Po tom ako toto leto vypadalo, som sa na posledný augustový víkend naozaj tešil. Teda, nie že by som sa nevedel dočkať konca augusta, ja mám leto neskrývane rád. Ale takmer všetko, čoho som sa v lete chytil, alebo na čo som sa tešil sa buďto skončilo hodne špatne alebo sa ani nezačalo, bo sa to posralo ešte dopredu. Nakoniec som skoro celé leto strávil v robote jak pako, aj keď si každý rok vravím, že toľký chuj aby som to spravil zasa, by som v mojich rokoch už vážne nemusel byť.
No a na posledný víkend sa chystali Punkáči deťom, fesťák ktorý mám strašne rád. Samozrejme, aj ten tá skurvená čínska pliaga okresala, ale i program osekaný o zahraničné kapely vypadal bombovo. Kapely, ktoré som nevidel snáď dvadsať a päť rokov, kapely ktoré z punkovej škatuľky dávno prerástli jej okraje i kapely, ktoré v tejto škatuľke nikdy neboli. Samozrejme plus plno mladých kapiel. Veľmi zaujímavý lajnap sa rysoval.
No, a potom sa to zasa všetko posralo.
Ten čínsky šmejd sa pomaly začal vracať a tak Sigiňo namiesto stavania areálu vybehával storná techniky, kapiel a pridružených výrob, keďže na poslednú chvíľu vyhlásený strop na akcie v okrese na 350 vrátane personálu a účinkujúcich, zákaz predaja jedla a nápojov a plus zatváračka o jedenástej večer, fesťák v reáli zakázala. No a ja som posunul pičung na toto skurvené leto na novú, do týchto chvíľ nepoznanú úroveň.
No a potom na mňa vyskočila akcia na FB. Chalaniská napísali že idú hrať na nejaký fesťák do Serede. Obkec znel prívetivo - nestihli ste toho roku FFUD Fest, prídite na OHY. No, nestihol, nestíham ho už draho rokov aj keď by som sa naň už konečne rád dostal. Len vždy v tom termíne musím byť niekde úplne inde. No ale OHY stíham, veď je to v termíne pankáčov. Lineup vypadá ako keby tam na truc išla hrať polka lineupu čo mala hrať v Trenčíne, aj pojmem podozrenie že chalani to narýchlo spichli ako trucpodnik. Čo nie je pravda, plánovalo sa to dávno dopredu, len ja som mal termín vybukovaný a nič iné nehľadal.
Sľubujú malý DIY fest, zázemie v kempe, vlez za pár drobných. Neni o čom, idem a basta.
Dotrepem sa už poobede, sic nepredpokladám že by sa pred bránou tvorili davy a hrozilo prekročenie limitu, ale zicher je zicher a okrem toho už vážne chcem byť namiesto roboty na fesťáku, sedeť v tieni s pollitrom chadeného, kukať na to ako sa okolité jedince spankovávajú a načírovávajú a tešiť sa pomaly na poriadny nával muziky. Areál vypadá príjemne proletársky zanedbane, slnko peče ako sa patrí a areál sa postupňe zapĺňa pankáčmi a pankáčkami v rôznom stupni požitia. A veru niektoré čerokézy čo sa vyrojili by mali ich nositelia problém vtrepať do podzemných garážií. Na čínsku pliagu je rozostupov dosť, ku pípe sa chodí s rúškami, aj keď samozrejme pankáči to všetko berú tak trochu pankáčsky.
No ale dočkáme sa aj tej muziky. Začína štvorka z BA menom DEZI ´ N ´ FORMÁCIA, gitara, basa, spev a baba za škopkami. Hrajú taký neopunk, občas refrény preložia nejakým tým lalalala. Spievajú slovensky o životných zlách a celkom im to ide, ako otvárak to určite je fajn. Akurát pochopiteľne ich vidí ešte pomerne málo ľudí.
Po nich má hrať nejaký záskok za pôvodne avizovaných VHS menom Surprise. Neviem či je to ono, na bicích je nápis Jackson Pollock. Za bicími sedí drobná baba čo zároveň aj spieva a na gitaru všelijaké zvuky vyludzuje vysoký chalanisko za pomoci tisíca škatuliek. Je to niečo medzi yeahyeahyeah a iggym popom, samozrejme nadneseno. Spevu nerozumieť a nejakú chvíľu som na pochybách či speváčka práve zažíva orgazmus alebo záchvat padúcnice, ale súdiac podľa jej úsmevu na konci šlo asi o to prvé. No, doprajme jej, ale kapela sa bavila viacej ako obecenstvo.
To ďalšia parta zapadá jasnejšie. Barikády z popelnic hrajú jednoduchý drevný punk, tri akordy, jeden distoršn, priame texty občas po slovensky, občas po česky na tému punk, pivo, antifa, skurvený systém. Prečo nie, hodí sa to a patrí to sem. To chalaniská toť od nás, čo idú hrať po nich - Uhol Dopadu - majú v textoch o hodne viac hĺbky. A ich muzika síce nemá od trojakordového punku ďaleko, ale predsa ju majú prepracovanú o kus viac. Našťastie energia a nasadenie je rovnaké, takisto miera nasratosti. Mám pocit že chalani zas trochu pritvrdili odkedy som ich posledne videl, ale to vôbec nie je na škodu. Aj ten sax, čo mi tam pôvodne moc nepasoval si v tých piesňach začína nachádzať svoje miesto. Znovu škoda že areál je stále kus prázdny, toto si zaslúži publikum.
Ďalší v lajnape sú Cenzúra, grupa čo má v zostave aj harmoniku a sax, hrajú príjemný melodický pubrock s punkovým nasraným podmazom, občas si za Oiúkajú. Ale ich texty sú k veci a naozaj sa to príjemne počúva. Na kapelu po nich som sa hodne tešil. Crustová úderka Lutra. No a ako sa dalo čakať sakra, nebolo to ono. V klube by boli výborní, ale na otvorenom placi zanikajú. Je to fajn muzika, priamočiara a tvrdá, rozhodne nie primitívna, spevák mixuje growl s čistým spevom, ale nabudúce si ich pôjdem vážne kuknúť do nejakého zapľuvaného klubu kde sa potia steny, tam to bude fungovať dokonale. Ale na voľnom placi sa to proste rozplýva a tá energia je preč. No publikum sa baví, aj sa objavujú pokusy o stagediving, čo ale pri social distancingu nie je úplne dobrý nápad. Jedna baba čo skočí z pódia práve keď muzika skončí nedopadne dobre.
Na rade je Čad. Už to nie je taký úkaz ako keď začínali, niekto by dokonca mohol povedať že trochu vymäkli, ja by som skôr povedal že trochu sa obrúsili. Ale nie je to vôbec na škodu, energie na pódiu im neubudlo, akurát ubrali od surovosti a nahradili to väčšou dávkou prepracovanosti. A Pištov hlas je o niečo viacej rozumieť. Myslime si o Pištovych krížových výpravách skrzervá televízor čo chceme, ale na pódiu to vie a neúprimnosť by mu tu nezožrali. Valér je čím ďalej tým viac Pán bicman a basák čo nahradil Bašku je fakt dobrý. Fajn set, mám pocit že Čadi tak trochu chytajú nový dych.
Adacta. Bez vykrúcania rovno poviem, že věhlasu tejto grupy moc nerozumiem. Videl som ich hrať už velakrát a vždy mám z ich produkcie rozpačitý pocit. Muzike nieto moc v žánri vytknúť, hrajú akosapatrí nasrato, hrať vedia skutočne výborne, aj vyskladať pesničku nemajú problém. Problém je spev. Samozrejme growl sa tu hodí, ale toto nie je growl. Ten má nejaký výraz, frázovanie, či kerý fras, proste nemôže to byť iba plytký hluk. Toto tu je HRKUUUU-HRKUUU-HRKUUU a to ešte zastretým hlasom. Ako keby ste zobrali nejaký vocal efekt zvaný deathmetalizaaatooor, zapojili do neho mikrofón a za ten mik posadili hrdličku. Hej, presne tak, deathmetalová hrdlička.
To o ďalšej partii nemám pochybností. Rozpor je banda, ktorá hrať vie, ktorá spievať vie, ktorá muziku písať vie a ktorej ich názory veríš, lebo vieš že nie sú s ničím z ich reálneho života v rozpore. Áno, s mnohým ich radikalizmom v riešeniach by som polemizoval, ale tu nie sme na polemiky, tu sme na muziku a funguje to výborne. Pred pódiom nejaký social distancing dávno vyprchal, točí sa pogo, odpalujú sa svetlice, skáče sa do davu, proste šábes tak ako to má byť v lepších časoch. Samozrejme, ja si to užijem z odstupu, ale neviem sa hnevať na ludí čo sa na takomto koncerte odviažu.
Poslednú kapelu večera už zvládnem len sčasti, deň bol dlhý, slnko silné a piva tiež nebolo málo. Hrá Barbar Punk, čo je parta chalanov z česka čo hrajú taký barbarský pubrock odetí v hábitoch stredovekých metalistov. Nemajú basáka, gitarista má starú jolanu, ale aj tak sa mi oke krížia a po pár kusoch to vzdám. Čas na odpadnutie, zajtra sa začína zavčasu.
Druhý deň je sviatok, zavreté všecko. V areáli sa o poživeň stará zázemie kempu kde je nejaká bufetová kuchyňa, ale v praxi to znamená že šóry najedlo sú snáď hodinové. No, ja som na to nemal nervy a okrem toho jedenie sa preceňuje. Ale občas to potrebujem aj ja, tak sa ráno vyberiem niekam na pumpu po bagetu. V areáli boli aj nejakí vegáni so svojim jedlovým stánkom, ale moc úspechu nemali a druhý deň to potichu zabalili. No, je to DIY fesťák a uvedomelí návštevníci sa tu dali predpokladať, lenže keď sa banda pankáčov ožere tak ideály strácajú na neohrozenosti. Ono aj ten DIY fesťák - už som zažil ideologickú hádku kamarátov ohľadom organizácie koncertov, kde jeden druhému vytýkal že to čo robí nie je ozajstná DIY akcia, že robí vlastne hnusnú komerciu a podobné nezmysly. Holt blbosť kvitne na každom brehu.
Ako sa vraciam do areálu tak badám že muzika sa už stihla rozbehnúť. No ale tesne, o mnoho som neprišiel. Na pódiu sa predvádza Jožo Žemla. Chalanisko si púšťa podmazy v štýle old disco a do toho trápi naboostrovanú gitaru. A spieva, akurát tomu jeho škrekotu vôbec neni možné rozumieť. Ale má tu publikum a tí ho zrejme majú napočúvaného, tak má úspech. Jeden svoj hit opakuje v prídavkoch snáď trikrát.
Po chalanovi na pódium idú chalaniská tam od nás čo si vravia Výstraha. Mladí chalani, možno viac ako sa patrí vzhliadnutí v klasickom punkrocku vzoru Sex Pistols a najma v Sidovi, Čo ich zráža sú texty. V snahe o rebéliu a nasratosť sú občas až príliš priamočiari a občas až príliš blbí.
VPV čo idú po nich sú trochu dospelejší. Tiež je to v podstate klasický trojakordový punk, akurát s hardcoreovou údernosťou a ku tomu zodpovedajúcimi textami. Nasratými, ale nie primitívnymi. Majú tvrdosť, ale nezabúdajú že pjesenka musí mať melódiu a aj ju vedia podtrhnúť viachlasmi. Fajne. Po nich nastúpi Bermudskéj kvádr. Ono to nie je tak vzdialené predošlému, a pritom to pôsobí úplne inak. Nasranosť strieda tvrdá hořkost žití, údernosť tam je podobná, je to viac do pub rocku a počuť jasné odkazy na klasický český androš. Nič moc veselé. Ale je to fakt dobré. Vedia balansovať na jemnej hrane medzi juchuchú a melanchóliou, čo je umenie z rodu veľkých. Naozaj fajn set, treba ich sledovať.
Rumaska to následne hudobne trochu odľahčí. Klasické ska, príraz na druhú dobu. Ale občas to preplátajú pasážou naozaj tvrdého razenia, čo tomu dáva ďalší kus zaujímavosti. Hodí sa to sem a hodí sa to aj na svoje miesto v lajnape.
Dimenzia X čo po nich nasleduje je úplne iný prípad. Chalaniská rozhodne už nepatria medzi punkovú omladinu, ale na nasratosti, nasadení a dôraze v ich muzike im vek isto nič neubral. Akurát v ich prejave nieto naivity, ktorá vekom odpláva, proste je to taká nasranosť dospelá a tým pádom aj presvedčivá. A po nich nastúpi partia ktorá v podobnom duchu dospela ešte ďalej - stará punková klasika Zeměžluč. Páni s ostriebrenými hlavami, ktorí prapor punku hrdo nesú už štvrtú dekádu a furt im nezvädol. Majú dávno v gebulách upratané a veru, ten ich poriadok v názoroch by nebol na škodu mnohým mladým jedincom. A navrch to vedia zabaliť do formy čo nesmrdí nijakým mentorovaním, stále je v ich muzike autentická energia. Len to proste neni blbé ani primitívne prvoplánové. Dajú set ktorý si v nasadení nezadá s bandami čo v nich videli vzor na základke, proste to v nich je a ty im to veríš.
Celkom vhodne po chlapoch nasleduje Inseminační Stanice. Pubrock s punkovou energiou, surová muzika, antiromantika na štýl Pelca či Bukowskiho, akurát že keby človek takéto múdra pred kapelou vytiahol tak zrejme by ho jadrne poslali niekam doprdele. Jednoducho kapela s punkovou úderkou, harmonikou a tú surovú poetiku do toho dáva zmes chlapských aj ženských hlasov. A za to slovo poetika by som od nich asi tiež nafasoval po čuni. Moc dobrí sú.
A idú ďalší z kamarátov, kapela Box. A odhliadnuc od toho že chalanov poznám, musím ich chváliť. Skutočne idú dobrým smerom, punková dravosť nemaskuje neumětelství a nasranosť v textoch nemá zakrývať primitivizmus. Dnes asi nie je na slovenskej scéne lepšia kapela s jasným a uprataným posolstvom v tvorbe, a to vravím aj s vedomím že ma Datra s Bangom pošlú niekam dopiče. Nech, chalani ľudsky dozreli, nasranosť už vedia zacieliť a ako som už vravel, aj hrajú o hodne suverénnejšie, pritom z tvrdosti prejavu neubrali. A ešte nespadli do pasce majiteľov pravdy. Výborná kapela z nich vyrástla.
No ale viac ľudí priláka nasledujúca Nekultúra, čo je dosť nevyrovnaná grupa. Pár dobrých pesničiek, pár poriadnych chujovín a cecky pankové a uvrešťaný spev. Niekedy by ma bavili, ale teraz mi tu nezapasovali. Viac zapasujú nasledujúci Odpad. Nabudený hardcore, buričské texty, občas pubrockový kus na odľahčenie. Dá sa.
V podobnom duchu hrajú aj nasledujúci Punkreas, akurát tí už majú u dnešnej generácie pankáčov svoje meno a tak aj viac úspechu. Naložili do publika svoju porciu autentickej naštvanosti, bolo to fajn. Ďalší hrajú VVU, čo je kapela bývalého frontmana NVU, cez ktorého odchod od pôvodnej kapely sa dosť ludí nevie preniesť. No ale tu to nikto nerieši, Štěpán je proste klbko energie, nezastavitelný punkový uragán, aj keď sú to tiež už chlapi v rokoch. Fajn set na záver.
Teda, ešte sa nekončí, ale ja už skutočne nevládzem. Majú hrať ešte Godnoise a DPH, ale ja som toho za deň moc nepojdeol, malo nepopil a oči sa mi už zatvárajú.
Ráno skoro zbaliť a vyraziť na unavenú cestu domov. Leto je minulosť, stálo za starú bačkoru, a zvyšok roka nebude o nič lepší.
Ale toto bola fajn akcia. Áno, hodne ludí vrátane mňa sa dostavilo na náhradnú akciu za Pankáčov, ale nepripadal som si tam ako na druhotriednej náhražke. Ohnisko nákazy na akcii nevypuklo a dokonca ani tie skurvené komáre ma nakoniec nezožrali celého, aj keď sa teda hodne snažili. Chalani nakoniec ani neprerobili a aj im ostalo pár eur ktoré poslali na dobrú vec. Budúci rok chcú v rovnakom termíne pokračovať, čo znamená konflikt termínu s Punkáčmi. No, je pravda že veľa punkerov frfle na ceny lupenov čo má Sigiňo a môžu počúvať na akciu za tretinu vlezného, ale tak predsa len je rozdiel keď platíte kapele cesťák do Mníchova alebo do Mníchovej Lehoty. V každom prípade to bola hodne fajn akcia a bolo by neveselé keby nemala úspech aj do budúcna.
Aj keď ja pôjdem budúci rok na Punkáčov. Aspoň dúfam.
