Pamätám si ho zo Superstar. Zlý prejav a ešte horší melír. Potom dlho nič. Úkosom sledujem, že sa stáva detským pesničkárom. Narodí sa mi dieťa. Objavíme Ťuki TV. Neznášam Mira Jaroša.
5 mesiacov na home office znie v zásade dosť dobre. Na jednej obrazovke online meeting, na druhej Krvavý šport. V ruke pivo, v hube ciga. Soros ti žehnaj, koronavírus! Potom si však spomeniem, že mám doma syna. Takže na druhej obrazovke je Tlapková patrola, vrieska to ako Občiansky tribunál na námestí SNP a mne začína trhať kútikom oka tak, že zvažujem stiahnutie aplikácie neuroTik-Tok.
Zákerný Youtube
Ešte minulý rok ho telka takmer vôbec nezaujímala, vystačil si s Crashom Bandicootom. Ale keď obaja rodičia doma pracujú, moc preberajú obrazovky všetkého druhu. Niekedy chvalabohu a niekedy žiaľbohu. Na jednej strane máte na dve hodky denne pokoj. Na strane druhej prichádzajú nočné mory, v ktorých vás s farebným štetcom prenasleduje 11-ročná Oksana z Ukrajiny a potom sa spotený zobudíte na to, ako zo sna kričíte „Yes mama, yes papa“.
Ak ste si mysleli, že to najhoršie, čo sa vám môže na Youtube stať, je nepreskočiteľná reklama na kanál Erika Kaliňáka, mysleli ste zle. Lebo kým bežný človek sa po dvoch hodinách dostane možno k tutoriálu hrania na gajdy, dieťa sa behom 3 minút prekliká od Peppa pig k tancujúcim Japoncom v obtiahnutých kostýmoch Spidermana. Osobne som už zhliadol také zvrátenosti, že by sa z toho začal zajakávať aj Lukašenko.
Niet úniku
Niekde medzi nevinnými kreslenými rozprávkami a úchylákmi z Ázie sa nachádzajú hudobné zoskupenia, ktoré mohli vzniknúť jedine na to, aby zvýšili počet potratov. Lebo ak vás od založenia rodiny neodradí predstava návštevy koncertu Spievankova, potom ste skutočne pripravení na rodičovstvo. Je totiž len otázkou času, kedy sa dieťaťu na displeji prvý raz objaví nejaký drbnutý slovenský interpret v károvanom overale. A nasledovať budú ďalší. Prídu po tichu a nenápadne ako Záborská na swingers párty. A tak skoro neodídu.
Som Miro a budem u vás bývať
Z mobilu a tabletu sa postupne presúvame k televízoru. Máme HBO. Aj Netflix. Lenže slovenský dabing neobsahuje ani jedna platforma a tak spravidla víťazí Ťuki TV. To je v podstate nevinná detská stanica, kde vám možno aj srdce zaplesá, pretože občas natrafíte na hit svojho detstva. Ahoj, Macko uško!
Lenže čo z toho, keď polovicu celého programu obsadzuje Miro Jaroš. Akože fakt. Ak to zapnete a nevyskočí na vás žltá košeľa, je to preto, že jeho relácia práve skončila alebo bude vzápätí nasledovať. Miro má svoje pesničky aj detskú talkshow. (Neviem, ako to inak nazvať. Jaroš sedí s detskými hercami v kruhu a spoločne diskutujú o vesmíre. Nie je to také trápne ako Neskoro večer Petra Marcina, ale na chuť rozdrviť satelit vlastným čelom to spoľahlivo stačí.) Počas korony prišiel Ťuki so sviežimi inováciami. Pribudol klip s návodom na výrobu rúška od Slávky Halčákovej a večerné čítanie rozprávok s Táňou Pauhofovou. Žartujem, obe relácie obsadil človek s iniciálami M. J., čo je, dúfam, jediná vec, ktorú má spoločnú s Michaelom Jacksonom.
Neviem, či je medzi deťmi populárny preto, že ho tam hrajú už niekoľko rokov každý deň asi 30-krát, alebo ho hrajú 30-krát preto, že je populárny. No jedno viem isto. Pri takomto mediálnom výtlaku musel vyfajčiť snáď samotnému Ťukimu a keď mu raz do roka prídu tantiémy, z Marakéša si môže zakaždým objednať plný Airbus farebných motýlikov. Nezávidím. Nenávidím. Zo všetkého, čoho sa v tomto biznise dotkne, strieka kalkul, zavšivený product placement, pretvárka, lož a faloš.
Už len sa zbaliť do batôžka a skočiť k Alici do diery.
