Keď sa môže mačka zježiť, môže sa aj ježko najesť v reštaurácii, ale ja mám intoleranciu, čo by som si objednala?
 
Asi tak. Spánkový deficit mám na úrovni spôsobujúcu demenciu. Žijem len vďaka adrenalínu, čo mi do krvi strieka nejaký evolučný mechanizmus, keď moje mláďa plače. Keď už je adrenalínu veľa, mozog sa nevie zastaviť. Tak čo by som sa o tie skvostné úvahy nepodelila?
 
Predpokladám, že ak teraz nespomeniem sex, prídem aj o tých pár obetavých čitateľov, ktorí sa dočítali až sem. Nuž. Z môjho libida zostal len úsmev Mony Lisy, keď vidím Borisa Valábika alebo Chrisa Hemswortha. Minule v Priateľoch spomenuli knihu Single Mother and Sex. Tie dve slová tak blízko seba mi dávajú asi toľko zmyslu ako Robert Fico a budúcnosť. 
 
Na začiatok si teda vydebatujme, či má žena právo rozhodnúť sa mať dieťa bez partnera. Môže sa to zdať sebecké. Dieťa má podľa nejakého európskeho dohovoru právo na matku a otca. Podľa slovenského práva som nemohla ísť na kliniku reprodukčnej medicíny a dať sa oplodniť bez partnera. Ale čo je to za právo, keď ho nik negarantuje a vymáhať sa dá len v niektorých prípadoch? Štát nepridelí otca dieťaťu, ktorému odišiel/ zomrel/ založil si toľko ďalších rodín, že si mená detí ani nepamätá... Ak bude muž vo väzení, štát dá matke zákonom stanovené výživné. Ale to otca nenahradí. A čo ženy, ktoré otehotnejú zo sexu s neznámym mužom? Dieťa im nikto nevezme, ale ak nevystopujú oplodniteľa na to, aby mu bolo doručené predvolanie na súd, budú single mamičkami alebo pôjdu na interrupciu. A tuším v Rakúsku a Maďarsku by ma neodmietli oplodniť umelo, len jazyková bariéra a finančná stránka to komplikuje. Nuž, som zvedavá na diskusiu.
 
Moje dieťa pre zachovanie anonymity budem, ako správna Shakira, volať Sascha a skloňovať to ako stredný rod podľa vzoru dievča. Sascha práve zaspalo. To je čas, keď môžem vytiahnuť štuple z uší. Bože, ako ho milujem. Ten nával nehy cítim vždy, keď stíchne. Ako správna závisláčka vytiahnem mobil a scrollujem Facebook. Výbuch v Prešove po päťstýkrát. Bývam v paneláku na siedmom poschodí bez balkóna a mám bábo. Jak pre boha živého by som sa dostala preč, keby na schodisku horelo? Mozog ide na hranu paniky. Puklo by mi srdce, keby sa Saschaťu niečo stalo. Chcela by som spôsob úniku, ktorý by bol poruke, nezaberal veľa miesta a umožnil by mi rýchlo odísť oknom aj s dieťaťom v šatke. Bez srandy, zvyšok noci som ani nemohla zaspať. Vidieť prešovský panelák na fotkách bola pre ženu nie tak dlho po pôrode príliš silná káva. 
 
Určite sa pýtate, ako sa taká úžasná, krásna, šikovná žena ako ja mohla ocitnúť v situácii, keď sa rozhodla stať osamelým rodičom. Nuž, asi preto, že moja krása je skôr vnútorná, moja úžasnosť žiari najmä vtedy, keď sa k slovu nedostanú depresie a chronická únava. No a šikovnosť je v limitovaných oblastiach, ale určite sa netýkajú kuchyne. A vlastne ani spálne. Nekvalifikuje ma to na dailymale viac, ako na dailyfemale? Just asking.
 
Keď som mala tridsať, jedna manažérka v mojej vtedajšej motrokárni zúfalo chcela dieťa. Krásna, štíhla, úspešná. Mala 35 a nevedela si nájsť partnera. Strašne som ju ľutovala, nič horšie som si nevedela predstaviť. Bola som si istá, že mne sa to nestane. Ta vóóóbec, že ne. Na svoje 35. narodeniny som bola čerstvo rozídená, bezdetná a takmer nezamestnaná. Ale možno to bola práve tá hrôza z jej situácie, čo ma prinútila reálne hľadať plán B. Vždy som túžila po partnerovi a dieťati. Stačí, keď je osud na mňa pes a žiadneho vhodného adepta neviem nájsť. Je nutné, aby som zostala aj bezdetná? Sľúbila som si, že ak sa do 35-tky nezačne rysovať tradičná rodina, skúsim si dieťa opatriť sama. X nocí som venovala počítaniu, na aké dávky by som za akých okolností mala nárok a koľko musím našetriť, aby sme počas materskej nezomreli od hladu. Plán B sa postupne začal črtať v reálnych číslach.
 
Prišla teda 35-ka a mne sa doň chcelo asi tak veľmi, ako SLSP do práce v SAD. Keďže najprv bolo treba našetriť, mala som ešte čas na randenie a nádeje, že niekto ten trpký kalich odo mňa odníme. Však možno motyka vystrelí. Možno konečne stretnem toho muža, s ktorým si budem rozumieť, bude spoľahlivý, rozumný a dochvíľny, nežný a so sebareflexiou prevyšujúcou jeho ego... jaj hej, a pripravený na dieťa, s vyhovujúcim spermiogramom a finačným zázemím... hlboko presvedčený, že to dieťa chce mať práve so mnou a čím skôr, tým lepšie.
 
No ta. Randenie šlo ohromne. Zapísala som si pár viet od náprotivkov, keby sa ma raz Sascha opýtalo, prečo som zostala single.
"Mala by si viac variť. Moja matka nechápe, ako môžeš takto žiť."
"Vedel by som vyliečiť rakovinu, ale ľudia sú Ťapákovci, vôbec ma nepočúvajú."
"Zadaná žena už nemá tráviť čas s nezadanými."
"Prvých 500 imigrantov mali utopiť v Stredozemnom mori a ostatní by potom radšej do Európy nešli."
"Škoda, že nie si spoločensky nijak významná. Chcem mať rodinu, ale tak, aby nezaberala veľa času."
"Čo je na tebe zlé, že nemáš partnera?"
"Príliš rozmýšľaš. Potrebuješ len Ježiša a všetky tvoje problémy vyrieši."
"Moja sesternica robí pre Trumpa a bratov švagor pre Putina."
"Mám štyri deti s troma ženami, ale vždy sa nájde čas na nové kamarátky."
"Veď keď nebudeš mať dieťa, môžeš si kúpiť psa."
"Ešte sa na deti necítim, možno po štyridsiatke."
"A čo som ju mal zastaviť, keď mi začala fajčiť?"
 
No nekúp to.
 
Ta ešteže s každým mesiacom pribúdali peniaze na sporiacom účte, lebo s každým ďalším rande vyzeral plán B lákavejšie.
 
No a kým pôjdem spať, ešte sa chcem uchádzať o eurodotáciu z Ministerstva školstva na vzdelávanie novorodencov. Vytvorila som edukatívno-interaktívne divadelné predstavenie pre deti do jedného roka v troch dejstvách. Má selfexplanatórny názov "Mám na hlave čiapočku a neplačem". Prvé dejstvo je poletovanie čiapočky nasadenej na ruke účinkujúceho za spevu "Ja som čiapka čiapočka" na melódiu "Ja som budík budíček". V druhom dejstve sa pieseň opakuje, ale čiapka je umiestnená na hlavu účinkujúceho za stáleho úsmevu a občasného verbalizovania situácie: "Mám na hlave čiapočku a neplačem". Na úvod tretieho dejstva znie pieseň opäť, ale čiapočka je interaktívne umiestnená na hlavu publika. Cieľom je predstaviť koncept natiahnutia čiapočky na detskú hlavičku bez alarmovania susedov. Úspešnosť je 50%. Preto usudzujem, že si zaslúžim za svoje veľdielo aspoň tých 400 000 eur, ktoré vraj mohli reálne stáť kurzy pre seniorov, za ktoré ministerstvo vraj zaplatilo 28 miliónikov a žiaden absolvent nie je známy.
 
Do skakavenia, priatelia.