Sur le pooooooont d'Avignoooon, L'ooooon yyyyy daaaaanse, l'on yyyy daaaaaanse… Á hele! Koukni, co to tá ženská spívá? Ty vole ta válí!... Mischlienka, Le pont Saint-Bénézet

Avignon. Neviem či som niekedy navštívila majestátnejšie mesto. Možno Carcassone sa mu vyrovná, keď sa nad tým zamyslím, ale toto mesto mi učarovalo svojou neskutočne bohatou históriou, architektúrou a najmä Pápežským palácom.

Mesto leží na juhu Francúzska, v Provence, na brehu rieky Rhony a je zapísané v UNESCO. Celý kraj navôkol je ako z rozprávky, striedajú sa tu pohoria, údolia, všadeprítomné cikády a horúce slnko. Vo vzduchu cítiť najmä v lete vôňu levandule a vy sa ocitnete uprostred stredoveku, len čo prejdete cez mestskú bránu, hradby. Jeho stredoveké hradby tam totiž stoja dodnes a obkolesujú mesto. Mesto bolo vystavané akoby na kopci a dodnes pôsobí nedobytne. Prekvapením pre mňa bola svojou architektúrou i jeho vlaková stanica TGV, ktorá sa nachádza mimo mesta, ja by som to charakterizovala ako „v poli“. Doslova. Najmä kvôli tomu, že železnica TGV je celá ohradená, čo najrovnejšia a doslova a do písmena je to „nezastavujem, nepřibrzďujem, máme spoždení“. Ako som už myslím raz spomínala, trať TGV smerom z Nice do Marseille, je tá pomalšia. Kľukatejšia. Lemuje Azúrové pobrežie, a občas má človek pocit, že keby bežal vedľa vlaku, tak sa do cieľa dostane skôr. Ale ako prestúpite na TGV v Marseille smer Avignon, vtedy pocítite tú rýchlosť vo vlasoch v plnej sile a za oknom o chvíľu neuvidíte nič, iba mihotavú zelenú a modrú ako sa vám zlieva zem s oblohou. Odporúčam, ak sa dá, sadnúť si v smere jazdy.

 

Mesto založili Rimania ako centrum Galie Narbonensis. Nebolo nijako významné a stalo sa objektom neustálych bojov o nadvládu. Jeho čas nastal v 14. storočí, keď pápež Bonifác VIII. založil v roku 1303 v Avignone univerzitu, aby tak vzhľadom na vtedajšiu politickú situáciu zabezpečil vplyv na vzdelanie francúzskych kňazov. Áno, je to ten pápež, ktorý sa dostal do konfliktu s francúzskym kráľom Filipom IV. Pekným, ktorý mal finančné problémy. Vedel o bohatstve Templárov a tak tlačil na Bonifáca, aby rád rozpustil. Pápež mu však nevyhovel. Spor sa vyhrotil, keď pápež vydal v roku 1302 bulu Unam sanctam, v ktorej požadoval prioritu duchovnej moci nad svetskou. V preklade, všetci sa musia klaňať pápežovi, až následne kráľovi. Táto bula bola namierená najmä voči Filipovi IV. Dokonca chcel kráľa i exkomunikovať. Avšak Bonifác VIII. nečakane zomrel. O jeho smrti sa vedú dohady, ale často sa objavuje teória, že ho nechal Filip IV. zabiť. A nie prekvapivo, následne bol za pápeža v roku 1305 zvolený Filipov priateľ, pod menom Klement V. Muž, ktorý rozpustil rád v roku 1312 a neskôr sa v roku 1314 s Templármi vysporiadal na popravisku upálením. (Je známa legenda, ako veľmajster Templárov Jacques de Molay, na hranici preklial francúzskeho kráľa i pápeža a povolal ich, aby sa do roka zodpovedali zo svojich činov pred Božím súdom. Nech bolo tak či onak, obaja zomreli ešte ten istý rok). Týmto krokom sa pápežský štát dostal pod silný vplyv Francúzska. Začalo sa dlhé obdobie úpadku cirkvi, tzv. Avignonského zajatia pápežov (do roku 1378), keď pápeži sídlili namiesto Ríma v Avignone. Následne pokračovalo obdobie tzv. vzdoropápežov, inak nazvané i Veľká západná schizma, keď sa v roku 1367 rozhodol pápež vrátiť do Ríma. Avšak onedlho sa vrátil naspäť do Avignonu, nakoľko tam panovala nepriateľská atmosféra a nepredstaviteľný chaos, veď sa tam pápež neukázal skoro 60 rokov. Neskôr nastala situácia, keď pápeža sídliaceho toho času v Avignone vyhlásili za duševne chorého a v Ríme bol zvolený nový pápež, tzv. protipápež. Zrazu boli dvaja pápeži, jeden sídliaci v Avignone a druhý v Ríme. A navzájom sa exkomunikovali. Nastalo temné obdobie pre pápežstvo a Európske štáty sa delili podľa toho, ktorého pápeža uznávali. Tento chaos ukončil až Koncil v Kostnici v roku 1417, na ktorom bola obnovená jednota cirkvi.

Ale vráťme sa k mestu. Klement V. sa rozhodol vybudovať si v Avignone svoj palác. A že plány to boli viac ako megalomanské. Pápežský palác je najväčšou gotickou budovou v Európe. Zaberá rozlohu 15,000 m2 a má 12 vysokých veží. Napriek svojej rozlohe a veľkosti a s múrmi hrubými 5 metrov, bol vystavaný za neuveriteľných 20 rokov. Práce sa na chvíľu zastavili, kvôli epidémii čierneho moru, ktorá vyhubila asi polovicu populácie Európy. Postihla vo veľmi veľkej miere i Avignon, a tak nebolo pracovnej sily na stavbu paláca. Ako som už spomenula, do mesta (historického centra) sa vchádza cez mohutné mestské hradby. Spletitými uličkami plnými obchodov s miestnymi špecialitami a sladkosťami som sa dostala až na obrovské námestie pred palácom. Dovtedy, a už nikdy potom, som žiadne také rozľahlé námestie nevidela. Pravda je, že to bol len začiatok. Keď som zbadala palác, doslova mi padla sánka. Táto monumentálna stavba v čistom gotickom štýle, v pieskovej farbe po mojej pravici, mi doslova vyrazila dych. Cítila som sa ako mravec, ktorý pozerá nahor a neverí tým svojim veľkým očiam, že niečo také veľké postavili pre mnohými storočiami. Samotný palác bol postavený v dvoch fázach – Starý palác (Palais Vieux), postavený na mieste starého biskupského paláca a Nový palác (Palais Neuf), ktorý ďalšiemu pápežovi pomohol postaviť najväčší architekt tej doby – Jean du Louvres. Dvaja pápeži dali palácu za 20 rokov vzhľad taký, ako ho vidíme v podstate i dnes. Vošla som dnu cez veľkú bránu. Vo vnútri sa nachádzalo rozľahlé nádvorie. Nebudem popisovať jednotlivé časti paláca, verte je ich veľa, ale musím spomenúť dve naj. Prvou je Pápežova jedáleň. Je najväčším priestorom v paláci, s veľkou drevenou valenou klenbou, s dĺžkou 48 metrov a šírkou 10 metrov. Ten priestor je neskutočný. Požiadala som jednu pani, aby ma odfotila s tým, aby bolo vidieť, aký je človek malinký. Hej bola som malinká, na fotke ma v podstate nevidieť. Pápež tu sedával sám na južnom konci a ak mal spoločníkov, tak tí sedeli v strede, ale nižšie ako pápež. Na opačnom konci je obrovský kozub, ktorý dominuje celej stene. Druhou je Veľká kaplnka. Je dlhá 52 metrov, široká 15 metrov a vysoká 20 metrov. Čísla na papieri vás nepripravia na realitu. Nádherná gotická „mini“ katedrála. Táto kaplnka zamotala architektovi hlavu, lebo pápež chcel mať kaplnku aj pri svojich komnatách. Tie však boli na poschodí a tak kaplnka musela byť tiež na poschodí. Problém bol v tom, že mala byť vystavaná priamo nad Jedálňou. No jej klenby by ťažobu kaplnky (jej pilierov a klenieb) nemuseli vydržať. A tak, kvôli kaplnke, bola vystavaná aj ďalšia vonkajšia veža, ktorá odbremenila záťaž a zároveň bol ešte vystavaný oporný oblúk (na obrázku úplne vpravo pod prierezom dolnej jedálne a hornej kaplnky), ktorý dnes je súčasťou ulice vedľa paláca.

Po nastolení poriadku v cirkvi, zostal palác v rukách pápežov až do Francúzskej revolúcie. V roku 1789 bol už však vo veľmi zlom stave a jeho múry sa stali svedkami krutých popráv. Neskôr bol zabratý Napoleonom a stalo sa z neho väzenie a stajne. Všetky vzácne fresky a maľby boli zatreté a do veľkej miery zničené. Na začiatku 20teho storočia sa objavili návrhy na jeho zbúranie, ale nakoniec prevládol zdravý rozum a po vyprataní vojska sa z neho stalo v roku 1906 národné múzeum. Odvtedy je vlastne v nepretržitom stave rekonštrukcie.

Kúsok od paláca sa nachádza Avignonský most - Le pont Saint-Bénézet. Tento pôvodne drevený most bol postavený v 12. storočí a spájal oba brehy Rhony. Neskôr bol zničený a v 14. storočí ho nahradil kamenný most. Mal 900 metrov a 22 oblúkov. Žiaľ, neustále záplavy a povodne ho ničili a klincom do jeho rakvy bola obrovská povodeň v 17. storočí. Už ho nikdy neopravili a dnes má 4 oblúky a končí uprostred rieky. Tvorí súčasť návštevy Pápežského paláca a stojí za to ho vidieť. Je z neho krásny výhľad, ale odporúčam sa pripraviť na silnejší vietor keď sa po ňom budete prechádzať. A priliehavú sukňu. Most sa stal námetom pre známu ľudovú pieseň Sur le pont d’Avignon (Na Avignonskom moste). Tá vám bude do uší znieť pri Vašej návšteve. A keďže máme radi legendy tak tu je ešte jedna. Legenda hovorí, že svätý Bénézet, po ktorom sa volá most, bol miestnym pasáčikom a údajne dostal božie vnuknutie, že je potrebné v Avignone postaviť most. A o svojom poslaní dokázal hodnostárov mesta presvedčiť tým, že zázračne zdvihol ťažký kameň.

Nedá mi nespomenúť jednu pamiatku (UNESCO), ktorá sa nachádza, čo by kameňom dohodil od Avignonu. Keďže teraz som bola autom, cestou do Nîmes som ju nemohla jednoducho obísť. Fanúšikovia cyklistiky - Starej dámy (Tour de France) ju veľmi dobre poznajú. Pont du Gard. Moja predstava bola, že niekde na brehu rieky zastavím a chvíľu sa ním pokochám. Predstavy krásne, realita iná. Vonku bolo 37 stupňov, a tak, keď som dorazila na miesto, na parkovisku som vyhľadala najväčší tieň a vyzbrojená fotoaparátom, hybaj teda k mostu. Prvá chyba. Zastavili ma turnikety s informáciou kde sa nachádza billeterie. Vstup 10 EUR. Vravím si, merde! se kua sa?? Veď si chcem pozrieť most. Ak som bola v šoku z turniketov, viete si predstaviť moje prekvapenie, keď som zistila, že most je asi 400 metrov ďalej a cesta k nemu viedla po tom krásnom úpeku. Cestu lemovali informácie týkajúce sa prísneho zákazu kúpania sa v okolí mosta. Ale my sme len obyčajní ľudia, pravda. A tak ma neprekvapilo, že sa jeho okolie hemžilo mladými, starými, svojkujúcimi sa po pás vo vode, prípadne skáčucich hlavičku do vody. Ten pohľad na most bol impozantný. Tri rady oblúkov nad sebou do výšky 49 metrov. A cez ne presvitajúca modrá obloha. Bol postavený, aby privádzal vodu do Nîmes. Hej, moja karta na fotoaparáte sa zaplnila veľmi rýchlo. Stálo to za to, hoc som si ja nohy neomočila. Veď nabudúce. A veru, vraciam sa do tej oblasti ako jojo. Lebo je to pastva pre oči, dušu i žalúdok. A neviem, čo prevažuje.