Najlepší vraj idú za nimi, no to určite... šomrem si pre seba a v pravidelných intervaloch prihodím aj nadávku, pri ktorej by sa slušná žena mala minimálne červenať, maximálne neviem. V mojom okolí žiadne slušné ženy nie sú. Všetky používajú nadávky. Asi preto, že na Slovensku sa dá prežiť v plnom zdraví len poriadnym uľavením si. A spôsob si vyberte každý sám. Očami ma vyprevádza pracovníčka banky, ktorá sa vraj cíti trápne za to, že jej zamestnávateľ si zo mňa už druhý rok strieľa. Nevyzerá však extrémne skormútená, tak je tu možnosť, že sa trápne cíti každý deň a už si na to zvykla. Veď za nimi idú najlepší. Zdá sa, že mňa z klubu najlepších už dávno vyradili, ale pravdepodobnejšie je, že ma do neho nikdy nezaradili. Pred niekoľkými rokmi som si v tejto banke zriadila podnikateľský účet, neskôr pribudol ešte jeden. Na týchto účtoch je slušný tok peňazí a bol aj minulý rok. Možno aj z tohto dôvodu ma banka minulé Vianoce oslovila s ponukou na úver. Nepotrebovala som tie peniaze, ale banko-žena do mňa hustila, až som privolila. Dobre teda, vezmem si ho a ak budem niečo potrebovať, budem mať peniaze kedykoľvek k dispozícii. Pracovníčka sa nesmierne potešila a hneď spísala žiadosť o úver. O týždeň mi však zavolala, že úver nebol schválený .
„Ako je to možné? Veď ja som ho ani nežiadala, vnútili ste mi ho vy s tým, že je schválený, stačí len podpísať.“
„Naozaj neviem, čo sa stalo. Myslela som si, že je to v poriadku. Bla bla bla“ znela odpoveď.
Minulý rok mi to bolo srdečne jedno. Myslela som si o banke svoje, ale neriešila som to. Tento rok ma začali otravovať už v lete.
„ Viete, máte na účte dosť slušné pohyby, stále Vám tu svieti schválený úver, nechcete sa zastaviť pri osobnom bankárovi?“ prišla ponuka z pokladne banky, keď som vkladala peniaze na účet. Milej pokladníčke som vysvetlila situáciu s konštatovaním, že blázna zo seba robiť nenechám. Bola som uistená, že to bolo nedorozumenie a kedykoľvek sa môžem na nich obrátiť. A opäť tu boli Vianoce. Z banky som dostala pozvanie na príjemný rozhovor pri kávičke, pretože mám ako inak schválený úver. Tentokrát som už išla do banky naisto, veď si hádam uvedomili a dohodneme sa. A hlavne budúci rok chceme trošku investovať.
„To nebude problém“ uistila ma mladá deva sediaca za stolom. Nahádzala do computera infošky o mne a o firme a potvrdila, že schválenie je už len banálna záležitosť a do dvoch dní mi volá a stretneme sa pri podpise zmluvy. Lenže prešiel týždeň, potom druhý a telefón čušal ako zabitý. Naštartovala som teda fáro a aj seba a vybrala sa osobne na skusy. Pri vstupe ma hneď okamžite ovalil slogan o najlepších a pracovníčka, ktorá chodí medzi ľuďmi a pýta sa, čo chcú a nakoniec im aj tak odporučí vyčkať v rade, v ktorom stoja. Keď sa dozvedela, čo chcem, úsmev jej zamrzol na tvári a okamžite začala naháňať banko-ženu, ktorá sa mi mala ozvať.
„Dobrý deň, práve som Vám chcela volať“ víta ma s úsmevom.
„To je ale náhodička, určite sa išla potrhať“ pomyslela som si, ešte relatívne kľudná.
Po úvodných naučených zdvorilostných žvástoch sme prešli k veci a slečna ma s hlbokým zármutkom informovala, že to nebolo schválené a ona vlastne ani nevie prečo. Chúďa moje neinformované. Tentokrát ma už ale naozaj naštvali. Uistila som oprotisediacu, že s nimi končím a je možné, že ma počuli aj ostatní pracovníci a klienti. Vravím, že v mojom okolí nie je slušná žena, prečo by so ňou mala byť práve ja. Pokúšala som sa upokojiť a nakoniec sa mi to podarilo. No čo už, nechce ma moja banka, iné po mne chmatnú všetkými desiatimi.
Navštívila som teda banku, v ktorej sa pani Kamila neustále teší, že má prachy a bez papierov. Keď vedia potešiť pani Kamilu, snáď budem môcť aj ja povedať „tu a teraz a naraz“. Najskôr sme si s dotyčným špecialistom len tak ostýchavo preposielali maily, potom sme naplánovali prvé rande. Ani dnes neviem pochopiť, načo som sa do tej banky vôbec trepala, keď si špecialista na mňa vyhradil presne 3 minúty a 48 sekúnd, aby mi oznámil, že sa mám poobzerať niekam inam a vlastne ak by to bolo nutné, pochopia, keď si účet prenesiem do inej banky. Len tak mimochodom, účty tu mám viac ako 15 rokov. Nechápem, mám mor, či? Pre istotu som ešte raz prešla svoj status – mladá, s pravidelným príjmom na troch účtoch, bez vyživovaných osôb, bez dlhov so slušnou úverovou históriou, čo by si mohli priať viac? Asi radšej pani Kamilu, aj keď takú ženskú som nikde v banke nevidela. Rozlúčila som sa teda so špecialistom a krútiac nechápavo hlavou som opustila banku aj ilúziu o peniazoch bez čakania a papierovania.
Keď sa ku mne takto správajú v bankách, kde mám účty, čo asi bude v bankách, kde som úplne cudzia? Počítajúc so všetkým som potom oslovila takmer všetky banky na trhu. A výsledok bol takýto, spomeniem však len niektoré:
Banka, ktorá stále neakceptuje skutočnosť, že so susedmi už nie sme jedna krajina – nie a neotravuj, čo si myslíš, koho asi tak zaujímaš?
Banka ktorá platí známu herečku za to, že si občas pokecá s rybou – ale áno, niečo by sme spolu vymysleli. Oceňujem prístup a snahu.
Univerzálna banka, ktorá je zaťažená na zber kreditov – určite by sme sa dohodli.
Najlepší prístup pre mňa však mala banka, ktorá má v názve skôr sporenie, ako rozdávanie. A mimochodom vozí Nórov. Príjemný a ochotný zamestnanec, ktorý nemal problém všetko vysvetliť a ponúknuť pomoc.
Takže na jednej strane tu máme banky, v ktorých máte účty, peniaze a za tie roky vás už celkom dobre poznajú, ale správajú sa k vám ako k odpadu. Na druhej strane sú banky, pre ktorých ste veľký otáznik, ale napriek tomu sú ochotné nájsť pre vás riešenie. Prečo? Na túto otázku som zatiaľ nenašla odpoveď. Nechám sa však poučiť. Napriek akejkoľvek odpovedi však rada opustím rady klientov v inštitúcii, ktorá sa takto správa ku svojim klientom. Takže majte sa najlepší a pozdravujte pani Kamilu.
