O ye'll tak' the high road, and I'll tak' the low road, and I'll be in Scotland a'fore ye, but me and my true love will never meet again, on the bonnie, bonnie banks o' Loch Lomond
Highlands, Vysočina. Pamätám si, ako nám na základnej škole na jednej z hodín angličtiny učiteľka rozprávala o Vysočine, o Škótsku a učila nás spievať pesničku Loch Lomond. Neskôr sme sa dozvedeli o Loch Ness a jej príšere, o zelených kopcoch, vresoviskách (moors), jazerách (lochs). Nepamätám si už, kedy som si povedala, že do Škótska musím raz ísť. Ale na ceste popri Loch Lomond som si spomenula práve na túto pieseň a zasmiala som sa v duchu, že práve táto bola prvá, ktorú som sa v angličtine naučila pred mnohými rokmi. Ak nerátam Beatles piesne, pretože angličtinárka bola ich veľká fanynka.
Hoci môj prvý výlet do Škótska nebol dlhý, vedela som, už keď som ho plánovala, že sa nebudem môcť vrátiť bez toho, aby som videla (čo i len nachvíľu) Vysočinu. Videla som veľa dokumentov, fotografií, filmov/seriálov, ktoré sa natáčali na Vysočine (napr. Harry Potter a Dary smrti, Rob Roy, seriál Outlander, James Bond Skyfall a pod.), no ako sa vraví, raz vidieť naživo je za milión obrazov a fotografií. A mne vzala dych.
Spoznávať Vysočinu viete na tisíc spôsobov. Záleží len od Vás a času, ktorý máte. Ja som mala jeden deň. Človek sa zasmeje, že veď je to smiešne. Áno je. Ale túžba vidieť tie miesta, zahalené hmlou, kde sa z nej podchvíľou objavia zelené kopce, medzi ktorými sa ako strieborné stuhy vinú potoky, tiahnu lochy... zvíťazila. Dnes už viem, že keď sa vrátim, bude to autom. No teraz som sa rozhodla pre celodenný autobusový výlet (SLSP týmto pozdravujem) s jednou agentúrou. Našla som si výlet, ktorý zahŕňal Hairy Coos, Glencoe, Fort William, Loch Ness a Urquhart Castle s plavbou na lodi, cez Inverness, Culloden Moor, Pitlochry naspäť do Edinburgu. Čakalo ma veľa hodín sedenia v autobuse, ale nevadilo mi to. Agentúra, ktorú som si zvolila, bola do morku kostí škótska. Myslím tým, že sprievodcovia boli Škóti, a rozprávali škótsky, čo v recenziách na nich veľmi rezonovalo ako negatívum. No pre mňa to bolo práve to, prečo som si ich vybrala. Sprevádzať nás mali vodič a sprievodca v kilte, ktorí boli údajne veľmi vtipní, spievali piesne a boli úžasnými rozprávačmi nielen histórie, ale i príbehov, ako to vedia iba Škóti. Naschvál píšem MALI. Nevedela som sa dočkať rána. Odchod autobusu bol o 8:00 hod ráno, a miesto stretnutia som mala doslova čo by kameňom dohodil, pretože bolo na námestí pred Edinburským hradom. Počasie nesklamalo, mrholilo a tak som si vravela, že zažijem tú ozajstnú atmosféru Vysočiny. Pred autobusom sa stretol dosť veľký hlúčik ľudí a guide agentúry pobehoval medzi ľuďmi, mával zoznamami nad hlavou a odškrtával si mená. Pekne si nás podelili a ja som už v duchu tipovala, ktorýže to šuhaj v kilte bude ten môj sprievodca. Bol to taký vtipný pohľad na tú trmu vrmu navôkol. My turisti, nababušení, niektorí v čiapkach, iní aj v rukaviciach (v inštrukciách bolo veľmi teplo sa obliecť, vie tam silno fúkať a teplota 10 stupňov pri tom vetre môže byť veľmi svieža), a naši guides v kiltoch a v tričkách, na tom prehodené mikiny, niektorí páperové vesty. Po chvíli upútal moju pozornosť za mnou stojaci postarší pán, ktorý sa snažil komunikovať lámavou angličtinou s guidom so zoznamami. Ten ako hľadal, tak ho hľadal, nevedel ho nájsť. Pán sa začal rozčuľovať, že veď on tu je správne, odchod o 8mej, adresu má dobrú, potvrdzovali mu to, tu to má v mobile, sííí júúúú? SÍÍÍ JÚÚÚ????? Strčil mu mobil do tváre. Guide sa zadíval na mobil a nakoniec skonštatoval Ay, guuud plejs, bat beeed dejt. Am sooorry. Pán si jednoducho zmýlil dátum. Len som dúfala, že zajtra ešte bude v Škótsku. Začali sme nastupovať do autobusu a ja som stále čakala, kedy nastúpi náš guide. Nedočkala som sa, vodič zavrel dvere a informoval nás, že on je dnes naším vodičom a guidom, volá sa John a bude sa snažiť nás nevyklopiť. Vybuchla som smiechom a i keď sa vo mne miešal hnev, urazenie a nespravodlivosť, vravela som si, nevadí, vyzerá, že to bude vtipná jazda. O chvíľu dodal, že si máme zapnúť pásy, lebo sa môže stať, že si manželia budú vymieňať partnerov v zákrutách. Vtedy som pochopila, že sa smejem asi jediná, nikto mu nerozumel. A ja som si to užívala. Keď zahlásil tuu paunds eekstra čáááárdž if deer is san tdej, vedela som, že na tento deň nezabudnem.
Z Edinburgu sme sa vymotali na diaľnicu vcelku svižne. John nás vždy upozorňoval na zaujímavé miesta, ktoré sme míňali. Porozprával nám o hrade Stirling, jednom z najväčších a najvýznamnejších hradov v Škótsku, na ktorom boli korunovaní mnohí škótski králi (o.i. Mary Stuart alebo Mary, Queen of Scots / Mary I. of Scotland), o jeho pohnutom osude pri celkovo 8 obliehaniach a jeho úlohe v časoch škótskych vojen za nezávislosť, v ktorých bojovali známe mená ako Robert Bruce a William Wallace. Neskôr sme mali možnosť vidieť i Linlithgow Palace, ktorý bol jednou z najdôležitejších rezidencíí škótskych panovníkov v 15./16.storočí. Narodila sa tu aj kráľovná Mária Stuartová. A nespomínam ju náhodou, táto panovníčka je dodnes najobľúbenejšou kráľovnou a jej podobizeň nájdete všade. Na každom hrade, v každom múzeu, suveníroch, šperkoch. Na trón nastúpila, keď mala iba 6 dní, po smrti jej otca Jakuba V. Bola praneter Henricha VIII. A preto aj vznikol dlhoročný konflikt s anglickou kráľovnou Alžbetou Tudorovou, ktorý skončil jej sťatím. Žiaľ až na tretí krát sa katovi podarilo jej hlavu sťať. Jej životný príbeh ma vždy fascinoval, zaslúži si samostatný článok.
O chvíľu nás upozornil, že sa blížime k „biig siiiilver hooors“ – The Kelpies. Padla mi sánka, niečo také obrovské som skutočne nečakala. Dve obrovské strieborné konské hlavy vyrastali zo zeme, obkolesené vodou. Majú výšku 30 metrov. Sú súčasťou škótskej ľudovej tradície. Ide o mýtické jazerné stvorenia „spirits“, ktoré vyzerali ako čierne kone a mali schopnosť nadobudnúť ľudskú podobu. Každý loch v Škótsku má vlastný kelpie príbeh. Ale najznámejší je ten z Loch Nessu. Praktickým zámerom bolo udržať deti od zradných hladín vody v lochoch a vystríhať dievčatá pred krásnymi neznámymi.
Asi po hodine cesty sme zastavili, takpovediac v poli. Za ohradou som zbadala ryšavé chlpaté stvorenia. Hairy Coo, v gaelštine Bò Ghàidhealach. Veľmi som tie zvláštne vlasaté stvorenia chcela vidieť z očí do očí. Len im do nich ozaj nebolo vidieť. Majú nádhernú ryšavú farbu, akú som predtým nikdy nevidela. Vyzerajú, akoby sa stále usmievali. Na ľudí boli evidentne zvyknuté, znášali neustále fotografovanie sa turistov. Predo mnou sa ocitla jedna ázijská slečna, načančaná, nastajlovaná, len mi prišlo, že je akosi OZAJ blízko ich papuliek. Upodozrievala som ju, že vysiela cez instagram, keď už toho zrazu mala jedna krava dosť a za tie krásne vyčesané vlasy slečnu poriadne chmatla. Aleže poriadne. Slečna stratila rovnováhu, našťastie vedľa nej stálo zopár ľudí, čo ju z jej tlamy vytiahli. Neviem, kto bol v tej chvíli viac vlasatý, či tá slečna, či tá krava. Poučená som sa krave najprv pekne prihovorila, ukázala som jej svoju peknú novú bundu a povedala jej, že má krajšie vlasy ako ja. A tie fotky sa ozaj vydarili. Obe sa na nich smejeme.
Pri nástupe do autobusu nám John (tým, čo sme si zaplatili i vstup) rozdal lístok na hrad Urquhart, ktorý leží na brehu Loch Ness. V obchodíku som si kúpila nejaké drobné suveníry a najmä moje srdce zaplesalo, keď som tam zbadala knihu o histórii Škótska. Vyrazili sme a John nám rozprával o lochoch. Tie čísla ma ohromili. V Škótsku ich existuje 31 460 sladkovodných. Všetky sa nazývajú “loch”, ale je pár výnimiek, ktoré nie sú označované ako “loch”, ale máju názov “lake” - Lake of Menteith a Lake of the Hirsel. Loch Ness je objemom vody najväčšie, má rozlohu 56 km2 a je v ňom skoro dvojnásobok vody ako vo všetkých jazerách v celom Anglicku a Walese dokopy. Zároveň je aj najhlbšie, najhlbší bod má 230 m.
Loch Lomond má dĺžku cca 36 km a rozprestiera sa na 71 km2. Aj keď zaberá väčšiu plochu ako Loch Ness, nemá toľko vody ako Loch Ness, takže sa musí uspokojiť s druhým miestom. Existuje tu aj množstvo lochov so slanou vodou, ale tie sa nachádzajú najmä na západnom pobreží a pripomínajú skôr fjordy, napríklad Loch Long.
Johnovo rozprávanie bolo neuveriteľne zaujímavé. A potom som po hodnej chvíli začala vnímať krajinu za oknom. Zelené vresoviská a ligotajúce sa potoky kam oko dovidelo obkolesené zelenými kopcami. Vie srdce poskočiť? Vie. Vysočina.
