Ako už horeuvedený nadpis naznačuje, aj dnes to bude o dovolenkách. Ale pekne poporiadku. Prvotne sa do dovolenkovej destinácie musíme nejako dopraviť. Vrelo odporúčam vybrať si za miesto prázdninového odpočinku niečo poriadne ďaleko od vašej aktuálne polohy, lebo exotika, zábava a dôvody. A to len preto, lebo ste tam pred 25 rokmi boli s rodičmi a bolo tam giganticky parádne. Neriešte, čo všetko sa za ten čas mohlo zmeniť, prípadne určite neprikladajte dôležitosť pozitívno - selektívnej stránke pamäte. A čo, že tam nevedie žiadna diaľnica. A čo, že je to 5 hodín cesty autom s dvoma krpcami. Even better!
 
Po asi hodinke svižnej jazdy to mladšiu [the]céru prestáva baviť a prvé dejstvo opery "Príliš unavená na normálny spánok." začína v plnej audio kvalite bez titulkov. Aj tu platí to isté, čo pri de facto každej inscenácii/opere/vystúpení klopkajúceho Michaela Flatleyho. Mať lístky do prvého radu nie je včelí úľ lízať. Ešteže aspoň staršia [the]céra robí čo môže, a miestami aspoň poslúcha. Avšak aj ona sem tam zatrpí nevysvetliteľnými stratami krátkodobej pamäte. Preto je nutné neustále jej pripomínať informácie o tom, ako má byť ticho a nezobudiť konečne spiacu sólistku slovenskej dovolenkovej árie pre rodiny s deťmi.

Tak sa ubytujeme. Na ozrejmenie ešte jedna maličkosť. Pani M. ma presvedčila, aby sme si vybrali dovolenku bez stravy. Ja osobne som bol veľmi proti, lebo podľa mňa si aspoň cez dovolenku manželka zaslúži oddýchnuť od varenia (fuj Michal, ty šovinistické prasa!), ale nedala si povedať. Jej hlavný argument bol, veď koľko toho už len tie naše detiská za týždeň najedia. Odpoveď celkom dosť, ale žiadne spojlery. Okolo nás je teda ďalších jedenásť kusov chatiek, kde sú umiestnení osadníci zdieľajúci rovnaký hladovkový osud, ako my. Ohromne nerád podporujem nejaké tie na štátnej príslušnosti založené predsudky, ale všetci zvyšní obyvatelia chatiek navôkol sú Česi. Just sayin‘.

Náš prechodný domov je priamo v centre diania, čo sa rozhodne oplatí. Bazény, bufety, holé ženy, všetko je čoby si kameňom dohodil. Ale ako to už v živote býva, čo jeden deň vyzerá ako super výhoda, sa na deň druhý mení na presný opak. Totiž takto sme rovnako blízko/ďaleko od víkendových diskótekových reproduktorov, či od vrieskajúcej pani počas jamajskej tématickej noci. Skôr ako o pol druhej sa prirodzene žiadna z akcií neskončí, čo rozhodne ocenili všetci návštevníci rodinnej dovolenky s deťmi v predškolskom veku. Ale veď nech si zvykajú.  
 
Nakoľko som spomenul demografickú štruktúru nášho rezortu, teraz prišiel rad na možnosti vyžitia. V areáli máme pieskovisko, šmýkalky, hombálky a v princípe vyzerá ako také priemerné sídliskové detské ihrisko. Viete, ako také to miesto, kam vás pani M. vyženie, aby ste sa s deťmi zblížili. A vy pritom len rátate minúty, kedy sa odtiaľ vrátite naspäť medzi živých dospelých. Tak tu si predstavte, že sa nemáte kam vrátiť. Celé je to ako byť celých 7 kusov dní zavretý na detskom ihrisku, bez akejkoľvek možnosti úteku. A ak sa vám početnosť a variabilita atrakcií, na ktorých sa naši trpasličí samovrahovia chcú zbaviť života zdala nedostatočná, korunu tomu nasadzuje malý detský bazén. Nie dosť hlboký na omočenie si nôh, ale dostatočne hlboký aby si v ňom ľubovoľná [the]céra spôsobila nepriame utopenie druhého stupňa.

Keď už sa bavíme o bazénoch vedeli ste, že v slovníku založenom na realite slovné spojenie termálna voda znamená kvapalinu s teplotou okolo dvadsať stupňov? Ani ja. Ale to je očividne na základe odpozorovaných skúseností presne to, čo vám slovenské „termálne“ kúpaliská dokážu ponúknuť.

Nájsť na dovolenke dobrú reštauráciu je ako keď si fúkate nos a hneď na prvý šup dostanete von úplne všetko. Skrátka, je milé, ak sa toho dožijete, no ako často sa tieto dve úplne porovnateľné vecí bežne stávajú? Tak najprv vyskúšame bufet na promenáde. Zľahka nakyslastý čiernohorský rezeň sedí predo mnou ako perfektné zosobnenie nesprávnych životných rozhodnutí. Ale nebolo mi z neho až tak zle. Nakoniec pani M. varila každý deň a to nie preto, lebo chcela, ale preto, lebo slovenská kúpeľňová gastronómia dosiahla úplne dno. Vedľajším efektom, ktorý sa dostavil takmer okamžite, bolo moje akútne znechutenie pri akejkoľvek, hoc len verbálne zmienke o jedlách ako napríklad 1.) čokoľvek s vajíčkami, 2.) krupica, 3.) palacinky s čímkoľvek 4.) párky a 5.) granatiersky pochod. Dúfam, že žiadne z nich pekne dlho neuvidím. Deťom stereotypné stravovanie sa absolútne nevadilo. Kým nedôjde nutela, všetko je v absolútnom poriadku.

Ďalšia vec, čo ma ako zdravého muža zarazila bol úplný nedostatok pekných žien. Áno, som predsa ženatý, no ak priviažete psa k plotu, to ešte vôbec neznamená, že nemôže štekať na autá. Takže späť k veci. Kde sú všetky tie ženy, pri ktorých sa mladý človek mužského pohlavia chytí za srdce a v kútiku duše je ohromne rád, že je tým, kým je. No vážne, žiadna. Asi sa všetky tieto príťažlivé ryšavé žieňatá aktuálne doma pripravujú na vydanie čerstvo zremastrovaného Skyrimu. Áno. Určite to bude tým.
 
Avšak, keď sa na to celé pozrieme s nadhľadom, až také zlé to nebolo. Aj tá najhoršia dovolenka bude navždy lepšia ako viesť emailové žabo-slimáčo-myšie vojny s francúzskymi kolegami. Preto dnes sedím v práci a cez obedňajšiu prestávku dopisujem tento neumelecký opis posledných pár dní. Na ešte celkom dlhú dobu mi ostanú spomienky a iné dojmy. Okrem nich nám však ostala ešte aj jedna o dosť hmotnejšia vec, ktorá nám túto dovolenku bude pripomínať ešte poriadne dlho. Nie, ani náhodou to nie je tretie dieťa. Je to niečo o dosť menej poetické.

Mravce.