Keď skraja minulého roku udrel čínsky mor, málokto v prvých týždňoch čakal že ten bazmeg zruší všetky väčšie letné akcie vrátane Pohody. Pripadalo nám to tak ďaleko. Ale stalo sa, Pohoda sa presťahovala do vzduchu, väčšina ostatných akcii rovno do roku 2021. To už bude predsa svet dávno v poriadku.
No, tá čínska pliaga si myslela niečo iné a pomerne presvedčivo nám ukázala, že nonono, nijaký normálny svet nebude. Najskôr rok 2021 odpískali v Ostrave či Glastonbury, no ale pomerne zavčasu - v porovnaní s minulým rokom - prišla aj správa od Pohody. Očakávaná, ale aj tak nachuja.
Ja som pôvodne na Pohodu 2020 ani nechcel ísť. Cesta, ktorou sa dramaturgia festivalu uberá poslednú dobu ma držala v posledných ročníkoch niekde medzi smútkom a nasraním, tak som si povedal že stačilo, treba si dať pauzu. Lenže ako bolo spomenuté, Pohoda 2020 odišla do air a mladá v návale spolupatričnosti ku fesťáku kúpila lupeny na rok 2021. Tak som sa zmieril s tým že klasicky budem začínať leto na letisku. A ano, chcel som vidieť Libertines.
No a potom Mišo ohlásil že veľká Pohoda nebude, ale hneď ohlásil aj to, že v nejakej podobe fesťák predsa len urobia. A tá podoba sa začala pomerne rýchlo ukazovať.
Formát to bol vskutku zaujímavý, päť dní po sebe rovnaký program z headlinerov na hlavnom pódiu a k tomu každý deň iný lokálny program na vedľajších stageoch, naviac v gescii vybraných slovenských klubov. Všetko s obmedzením na 1000 návštevníkov, taká vrecková multipohoda v sériovom vydaní. Mladá bola z takéhoto konceptu nadšenejšia než ja, ja som sa bál, že headlineri budú typický pohoďácky druhý sled, kde hlavnou kvalifikáciou nie je hudba ale bizarnosť, plus som vravel že Mišo dá na tento osekanec kludne cenovku 50. Ukázalo sa že v tomto som ho ešte aj podcenil. Lenže tiež som vravel, že Pohoda je dnes v pozícii kedy sa s jej nálepkou predá hocičo, kór keď ľudia majú absťák.
Jednotlivé dni vypadali trochu nevyrovnane, ale v každom by človek našiel niečo prečo práve ten deň chce. Ale friško sa vyprofilovalo že najskôr piatok alebo sobota. Piatok bol pre mladú, bol tam BLAS a Mňága, v sobotu to bolo viacej na mňa, Catastrofy, Znouzecnost, Čad a Slobodka. Takže, ako to už chodí, urobil sa kompromis a rozhodlo sa že kupujeme piatok. Mladá nakoniec ešte s kámoškou neskôr kúpili v sekundári lupeny aj na nedeľu kde mali Paru, to už si užili bezo mňa, aj keď baby zo Zubovnechtov by som videl rád.
Prvá vlna lupenov sa vypredala za pár minút, piatok a sobota priam za pár desiatok sekúnd, ludia boli vážne hladní. Klasicky som už týždeň vopred mal zapchaté všetky social kanály zvesťami o postupe výstavby pohodaplacu na letisku, aj som to videl každé ráno cestou do roboty. Vlastne všetko skoro ako v normálne roky.
Akurát nebolo treba ísť z kanclu pred obedom, lebo načo byť na placi pred treťou či štvrtou, Braňuška prinajhoršom s preťažkým srdcom oželieme. A vchodom prejdeme ako poctivo zaštepené ofce bez čakania na výsledky testu. No, policajti uzavreli kilometre od letiska ako keby bola Pohoda normálnych rozmerov, a keďže som automaticky bral auto a nebral onsite parking tak ma nechali mašinu odstaviť ešte na Novinách. Holt aj toto je súčasťou systému. Parking za majlant alebo milión krokov, vyber si. Licencovaný taxík za pevnú cenu, ktorá je trojnásobkom toho za čo tí istí chalani jazdia zvyšok roku, alebo ťa vyhodia tri kilometre od brány. Na bežnej Pohode s tým človek tak trochu ráta, ale dúfal som že tieto maniere vo vreckovej verzii trochu okrešú. No, neokresali. Bolo by to trápne keby to nebolo na nasranie. Mišo nakoniec nahodil cifru za lupeny na 59. Ku tomu pre cezpoľných príjemných 19€ za parking. Čiže keby niekto teoreticky chcel kúpiť lupeny na celý maratón pozemných mikropohôd stálo by ho to pomaly štyri stofki, za čo má človek dve primavery alebo troje colours. Ale takto sa na pohodu kukať nedá, na dovolenke tiež normálny človek nepreratúva koľký majlant dal za tu teplú brečku.
Takže prešli sme tisíc mil až sme sa pustinou letištnou i predletištnou prebili ku vpusti. V podstate nijaké zádrhele, akurát ma vlastne aj príjemne prekvapilo že rada na okienko vaccinated bola znateľne vačšia ako na okienko AGtest. Ďalší kus prázdneho letiska, ktoré v lepších rokoch býva posiate stanovým mestečkom. Snaha narvať stankolíky do pár týždňov skamieňanej zeme, tam kde sa štandardne tlačia stany v dvoch poschodiach je odrazu miesta a miesta.
Areál je samozrejme úplne iný ako bežne. Hlavné pódium a po stranách dve menšie klubové, jedno väčšie UFO a vedľa neho dve menšie UFá. Všetko vtesnané na priestore letištnej stojánky, ktorej väčšia časť na veľkých Pohodách je hľadiskom hlavného stageu. Pár stánkov, hangár pre neziskovky, stan debatný, na boku malé pódium s električkou a to je všecko. A tých tisíc ludí vytvára trochu dojem prázdna. Teda v porovnaní s tým na čo býva človek na letisku zvyknutý.
Ku tomu na pozadí hral Braňuško s klasickým telesom, čo sme sa snažili nevnímať. Skúšal som to počúvať chvíľu deň predtým v streame na efemku, ale ani rozmer toho telesa tomu nedal rozmer iný ako ten, ktorý tam nie je. Braňuško sa vlastne na Pohodu posledných rokov hodí, vlastne ju priam predpovedal, bo odkedy som ich videl prvne niekedy v roku 1991 či ako tak ma stále dojíma extrémnym nepomerom medzi pestovanou povesťou, pódiovou megaprezentáciou. metálmi na plášti a cedníkmi vo vlasoch a strašne špatnou hudbou na strane druhej. Ano, urobili jednu fakt dobrú pesničku a jeden fakt dobrý text, ale tú pesničku nezahrali. Na hodinu zúfalo málo.
Tak malé UFá a klubovky. Samozrejme ideme najskôr na CHVM, šak sú to legendy a vóbec. No, pripadá mi spočiatku ako keby sa nevedeli dostať na riadnu prevádzkovú teplotu, tak sa idem pozrieť na druhé UFO na Stolen Street. To sú mladí chalani hrajúci taký klasický neučesaný rockandroll. Celkom im to ide, ale neni úplne fajn to, že lepšie funguje keď hrajú covery ako keď skúsia niečo svoje. Tak sa po nejakej dobe vrátime na druhé UFO a dobre sme urobili. Chalani z CHVM sa nejak striasli trémy a šlape im to. Z takejto hudby človek musí cítiť radosť z hrania a dnes to tam je.
V pauze nakukneme aj za električku, ale tam hrá niečo najazzlé. Nie, toto sa dnes nehodí do krámu. Dnes chcem počuť niečo priamočiare, nechcem hudbu ktorú musím chápať.
Prvá z hviezd na veľkom UFe. Wooze. A hneď je vidno že základnú kvalifikáciu na terajšie pohody majú, dvojicu tých čo robia gro muziky dopĺňa dvojica muzikantov ktorí neviemprečo majú potrebu hrať natiahnutí v kostýmoch sírohlavých jeptišiek. Zvyšní členovia sa uspokoja so sírovými ohozmi klasického strihu, na lietadielkach na gebuli nebazírujú. Plus trochu nerozumiem, prečo to všetko znie ako keby kapela signál zapojila do echa, to zapojila do echa a pre veľký úspech ešte na koniec signálovej cesty zaradili echo. Možno im hodne dobrý obchodník predal za výhodnú cenu bulk efektov echo, hall a reverb a zabudol im povedať že všetky tie škatuľky robia to isté. Ale napriek vymenovanému tá kapela stále produkuje dobrú muziku. A hodne dobrú. Akurát má človek celú dobu pocit že hodne z tých nánosov sú zbytočné. Oni nemusia byť za každú cenu zaujímaví blbosťami, úplne by stačila ich hudba.
Klubové UFO a Wilderness - chalani hudobne hodne vyrástli, hrajú s omnoho väčšou istotou ako ešte pomerne nedávno. A Bango furt musí deklamovať pravdy, a navrch deklamuje v podstate tie isté vety rovnako dookola na každom koncerte, ale to doslova. Chalani hrajú mám pocit už pať rokov ten istý playlist a takto to naozaj nejde. Začína to vypadať ako povinná klasika a čo už len môže byť horšie vysvedčenie pre pankáčov. Pankáčov čo kedysi boli nie o klišé naklišé, ale o podstate. Ale kurva, začínajú byť kapela na ktorú sa nie že neteším, ale hľadám čo hrá inde. Zúfalo im chýba niečo nové, nejaký vývoj, nedá sa stále hrať to isté donemlátom.
Na druhom malom UFe hrá Edo Klena a Klenoty. Hudba ok. Melódie ok. Texty ok. Taký poctivý bluesrock raných Stounov, akurát odmakanejší. Problémom pre dnes bol Edov spev. Preskakoval mu hlas ako keby reverzne mutoval. Vadilo to. Občas to vadilo viac, občas to vadilo menej, ale bola to škoda lebo bez toho vadilo by na tej hudbe nič nevadilo, lebo to bolo skutočne dobré, až na to že tam niečo vadilo. Asi tak.
Veľké UFO a Fulu Miziki. A toto bolo zhmotnenie všetkých mojich čiernych chmúrnych očakávaní. Prišli na pódium na bicygloch pomedzi obecenstvo. Ich pódiové kostýmy vypadali ako keby do džungle padlo lietadlo Aliexpresu a fascinovaní domorodci sa zhypnotizovano ovešali všetkým ligotavým čo z horiaceho vraku stihli zachrániť. Na vyludzovanie zvukov použili to, čo našli a mierne zadaptovali. Nečudo že s touto gruppou nadviazal Braňuško počas týždňa mocnú družbu. Ale oni aj jeho tromfli. Okrem vizuálu totiž nemali absolútne nič. Disharmónia by bolo pre nich vyznamenanie, v podstate donekonečna točili jednu smyčku pazvukov dokolečka. S občasnou prestávkou, bohužiaľ vždy krátkou.
Chikiliki došli s dychovou duosekciou. Ich vystúpenia vždy balansujú niekde na pomedzí profesorštiny a spontainely, vždy keď má človek pocit že sa to preklápa na jednu zo strán tak ho preberie úkrok ku druhej strane. Pred morovou dobou som mával dojem že profesorčina má navrch a smrdí to povinnou jazdou, dnes som mal pocit že vyhráva to druhé a to bolo moc fajn. Dychová úderka pár kusom prospela, pár kusom prospela menej, ale chalani našťastie dali niektoré veci aj v drevnej trojčlennej verzii. Proste nenudili ani veci čo človek dôverne pozná a bol to naozaj podarený set.
FVCKKVLT je rappový projekt v ktorom sa najnovšie realizuje Denis Bango. A mal som pocit že je to trochu škoda. Aby nedošlo k nedorozumeniu, nemá to byť nejaké zhadzovanie, lebo v rámci žánrových mantinelov je to sakra dobré. Lenže Bangove texty tam nesedia. Nesedia aj keď sú naozaj podarené. Lenže tá muzika a aj pódiový prejav gruppy je klišé na klišé. Ono to tak nejak bez toho nejde keď máš na pódiu troch rapperov čo hádžu pózu cez gesto a súkajú beat na flow. Lenže keď ku tomu dodáš Bangove texty ako z najlepších rokov tak to dokopy vyznie ako stotisícové hodinky na ruke socdem politika. Celú dobu som si vravel ako by tieto texty perfektne fungovali v Bangovych Wilderness s hudbou drsnou rovnako ako ony sú, a ako strašne sa ku nim nehodia tie prázdne rappove gestá ktoré sa tam násilne šróbujú. Bo sa to vraj patrí. Tu to nepatrí.
Altin GÜN na hlavnom pódiu. A prekvapili. Na prvý aj druhý kuk by to bolo zasa niečo čo v prvom rade chce vyzerať. A nanešťastie ako dalmatínska diskotéka z roku 1987. Speváčka čo sa počas koncertu prezlečie z červeného koženkového kabátika do leopardieho topu a ten capkal na bonga vypadá ako keby už tridsať rokov hral v lacných pornofilmoch iba za zásluhy. Plus celý zvuk je zefektovaný štýlom ako keby ustupujúca britská armáda od Gallipoli v chvate zabudla Leslie bedňu so zadrhnutým rotorom a domorodcom sa ten kolísavý zvuk z nepochopitelných príčin zaľúbil. Proste jeden nekonečný pulzar. Ale pod tým všetkým je hudba. Dobrá hudba. A funguje to. Mišo, takéto bizáry môžem.
No a Bez Ladu a Skladu - opakoval by som sa. Chalanov to očividne baví, chalanom to stále ide, chalani hrajú stále fajn veci, škoda že sú v podstate už iba svoj vlastný revival. Tá kapela si nezaslúži hibernáciu, tá kapela chce byť živá.
Dry cleaning sme pozerali na pol ucha, boli sme rozlietaní. Ale prekvapivo to bola úplne normálna kapela a nejak sme nenašli nič šialené čo by z nej malo robiť obľúbencov u tímu Pohoda. Normálni ludia, príjemná muzika. Zvláštne.
Mňága už pár rokov znovu šlape. Teda, nie že by niekedy úplne skapala, ale boli roky kedy mi pripadali na pódiu trochu unavene a to je našťastie preč. Síce vždy budem tvrdiť že ak chcete vidieť Mňágu tak si vyčíhajte až budú hrať vo Valmeze, ale rozhodne stojí za to ich zažiť aj mimo domov. Tento večer boli fajn a netreba ku tomu už asi nič viac dodať.
Mladá po Mňáge sa šikuje domov, tak zasa kus cesty cez prázdne nočné letisko. Ani hodinová rada na taxi tu toho roku nie je.
Murman Tsuladze mňa vracavšieho sa nijako nezaujme, skutočne si jaksi neviem vybaviť akí boli. Zvyšok večera som strávil v debatách so starými kámošmi čo sa samozrejme na akcii vyskytli, presviedčaním Bedlyho nech vytiahne nejaké veci zo šuflete a nejakým tým Urpinerom. A na pomery Pohody som pomerne skoro odpadol do tmy stanu. Ráno som musel zbaliť a zmiznúť omnoho skôr ako by mi bolo prirodzené.
Čo za pocit ostalo? Popravde, dominuje tomu tak trochu rozpačitosť. Hlavnou devízou Pohody už dlho je nie jej program, ale jej atmosféra. A aj to, že človeka baví sa nechať unášať, a baví ho občas proste v areáli nerobiť nič, neísť nikde, len pozorovať tú atmosféru a odrazu z tej atmosféry niečo alebo niekto vypadne priamo na teba. Toto prirodzene v mikroformáte nemohlo byť. Na druhej strane dramaturgia Pohôd prestávala byť o hudbe a to tohoto roku našťastie moc počuť nebolo. Aj keď rýpači ako napríklad ja by povedali, že to bolo najmä kvôli tomu, že veľkú časť dramaturgie Pohody nerobila Pohoda.
Plus pár vecí mi prišlo organizačne nelogických. Keď si zvyknutý robit fesťák pre 30K+ ľudí a máš robiť akciu pre 1K ľudí, tak nemáš tam dať všecko, len v menšom. Niektoré veci tam proste budú zbytočné a niektoré nezmenšíš natoľko ako sa pýta. Potom to občas pôsobí ako napolovic dutý pancier od Morlora. Aj keď to že človek neprestál polku akcie v rade na pivo by som poprosil zachovať aj do budúcna.
V podstate si viem predstaviť fajn scenár - Pohoda by robila main stage s hviezdami, dvojku s hviezdami a niekde svoje pódium, kde by nahnali všetky tie ich obľúbené kreatúry kde ide o hudbu až v poslednom rade, nech sú spokojní. Jedno z malých pódií by mohli oddramaturgovať v gescii klubov ako toho roku, alebo aj dve, prípadne by bol fajn nápad jedno pódium ktoré by nalinkovali dajme tomu ľudia z FullMoon magu s tým zaujímavým z českej scény. A niekam bokom malú scénu s undergroundom. Ale asi by to bolo až moc fajn.
Snáď budúci rok už ten skurvený mor vykape. Vrecková Pohoda je lepšia než nepohoda, ale veľká Pohoda to neni.
