Asi najviac predsudkov koluje o Albánsku. A to nielen v československom, resp. európskom prostredí, ale aj v ostatných západobalkánskych krajinách – je celkom bežné, že Čiernohorec sa po oznámení vašej ďalšej destinácie zhrozí a vyhlási, že tam je iba špina, bordel a nie práve najvrúcnejšie obyvateľstvo. V skutočnosti je táto krajina určite hodná návštevy, hoci je pravdou, že ako destináciu č. 1 by som ju nevolil pre človeka, ktorý ide na Balkán prvý raz. Hlavné dôvody sú dva – jazyk a infraštruktúra. V Chorvátsku, Srbsku a ďalších krajinách so slovanským obyvateľstvom sa človek od nás vždy nakoniec nejako dohovorí spoločnou slovanskou hatmatilkou, ale s albánčinou je to ťažké (kto náhodou nevie, nech si prečíta prvý diel tejto krásnej série). Okrem toho tam stále až tak nevyužívajú svoj turistický potenciál – a veru krajina ho má parádny, veď kombinácia dlhého pobrežia a vysokých hôr nemôže nelákať – a tak je navigácia často biedna, turistické infocentrá neexistujúce a dopravné prepojenia komplikované a dlhotrvajúce. Na strane druhej je to pre niekoho, kto si práve neužíva odhadzovanie turistov vidlami z Karlovho mostu, vítanou možnosťou užívať si miesto neskazené masovým turizmom. Krátka vsuvka – také Chorvátsko je už pokazené dosť, napr. poplatok pre autobus len zato, že môže zastaviť pred hlavnou bránou v dubrovnických hradbách a vyhodiť turistov (parkovať potom musí ísť inam na klasické platené parkovisko), je čistá ryža.
Predsudky ale z niečoho musia prameniť a Albánsku v tomto príliš nepomohli niektoré síce ojedinelé, ale predsa odstrašujúce príhody. Ešte v r. 2001 sa v severných horách stratili traja mladí českí turisti, ktorých nikdy nenašli a dodnes sa nevie, čo sa s nimi vlastne stalo. S najväčšou pravdepodobnosťou ich niekto prepadol, okradol, zabil a hodil do odľahlej jaskyne/rokliny, ktorých je v okolí malebných mestečiek ako Tropojë či Bajram Curri habadej – v období po konci kosovskej vojny sa v tomto regióne pohybovalo veľa rôznych banditoidných indivíduí, ktorí prepadávali aj autá na cestách po zotmení. No a len teraz v lete zastrelili dvoch Čechov – páchateľom bol mladý chalan, ktorého len krátko predtým pustili z basy za účasť na lúpežnej vražde, ktorá sa udiala, keď mal pekných štrnásť rokov. Rozumu zrejme veľa nemal, keďže v aute, ktoré skončilo po vražde v priekope, nechal okrem zbrane aj trilión odtlačkov. Jasné, že na internete sa hneď vyrojili typické reakcie tých istých prispievateľov, ktorí žerú lančmíty v autobuse na ceste do Bulharska, v duchu „No jasné, Albánci, mafia, drogy, orgány, fuj, ale veď sami si za to môžu, nemali tam jazdiť, ja by som tam nikdy nešiel!!“ V skutočnosti je ale Albánsko presne tak bezpečné, ako zvyšok Balkánu a nie, neznamená to, že Vás zastrelia všade pri prvej príležitosti. More je tam super, ale nie v strediskách, ktoré už objavili čaro masového turizmu a stavajú nevkusné betónové rezorty na albánsky spôsob (tu sú predsudky na mieste, tá absencia citu pre architektúru ladiacu s prostredím je hádam horšia, ako u projektantov River Parku), navyše tam v lete dovolenkuje polovica Kosova. Na juhu medzi Vlorou a Sarandou sú ale aj odľahlejšie miesta, kde je iba more, piesok a vy. Ešte lepšie sú ale krásne mestečká s kamennými domami, ako Berat, či Gjirokastër (tam sa narodil aj Enver Hoxha), či antické ruiny dole v Butrinte. O cestovaní v Albánsku sa dá písať ešte dlho, obzvlášť s ohľadom na miestne dopravné špecifiká, tak ak sa tam niekto chystá, napíšte do diskusie.
Na Balkáne sú skoro všade hory, čo znamená aj sneh a lyžovanie. Ísť tam iba kvôli tomu je predsa len trochu scestné, lebo Alpy sú bližšie a predsa len poskytujú servis na inej úrovni. Lyžiarske strediská na Balkáne trochu pripomínajú službami tatranské ešte pred inváziou ranokapitalistických slovenských praktík na štýl „lyžiari sú tí, čo smrdia majiteľovi na zjazdovke“ – je to taký trochu socík, ale tiež nie úplne všade. Najhoršie dopadlo Kosovo, kde bolo veľké stredisko úplne na juhu v Brezovici, ale potom prišla vojna, rozpad a dnes tam chodia entuziasti lyžovať tak, že si kopec vyšľapú sami, keď vlek nefunguje. Pripravuje sa veľká rekonštrukcia so vstupom francúzskeho konzorcia, ale ktovie, ako to dopadne – investovať v Kosove znamená jednať s korupčníkmi, oproti ktorým bol Ďurkovský iba vyberač poplatkov za použitie verejného WC. V Čiernej Hore je hlavné stredisko Žabljak, ktoré je fajn, len dopravné spojenie je dosť nadlho. Srbsko má Kopaonik a Zlatibor, prvé je väčšie a s lepšími zjazdovkami, z Belehradu to ani príliš dlho netrvá a ubytovacích možností je už tiež viac, než kedysi, keď strediskám dominovali veľké socialistické a dosť nevľúdne hotely. V Macedónsku, tak, ako majú macedónske deti školu doobeda a albánske poobede a potom sa vymenia, lebo veď segregácia je fajn, chodia Macedónci lyžovať do Mavrova a Albánci na Šar Planinu. No a nakoniec Bosna, kde mali v 84. zimnú olympiádu, len škoda, že vojna narobila z infraštruktúry športovísk zborenisko. Hneď pri Sarajeve je ale Jahorina aj Bjelašnica, prvá vo Federácii, druhá v Republike Srpskej. Prvá je väčšia a máva viac snehu, míny už nemá ani jedna. Ak sa tak ocitnete v zime niekde v regióne, choďte si zalyžovať, lístky na vlek sú o dosť lacnejšie, než u nás vo veľkých strediskách a atmosféra je super.
V Srbsku majú tiež Dunaj a obzvlášť na jeho vstupe do Rumunska, v oblasti tzv. železných vrát, je dosť impozantný. Po jeho brehoch bolo vybudovaných celkom dosť pevností, zvlášť na protiturecké boje, z ktorých najkrajšia je asi tá v Golubaci. Väčšina ľudí, ktorí majú radi objavovanie riečnych zákutí, chodí skôr do rumunskej delty, ak ale budete dlhšie v Belehrade, celkom sa oplatí ísť na organizovaný výlet loďkou po Dunaji k týmto končinám a nazad.
Dalo by sa pokračovať ešte dlho, ale tak čítať tu návody na to, ako najlepšie preliezť kopec Sv. Iliju nad Tivatom, nájsť cestu do Kotoru a pritom pozrieť aj kostolík Sv. Vida, by asi bavilo málokoho. Nápady som vyčerpal, sága O Balkáne sa nachýlila ku koncu, verným aj sporadickým čitateľom ďakujem za ich pozornosť. Samozrejme, ak máte teraz pocit, že „ach ach, to je ale škoda, ja by som si ešte niečo o tomto krásnom, milom a peknom kúte sveta prečítal/a“, napíšte do diskusie, aké témy by vás ešte zaujali. Doviđenja, prijatno, ditën e mirë.
