Čas beží ako splašený. Už je to dosť dlho, čo tu bola posledne reč o motorkách, a tak je čas zase na túto tému voľačo popísať. V tomto ročnom období, kedy sme zime definitívne zamávali na rozlúčku, je na to viac než vhodná chvíľa. Nová sezóna sa rozbieha a na cestách to už utešene bzúka, tak si dnes povieme niečo o tom, kam a prečo sa vlastne jazdí na motorke.

 

Zima je pre motorkárov čas netrpezlivého čakania na novú sezónu. Nie je veľa takých, ktorí jazdia pravidelne aj v zime. Ako nedávno písal Niekto, skôr sa to týka skútristov a krátkych presunov po meste, keď dovolia poveternostné podmienky. Jazdiť len tak pre radosť sa v zime zadarí málokedy. I keď treba povedať, že pred niekoľkými rokmi bolo okolo Vianoc a Silvestra počasie, ktoré dokázalo vylákať motorkárov v – na toto obdobie – nezvykle hojnom počte.

 

Bežne je však zima obdobím, kedy motorky odpočívajú odstavené v garážach a motorkári si musia vypĺňať voľný čas iným spôsobom. Napríklad dôkladnou údržbou svojich mašín, objednávaním náhradných dielov, dopĺňaním výstroja a plánovaním výjazdov na budúcu sezónu. Alebo triedením fotiek a strihaním videí zo sezóny minulej. Stáva sa, že až vtedy človek poriadne vidí, kadiaľ vlastne jazdil, lebo pri samotnej jazde bol sústredený na cestu (ako treba) a nie na okolie.

 

Zima je zároveň obdobím, kedy motorkári majú čas sa naozaj porozprávať. Niežeby sa nerozprávali aj v sezóne, ale to bývajú skôr pomerne krátke rozhovory počas prestávok v jazdení. V zime je čas zájsť aj do krčmy na zopár pív a poklábosiť o živote, vesmíre a vôbec. Z takýchto stretnutí sa občas zrodia skvelé zážitky, ako napríklad keď prišla reč na varenie a dvaja ľudia z partie (žena a muž) do seba začali kamarátsky zapárať, kto z nich robí lepšie lasagne bolognese. Z prekárania sa nakoniec vyvinul regulérny cook-off, na ktorý iný človek z partie vybavil firemnú kantínu aj s kuchyňou. Ďalší kamoš doviedol rockovú kapelu, v ktorej hral, a popri tom všetkom sa ešte aj oslávili jedny okrúhliny. Lasagne od oboch súťažiacich boli fantastické, a tak bol konečný výsledok nerozhodný, čo však nič nemení na tom, že sa cca 40 hostí výborne zabavilo a najedlo.

 

Keď však príde jar, je načase vyhnať pavúky z výfukov a užívať si radosť z jazdy. Každý motorkár má vlastné preferencie týkajúce sa trasy a času stráveného jazdením. Niektorí preferujú kratšie výlety, takzvane „okolo komína“, kedy nie je až tak podstatné, kadiaľ sa ide, ale jednoducho sa vychutnáva jazda samotná. Krátky výjazd po Záhorí je pre mňa osobne skvelou formou odreagovania sa po náročnom pracovnom dni. Stačí hodinka-dve a všetka psychická únava je fuč.

 

Celkom často sa robievajú výlety za dobrým jedlom, napríklad na pečeno-údené pstruhy na Kulháň alebo na somloi halušky do Mosonmagyaróváru. Samozrejme, málokedy sa to berie najkratšou trasou, pretože cesta je cieľ. Opekačky, grilovačky či gulášovice u niekoho na záhrade sú tiež výbornou príležitosťou prevetrať mašinu a naplniť si brucho dobrotami. Piť sa z jasných dôvodov môže iba nealko, preto si dobré jedlo o to viac užijeme.

 

No nielen krátkymi výletmi je človek živý, občas treba spoznávať aj vzdialenejšie končiny. Pekný slnečný jarný víkend je ako stvorený na túlanie sa podhorím Álp, prenocovanie voľakde v penzióne a návrat inou cestou domov. Časté prestávky na fotenie sú priam povinnosťou. Horúce letné dni zase dokážu niektorých jedincov vytiahnuť na víkend na chorvátske pláže. Jedna noc cesta tam, dva dni na mieste a potom zase nočný návrat. Pre mňa by toto bolo trochu priveľa, ale na druhej strane som sa stretla aj s človekom, ktorý dokázal počas leta niekoľkokrát absolvovať výlet štýlom nočná cesta tam, cez deň kúpanie v mori, spánok na pláži, lignje na žaru, zmrzlina a ďalšia noc cesta domov.

 

Motodovolenky sú ešte o úroveň vyššie. Vytýči sa destinácia, napríklad Rumunsko a jeho Transfăgărășan, kde výskala nadšením aj trojica Clarkson-May-Hammond. Naplánuje sa termín, trasa (opäť raz – málokedy tá najkratšia), vyhlási sa medzi kamošmi a čaká sa, kto sa pridá. Po prvotnom nadšení, kedy sa nahlási hromada ľudí, potom pomaličky začína počet účastníkov klesať, pretože život je nevyspytateľný a občas vie krížiť ľuďom plány veľmi kreatívnym spôsobom. S blížiacim sa termínom odjazdu sa obvykle počet ľudí ustáli a tak sa už väčšinou iba čaká na predpoveď počasia.

 

Dovolenky sa občas plánujú tematicky, napríklad ako cesta za hradmi a zámkami, za priehradami, zoologickými záhradami či inými atrakciami, alebo trebárs ako kamarátova Pejorativ tour, kedy bolo cieľom navštíviť miesta s ľúbozvučnými menami ako Pičín, Kokotów, Řitka, Fucking a im podobné. Nie nevyhnutne v tomto poradí.

 

Najvyšším stupňom motorkárskeho zanietenia bývajú expedície na niekoľko týždňov až mesiacov, ktoré vyžadujú dlhodobé plánovanie a prípravu, väčšinou aj nejakých tých sponzorov, ale hlavne odvahu, nadšenie, vytrvalosť a fyzickú i psychickú odolnosť. Z takýchto expedícií sa rodia dokumenty ako napríklad Long Way Round a nadväzný Long Way Down, ktorých sa účastnil mladý Obi-Wan Kenobi. V podobnom duchu to poňal aj český herec Pavel Liška, ktorý takéto expedície absolvoval už štyri. Tí, čo videli seriál Trabantem napříč kontinenty z produkcie Českej televízie, si určite všimli, že okrem titulného žltého Trabanta v dvoch vydaniach a poľského Fiata 126p a.k.a. Malucha v rovnakej farbe sa tejto série výprav účastnila aj Jawa 250 z roku 1957.

 

Expedícií sa však nemusia zúčastňovať iba známe osobnosti a veľké motorky. S Trabantami spomínanými vyššie jazdil aj Slovák Marek Slobodník, a to prosím na Pionieri. Ďalšie výpravy absolvoval so skupinkou nadšencov na rovnakých motorkách. Však si pozrite jeho FB, stojí to za to. Rovnako odporúčam aj FB stránku Dominika na cestě. Drobná mladá dievčinka na maličkej motorke, presnejšie na skútriku Honda Zoomer, prešla celú Južnú Ameriku a napísala o tom knižku, ktorá by mala vyjsť niekedy v júni tohto roka. Podľa statusov na FB, ktoré počas tej cesty dávala, usudzujem, že čítanie bude zábava porovnateľná so slsp-ovým bestsellerom o vození Nórov.

 

Či už hodinový výjazd alebo expedícia na pol roka, jazda na motorke je láska na celý život. Občas možno musí na nejaký čas ustúpiť do úzadia kvôli iným životným prioritám, ale aj v nútene latentnom stave ju človek skrátka má natrvalo. A nezabudnuteľné zážitky sa dajú nazbierať, či už človek najazdí ročne pár sto kilometrov okolo komína, alebo sa vyberie na výpravu skrz dva kontinenty. Sezóna sa rozbieha, tak všetkým miestnym motorkárom prajem veľa šťastných kilometrov a bezpečný návrat z každej jazdy.