V poslednom čase sa na Dailymale akosi nakopili články, ktoré si vyslúžili kritiku, že vyzerajú ako okopírované z divej.sk. Ako autorka jedného z nich sa cítim spoluzodpovedná za tento nemilý stav, preto sa dnes budem venovať téme, ktorá sa považuje za rýdzo mužskú. Dámy a páni, porozprávajme sa o motorkách.
Motocykel m., hov. motorka ž.: jednostopové dvojkolesové motorové vozidlo na dopravu jednej al. dvoch osôb
Motorka, to sú dve kolesá, rám, motor, nádrž, sedlo a riadidlá, ktorým sa v motorkárskom žargóne hovorí rajdy. Plus nejaké páčky, zrkadielka, svetlá, blinkre a podobné drobnosti, bez ktorých sa viac či menej dá zaobísť. Podobne ako je to pri autách, aj motoriek existuje množstvo typov, o tých budem podrobnejšie písať inokedy. Dnes by som rada objasnila, čo je na motorkách také príťažlivé a vyvrátila niekoľko populárnych nezmyslov, ktoré o motorkách a motorkároch kolujú medzi pospolitým ľudom.
Korene závislosti
Motorky v sebe majú niečo neopísateľné, čo spôsobuje, že kto sa do nich raz zamiluje, toho to nikdy nepustí. Kombinácia sily, rýchlosti, obratnosti a elegancie, ktorú si človek osedlá, vlieva do žíl koktail endorfínov s kvapkou adrenalínu v pomere spôsobujúcom silnú závislosť. Pod adrenalínom si nepredstavujte hneď šialencov, čo sa ženú dvěstě v městě a robia zlé meno ostatným, ktorí jazdia slušne a ohľaduplne. Až na niekoľko výnimiek, prevažne nevycválaných mládencov s pretlakom testosterónu, si motorkári uvedomujú svoju zraniteľnosť a nebezpečenstvo, s ktorým sa na cestách stretávajú. Napriek tomu jazdíme, pretože tá číra radosť z jazdy to miliónkrát vyváži. Ťažko sa to opisuje niekomu, kto na motorke nikdy nejazdil, ale hovorí sa, že ten pocit dokáže pochopiť iba pes, ktorý vystrkuje hlavu z okna idúceho auta.
Malorážky a ťažšie kalibre
Typov motoriek je neúrekom a každý motorkár preferuje niečo iné. O skútroch a mopedoch písať nebudem, pretože tieto približovadlá väčšinou slúžia len na rýchly presun na krátke vzdialenosti. Plnokrvné motorky delíme do kategórií podľa objemu motora a podľa štýlu jazdy, na ktorý je stroj určený. Povedzme si najprv niečo o objemoch.
Motorky s malým objemom motora nie sú len stroje určené začiatočníkom, patria sem aj crossové a trialové motorky, u ktorých je kľúčová malá hmotnosť. Táto kategória však ide trochu mimo mňa, preto o nej viac nenapíšem. Skutočná zábava sa pri motorkách určených (aj) na cestu začína od objemu 250 cm3. Tam už výkon motora umožňuje aj nejaké to umiernené šantenie, pričom je to ešte stále v hraniciach, ktoré dokáže zvládnuť aj neskúsený jazdec.
V bežných sériových motorkách sa objemy motora šplhajú k zhruba 1000 – 1300 cm3 pri športových či cestovných strojoch, robustné choppre a cruisery (ten typ, na akom jazdil odpadlík Lorenzo Lamas) bežne mávajú do 1800 cm3 i viac. Taký Triumph Rocket III je 400-kilový zaoceánsky parník s motorom, ktorý má skromných 2300 cm3 – toľko nemá väčšina z nás ani v aute.
Samozrejme, objem samotný ani zďaleka nepovie o motocykli všetko. Ďalšími podstatnými faktormi sú výkon a krútiaci moment motora (tu sa budú niektorí so mnou hádať, že je to de facto to isté, ale nie je), a tiež hmotnosť stroja. O tom však nabudúce.
Ochrana
Už som spomínala, že väčšina motorkárov si uvedomuje nebezpečenstvo, ktoré sa s jazdením spája. Na rozdiel od auta, kde človeka do istej miery chránia plechy, deformačné zóny a airbagy, na motorke vás chráni výlučne to, čo máte na sebe. Motocyklisti sú najzraniteľnejší motorizovaní účastníci cestnej premávky. Bez ohľadu na to, kto nehodu zaviní (a nie vždy je to motorkár, skôr naopak), motorkár ťahá vždy za kratší koniec. Aj počasiu sme vydaní napospas, preto je dôležité nezanedbať výstroj. Prilba je povinná, no dobre padnúce nohavice a bunda, oboje vybavené chráničmi, pevné čižmy, rukavice, prípadne chránič chrbtice (takzvaná korytnačka) a ďalšie drobnosti môžu rozhodnúť o tom, či sa človek z možného váľania po asfalte pozbiera a odíde po vlastných, alebo si pobudne pár týždňov či mesiacov v špitáli a doživotne mu to budú pripomínať prinajmenšom rozsiahle jazvy.
Krotenie beštie
Máme mašinu, máme výstroj, a čo s tým teraz? Nasadáme a vyrážame. Na rozdiel od auta, kde sa pohodlne uvelebíte do sedadla a na šoférovanie vám stačia ruky a nohy, motorku ovládate celým telom. Pracujú aj tie svalové skupiny, na ktoré si za volantom auta ani nespomeniete. Je to cítiť hlavne po prvých jarných jazdách, ak si počas zimy človek neudržiaval akú-takú kondíciu – jazda na motorke môže spôsobiť svalovicu.
Klopenie do zákrut je kapitola sama osebe. Zákruty milujeme, preto sú lokality ako Pezinská Baba, Šturec či Jahodná za pekného počasia, hlavne cez víkendy, plné motorkárov. Správny prejazd zákrutou je hotová veda. Nebudem sa tu tváriť ako odborník, na YouTube sa dá nájsť množstvo videí, ako na to, aj ako to určite nerobiť.
Poznať svoj stroj, jeho možnosti i hranice, je základ toho, aby človek jazdil bezpečne, no do úvahy treba brať omnoho viac. Kvalita asfaltu, ročné obdobie, teplota, vlhkosť, prach či štrk na ceste, čokoľvek môže spôsobiť, že zdanlivo rovnaká situácia dopadne úplne inak než sme zvyknutí.
V džungli cestnej premávky
Jazdenie po slovenských cestách občas naozaj pripomína džungľu, kde namiesto vzájomnej ohľaduplnosti vládne právo silnejšieho a agresívnejšieho. Bez ohľadu na to, či sedíte za volantom auta, nákladiaku, na motorke alebo na bicykli. Preto tí zraniteľnejší musia pri jazde dávať väčší pozor, premýšľať a predvídať, aby prežili. Prd vám bude platné, že máte prednosť, ak si vás čávo či pipenka pri vychádzaní z vedľajšej cesty nevšimne, alebo aj všimne, ale odignoruje, čo sa tiež, bohužiaľ, stáva. Ak to neubrzdíte, budete to vy, koho budú zoškrabovať z kapoty alebo vozovky.
Treba tiež pamätať na to, že na motorke ste oveľa ľahšie prehliadnuteľní a ak vás aj vodič auta vidí, ťažšie sa mu odhaduje vaša rýchlosť. Nezaškodí byť pripravený na tú horšiu variantu. Yossarianovské „všetci ma chcú zabiť“ nie je prehnaná línia uvažovania, keď človek jazdí na dvoch kolesách.
Darcovia orgánov a iné mýty
Najrozšírenejším nezmyslom kolujúcim o motorkároch je to, že sú to dobrovoľní darcovia orgánov. Poviem to úplne cynicky: orgány motorkára, ktorý má tú smolu, že nehodu neprežije, sú málokedy v použiteľnom stave. Bývajú to situácie, kedy telo vo vysokej rýchlosti narazí do nejakej prekážky – protiidúceho auta, zvodidiel, stromu a podobne. Po niečom takom sa dajú recyklovať prevažne iba nešťastníkove rohovky.
Ďalší mýtus hlása, že sme všetci agresívni, bezohľadní a jazdíme ako blázni. Uznávam, nájdu sa aj takí a podľa nich si mnohí ľudia robia mienku aj o ostatných. Ak vás totiž jeden bláznivý motorkár naštve, zapamätáte si ho skôr ako desiatich iných, ktorých ste cestou stretli a ktorí išli slušne. Je mi jasné, že stereotypom sa vyhnúť nedá, ale bolo by fajn aspoň sa pokúsiť nehádzať všetkých do jedného vreca. Aj keď čestne priznávam, že pri ženách za volantom SUV-čiek s týmto mám problém.
Ľudia nám zvyknú vyčítať hlučnosť. Áno, mnohí motorkári majú na strojoch výfuky hlasnejšie, než by sa okoliu páčilo. Má to však svoj prozaický dôvod: púta to pozornosť. Hovorím o pozornosti vodičov áut, ktorí by motorku mohli prehliadnuť, o čom som už písala vyššie. Loud pipes save lives, ako sa hovorí v cudzozemsku, a je to naozaj tak. Rozumní motorkári vedia aj tieto tzv. ladené výfuky držať pod kontrolou a nezobudiť pol sídliska, keď sa z výjazdu vracajú neskoro večer.
Motorky sú pre mňa téma nekonečná a nevyčerpateľná, preto sa v diskusii pokojne pýtajte, hádajte, argumentujte a dávajte podnety na to, čo by vás zaujímalo. V ďalšom diele sa budem venovať jednotlivým typom motoriek a čo bude ďalej, záleží aj na inšpirácii od vás.
