Sascha behá po byte a pokrikuje: „Chuj... Chuj... chuj...“ Napodobňuje totiž mňa, pri čítaní rozhovoru s Jozefom Mikloškom v Denníku N.
Toľko skvostov som sa dočítala, že som nesmierne obdivovala novinára, ktorý ten rozhovor nevzdal. Tuším som kedysi takto obdivovala Andreja Bána za rozhovor s Kuffom, tak dnes snímam klobúk pred Dušanom Mikušovičom. Lebo aha:
„V minulosti bolo viac rešpektované, že muži žili mužský život a ženy ženský. Teraz sa to mieša. Nevravím, že je to zlé alebo dobré, ale je to aj otázka pohľadu dieťaťa. Vychádzam z výroku jedného vedca, že žena dáva dieťaťu bezpečie dovnútra a muž ho púšťa bezpečne do sveta. Žena mu dáva vnútornú nežnosť v ranom detstve, muž mu pomáha objavovať. Je prirodzené, že muži robia svoju úlohu, ktorú majú prirodzene v sebe, ženy svoju, a dieťa si dopĺňa situáciu, v ktorej funguje. Nemá tieto roly rozhádzané.“
No chuj.
Čo to akože je, ženský život? Okrem menštruácie, menopauzy a optional pôrodu, ozaj neviem. A chcem pána samopasovaného odborníka na detské potreby informovať, že aj dnes ženy menštruujú a prechádzajú menopauzou a muži trpia erektilnou dysfunkciou a zväčšenou prostatou. A navzájom si tieto sakramentsky dôležité veci nijako nekradnú. Žijeme s telami, v ktorých sme sa narodili. Ale pre boha živého porantaného, sme viac, než naše telá! Nedefinujú nás absolútne.
A aký kvázivedec mohol povedať takú žumpovinu? Vedel by si predstaviť, že môžeme len tak autenticky byť a nemať žiadnu stanovenú „rolu“? Prečo verí, že muž nevie dať nehu a žena podporiť objavovanie? Väčšina to zvláda úplne v pohode.
Inde ho vyrušuje, že „dievčatá chcú byť silné a nezávislé“, oj, či to nie je na cenu Mizogýn roka. Ak ho trápi, že muži dbajú na svoj výzor... no ako mu pomôcť? Ozaj neviem. Kam by sa mal odsťahovať, aby sa takým zvrátenostiam vyhol? Určite nie do Holandska. A v akom brlohu vyrastal, keď nadobudol takéto očakávania od života?
Iný skvost: „Slovensko je prorodinná a prodetská krajina, to vyplýva z histórie aj rôznych výskumov. Viem, že existujú aj zložité situácie, ale v Európe patríme k časti krajín, ktoré deti majú radi.“
Trochu mi to znie ako že krajiny majú deti rady... na raňajky. Odkedy krajiny ľúbia deti? A ľúbia aj starých ľudí? Ľúbia aj ženy mimo kuchyne? Koho ešte ľúbi Slovensko? Chcela by som podotknúť, že „Jozef Mikloško je pseudovedecký a pseudointelektuálny tliachač, to vyplýva z histórie aj rôznych výskumov. Viem, že existujú aj zložité situácie, ale v Európe patríme medzi krajiny, ktoré majú pseudoosobnosti rady.“ Please, prove me wrong. Please. PLEASE.
Ide sa ďalej: „Povedal by som to inak. Neporovnávam to s ostatnými krajinami, ale Slovensko je krajina, kde ľudia fandia deťom, majú radi deti.
Nerozumiem. Povedzte mi krajinu, kde ľudia nefandia deťom.
Taká krajina určite nie je. To som sa možno zle vyjadril. “
Dušan Mikušovič, vydáš sa za mňa?
Mňa fascinuje, že keď už nemá Mikloško kam uhnúť, keď už je zo všetkých uhlov jasné, že tresol debilinu, ešte stále si necháva benefit of the doubt. MOŽNO SA ZLE VYJADRIL. Nie, pseudopán Mikloško, žiadne možno. Nepochybujte. Vyjadrujete sa úplne dokonale ako buran, mizogýn, mozog vymytý dogmami a slovami Saschaťa „Chuj“.
Čítal som si viacero vašich rozhovorov. Opakoval sa v nich motív „chýbajúceho otca“ či myšlienka, že deti by mali mať oboch rodičov, aby mali mužský aj ženský vzor. „Aby deti otcov mali, aby mali mamy. Táto myšlienka je naozaj prorocká. Deti musia mať oboje. Respektíve, aj keď je dieťa samo s matkou, musí mať v prítomnosti nejakého muža.“ Dobre to chápem, že podľa vás, ak deti nemajú oba vzory, je to pre ne problém?
Existuje ideál, ku ktorému kráčame, a potom reálne riešenia situácií, ktoré v spoločnosti existujú. Dlhodobo sa venujem teórii vzťahov a ranému detstvu, je to moja odborná špecializácia. Vyplýva mi z toho poznatok, že ideál je – a je to pekne napísané aj v zákone o rodine – fungujúca rodina s otcom a mamou, ktorá napĺňa potreby dieťaťa. Takáto rodina umožňuje naplno rozvinúť potenciál dieťaťa. Všetky reálne situácie musia ísť týmto smerom, aby naozaj pomohli dieťaťu. Obrazne povedané, ako má dospelý pravú a ľavú ruku, tak dieťa potrebuje aj mužský, aj ženský prístup.
Vidíte, keby sme mali školstvo, ktoré učí deti kriticky myslieť, mohli sme sa tejto tragédii vyhnúť. Neviem, aké materiály si študuje v rámci svojej „odbornej špecializácie“ a jak mu z toho vyplynul „poznatok“ o ideáli. Celé zle. Prečo pre boha zmagoreného, nemá ani štipku vedeckého myslenia? Či už počul nejakú vedu hovoriť o ideáloch? Iba ak si vedu mýli s katechizmom celosvetovo rozšírenej sekty. Lebo vedecky si neviem pojem „mužský prístup“ vysvetliť. Nediskriminujem, ani ženský mi nič nehovorí. Okrem toho mám alergiu na slová ako „musí“ a „mal by“. Opäť, to nie je slovník používaný vo vede, ale v kázňach. Svojím výrokom nevyargumentoval ani holý viete čo. Len nám dal nazrieť do zmrzačného vnútra svojej mužskej schránky.
"Život prináša naozaj zložité situácie. No podľa mňa by v živote vždy mal existovať ideál, ku ktorému človek kráča."
Opäť káže. Boha tvojho dezorientovaného... ak potrebuješ pre svoj vlastný život ideály, maj si ich. Aké len chceš. Nejedz mäso, nesexuj, nerozmýšľaj, bičuj sa... čo len chceš si vyber a ži si podľa toho. ALE DOPAROMA, nechaj ostatných nech žijú normálne!
„Ak nemá okolo seba muža, bude mať problém sa uchytiť v živote.”
Mikloško, ty si zhodou okolností muž na tak nesprávnom mieste, že je mi ľúto všetkých detí, ktoré sa kvôli tebe budú mať problém uplatniť v živote. Napríklad preto, že si nedokázal odsúdiť zneužívanie detí ani do očí bijúcu propagáciu fašizmu. Snáď nájdu pomoc u niekoho iného. Normálneho. Duševne nezmrzačeného. Chápajúceho, prijímajúceho inakosť, nedémonizujúceho všetko mimo náboženského fundamentalizmu. Čo akože znamená „uchytiť sa v živote“? Kto to vyhodnocoval? A čo znamená problém? Z akej planéty ťa sem čerti vypudili? Lebo na tejto tvoje žvásty nedávajú žiaden zmysel.
"Som hlboko presvedčený, že jednopohlavné páry nie sú riešenie, ktoré by dieťaťu dávalo to, čo potrebuje."
Tento chuj nechce nikomu ublížiť a napriek tomu trieska podobné sprostosti. Presvedčený pokojne buď, keď nevieš rozmýšľať. Stále melieš, čo dieťa potrebuje, ale všetko sú to antifakty. Napríklad som slobodná matka z vlastného rozhodnutia. Úplne bez hanby som sa cielene stala slobodnou matkou. Lebo pokiaľ ja viem, dieťa potrebuje pre svoje potreby jednu bezpečnú väzbu a je jedno, s kým. Či biologická matka alebo adoptívna, stará mama, dokonca aj muž ňou môže byť. Dokonca aj gay. Neslýchané v istých kruhoch, ale keď vystrčíte hlavy zo svojich nôr, zistíte, že teplá voda už bola objavená a neciká ju duch svätý.
Moje Sascha potrebuje nakŕmiť, umyť, obliecť, pritúliť, ľúbiť, behať, učiť sa, objavovať... ani najmenším náznakom nedáva najavo, že mu chýba nejaký mužský princíp. Fakt, ani raz. Nežije tu s nami žiaden muž, ale keď Sascha nejakého stretne, berie ho úplne normálne. Fakt, jak človeka. Nemá ani tri roky, ale už vie bicyklovať. Naučila som ho to úplne v pohode úplne sama. Keď podrastie, kľudne ho naučím aj defekt opraviť. A keď inak nedá, aj jazdiť na motorke. Nenaučím ho variť, lebo mi to proste nejde, ale naučím ho čítať a keď bude chcieť, môže sa naučiť variť samo. Je mi úplne jedno, či sa bude fintiť, alebo cvičiť, aby bolo „silné a nezávislé“. Kľudne môže oboje. Alebo ani jedno. Nebudem mu trepať stereotypné primitivizmy o ženách a mužoch. Nechám ho, nech sa rozvíja akokoľvek ho bude tešiť. Pretože je úplne jedno, akého je pohlavia. Môže byť na poste prezidentskom, vedeckom, poskytovať služby v gastronómii, učiť, tancovať, športovať, byť nezamestnaným... Môže čo len chce. Nemôže si vybrať medzi menopauzou a zväčšenou prostatou, ale určite bude dosť inteligentné na to, aby chápalo, že pohlavie nášho tela nás definuje len malou časťou. Hovorím mu každý deň, že ho nadovšetko milujem, je krásne a môže objavovať svet. Ešte sa nikdy nesťažovalo, že má „rozhádzané role“. Stavím všetko, čo mám, že sa ani nikdy nebude. A naučím ho aspoň základy kritického myslenia, aby nedopadlo ako chuj.
