prvku. (Do roku 2016 bola škála od -3 po +3.) Existuje celý rad usmernení ako vyzerá skok s akým hodnotením, nie je to strieľanie od oka, napríklad aby mal skok plus päť bodov, mal by mať čo najzložitejší nájazd (veľa otočiek, crossoverov a podobne, nie že sa korčuliar vezie tri sekundy na odrazovej nohe a pripravuje sa na skok), odraz musí byť správny (či už od špičky alebo od celej nohy), zo správnej hrany korčule (vnútornej či vonkajšej), má mať ideálnu výšku a správny počet rotácií. A samozrejme bezchybný dopad - teda na nohu, nie na zadok.
Toto je teda technická časť, TS – technical score. Potom máme ešte PCS, ktoré sa pripojí k hodnoteniu na záver a znamená skóre za komponenty programu, kde sa hodnotia prechody medzi jednotlivými prvkami, korčuliarske zručnosti, umelecký výkon, kompozícia (čo do pohybu na ľade a umiestnenia prvkov na rôznych častiach ľadovej plochy) a interpretácia – tu si predstavte to, ako zladený je program s hudbou, či sú prvky vybodkované presne do hudby a podobne. PCS je značne ezoterická časť napriek svojim reguláciám a pravidlám a, bohužiaľ, sa veľakrát s obľubou využíva na posunutie svojho obľúbenca porotou.
A teraz k veci. Čo má celý tento zložitý systém skórovania spoločný s ruským dopingovým škandálom na olympiáde? Nuž len toľko, že existuje presne jedna jediná trénerka, ktorá ho dokáže neskutočne kvalitne využiť vo svoj prospech. Kombinatorický génius, Eteri Tutberidze, zoznámte sa. Eteri Georgievna Tutberidze má gruzínsko-arménske korene, narodila sa a vyrastala v Moskve, kde sa venovala krasokorčuľovaniu, najprv samostatne, neskôr, keď rýchlo vyrástla o vyše 20 centimetrov, dala sa na tance na ľade. Podobne ako mnohí iní krasokorčuliari, zo súťažnej kariéry sa postupne dala na rôzne ľadové revues, vystupovala v Spojených štátoch, kde si spravila trénerské kvalifikácie a začala učiť študentov. Najskôr v USA, potom sa presťahovala späť do Moskvy, kde po vystriedaní niekoľkých tímov skončila v Sambo 70, kde pôsobí dodnes.
Jej prvou známou hviezdnou zverenkyňou bola Júlia Lipnická. Olympiáda v Soči roku 2014 priniesla dva šokujúce momenty v ženskom krasokorčuľovaní. Tým prvým bolo víťazstvo Adeliny Sotnikovej nad favoritkou a obhajkyňou olympijského zlata, Yunou Kim z Južnej Kórei. Tento malý škandál ukázal prvé nedostatky nového systému: Yuna síce previedla perfektnú a bezchybnú voľnú jazdu, no Adelina, druhá po krátkom programe, ju predbehla na základe silnejšej technickej hodnoty svojich prvkov, napriek chybe v podobe zlého dopadu v skokovej kombinácii. Pozrite si krasokorčuliarske fóra, dodnes sa vraví, že Yuna Kim bola olúpená o olympijské zlato. Tu niekde začala nekončiaca debata o tom, čo chceme v krasokorčuľovaní vidieť: či zložité technické prvky (Sotnikova mala kombináciu dvojitý Axel – trojitý tulup, na danú dobu veľmi zložitá skoková kombinácia), alebo perfektná bezchybná jazda a umelecký vklad. O dve olympiády neskôr to tu máme zasa, aspoň čo sa ženského krasokorčuľovania týka. (Mužom sa k dnešnému dňu akosi podarilo krásne skombinovať aj umelecké prevedenie aj zložitý technický inventár.)
Ale späť k Lipnickej. Mala 15 rokov, keď dopomohla Rusku získať olympijské zlato v súťaži tímov a s rozdielom pár dní sa stala najmladšou krasokorčuliarkou v histórii, ktorá vybojovala zlato na olympiáde. (Predbehla Taru Lipinski, ktorá mala tiež 15 keď porazila krajanku Michelle Kwan a ak hádate, že to bola kontroverzná porážka, máte pravdu. Lipinski mala zložitý technický repertoár, Kwan bola umeleckejšia a vizuálne krajšia krasokorčuliarka.) Každého chytilo za srdce drobné dievčatko v červenom kostýme korčuľujúce na hudbu z filmu Schindlerov zoznam. O to prekvapujúcejšie bolo, že jej hviezda veľmi rýchlo zhasla – ďalšie výsledky síce zahŕňali niekoľko pódiových umiestnení na Grand Prix, ale zlata sa už nedočkala. Od Eteri odišla v roku 2015. Pribúdali zranenia a v roku 2017 ukončila svoju súťažnú kariéru a šla sa liečiť. Trápila ju anorexia. Počas vrcholu svojej kariéry údajne fungovala dlhé týždne len na proteínových koktejloch.
Tatiana Tarasová, legendárna krasokorčuliarska trénerka a obľúbená komentátorka prenosov skonštatovala, že sú športové talenty, ktorých hviezda horí jasne a rovnako rýchlo aj vyhorí. To bol prípad Júlie Lipnickej, u ktorej bol jej výkon v Soči vrcholom. Faktom je, že celý trénerský aparát okolo nej, jej nevedel pomôcť v momente puberty, kedy sa jej telo začalo meniť, začala rásť, získavať krivky a zrazu nefungovala napilovaná technika. Bohužiaľ, ako si ukážeme v ďalšej časti tejto drámy, toto nebola výnimka, ale až príliš často sa opakujúce pravidlo u zverenkýň Eteri Tutberidze.
Tento príbeh má aspoň trochu šťastný koniec, Júlia je dnes šťastne vydatá, má dvojročnú dcérku, robí mnoho masterclassov pre krasokorčuliarov, vystupuje v ľadových revue a aktívne bojuje za prostredie v športe, ktoré podporuje zdravý psychický stav športovcov.
