Guard: Halt! Who goes there?

King Arthur: It is I, Arthur, son of Uther Pendragon, from the castle of Camelot. King of the Britons, defeater of the Saxons, Sovereign of all England!

Guard: Pull the other one!

King Arthur: I am, and this is my trusty servant Patsy. We have ridden the length and breadth of the land in search of knights who will join me in my court at Camelot. I must speak with your lord and master.

Guard: What? Ridden on a horse?

King Arthur: Yes!

Guard: You're using coconuts!

King Arthur: What?

Guard: You've got two empty halves of coconut and you're bangin' 'em together!

King Arthur: So? We have ridden since the snows of winter covered this land, through the kingdom of Mercia, through...

Guard: Where'd you get the coconuts?

King Arthur: We found them.

Guard: Found them? In Mercia?! The coconut's tropical!

King Arthur: What do you mean?

Guard: Well, this is a temperate zone.

Táto slávna pasáž z filmu Monty Python and the Holy Grail znamená pre nás okrem zaručenej zábavy ešte jeden dôležitý fakt. Totiž to, že najčudnejší šport na svet existoval pravdepodobne už v roku 1975, kedy bol tento film natočený. Aby sme boli presnejší, hovoríme o hobbyhorsingu, teda o športe, kde jazdíte na koni a skáčete cez prekážky, a celkovo robíte také tie drezúrové a parkúrové a ródeové veci, ako sa na koni zvyknú robiť, a všetci vám pri tom tlieskajú, len to má jednu chybičku. Nemáte koňa! Takže musíte predstierať, že nejakého máte, a aby ste nemuseli o seba búchať kokosovými orechmi ako vyššie kráľ Artuš, dáte si medzi nohy metlu alebo palicu, na ňu napichnete atrapu konskej hlavy, strčíte si ju medzi nohy a môžete začať. Aha, a ešte jedna vec. Ste dievča vo veku 10-18 rokov. Ale čo vám to budem  zložito opisovať, však si to kľudne pozrite.

Že ste o takomto športe ešte nepočuli? Doteraz ani ja, ale náhodou som zazrel nejaké video na Youtube, najskôr som si myslel že sa jedná o nejakú recesiu, avšak keď som na to natrafil znovu, okamžite som vedel, že sa jedná o zásah do čierneho v mojej zbierke bizarností! Oficiálne zdroje na Wikipédii hovoria o tom, že tento šport bol vynájdený vo Fínsku, čo by aj dávalo zmysel, lebo ako vieme, Fínsko je krajina s najväčším podielom metalových skupín per capita, a ako tiež vieme, metal je nielen hudba, ale najmä životný štýl, tak to možno nejako spolu súvisí. Ale vráťme sa do histórie. Reálna popularizácia sa začala niekedy okolo roku 2016 a mládež, vychovávaná predovšetkým internetom, sa toho samozrejme okamžite chytila a tak neuplynulo ani 10 rokov a už sú všade po svete národné asociácie, národné pravidlá, okresné ligy, konkurenčné asociácie s vlastnými pravidlami, konkurenčné pravidlá, usporiadatelia letných kempov lákajúci na workshopy s trénerkami priamo z Fínska (!), asi milión výrobcov hobbyhorse výbavy, proste všetok ten shit around! Už ostáva len otázka, keby aj Tipos objaví túto dieru na trhu a okrem klasických tipov na Bayern Leverkusen vs. FC Schalke 04 si budeme môcť staviť, či na okresnom šampionáte v hobbyhorsingu v Kungpaove zvíťazí skúsená domáca matadorka Janka-Ysabelle Novák, prezývaná konkurentkami aj Hattatitla, alebo začínajúca talentovaná šťuka, 12-ročná Ema Stojková z Lopušných Pažití. Milý fun fact pre dnešok : vedeli ste, že existuje aj slovenský rekord v skoku do výšky s hobbyhorse? Ten dovtedy platný prekonala v lete 2023 istá Nikol, jeho hodnota je 125 centimetrov a je normálne zapísaný v knihe slovenský rekordov. Ešte predtým, ako sa tu začnete rehliť jak u debilov na dvore, si dovolím spomenúť takú jednu malú, takmer nepodstatnú, informáciu. Dráharská prekážka v atletike má certifikovanú výšku 83,8 cm, a čo tak jedným očkom sledujem atletiku, pokiaľ sa vyložene nejedná o nejaké finále na vrcholovej úrovni, je to tak vysoko, že takmer vždy do nej niektorá pretekárka jebne a zhodí ju. A to ani nemá metlu medzi nohami.

No ale dosť bolo opisu, poďme k meritu veci. Keď sa skúsime odosobniť od prostého faktu, že sa jedná o mladé dievčatá, ktoré namiesto fajčenia za školou a prvým pokusom o rande radšej predstierajú jazdu na imaginárnom koni, nie je to zas až také creepy, ako sa zdá. Každý z nás si niekedy predstavuje, že robí nejakú činnosť, ktorú ale práve nerobí, lebo nemôže, nemá na to prostriedky, podmienky, alebo to proste práve robí niekto iný. Napr. v zaujímavom úseku cesty si v duchu predstavuje, že akože šoféruje, na kľukatej rieke akože vesluje, imaginárne zjazduje na lyžiach alebo na bajku dole kopcom, boxuje, súloží, tí najmladší, ale vlastne aj najstarší, nosiaci plienku, si predstavujú, že udržia stolicu alebo moč. Často vidíme túto techniku pri profesionáloch, ktorí si prezerajú trať počas tréningov pred ostrými pretekmi a simulujú, ako prejdú ťažkými pasážmi. No a keď si k tomu pripočítate fakt, že cena koňa, na ktorom sa už dá jazdiť, začína na Bazoši niekde na 1500 eurokorunách, a to sú len obstarávacie náklady, pričom taký kôň žerie viac ako osemvalcový Hummer H2 v meste, tak priskrutkovať na metlu hlavu koňa a vysvetliť svojej 10 ročnej princezničke Aničke, že “tumáš, toto je lowcost verzia, choj sa hrať a už neotravuj”, nie je možno až taký zlý nápad. Dievča získa konečne nejaký koníček (sic!), pravidelne bude chodiť von, dokonca sa bude hýbať, sú tam aj iné dievčatá, čiže si tam možno nájde aj nejakú kamku, ale zároveň sa môže s inými aj porovnávať, lebo je tam aj ten športový aspekt, a pritom sa jej nikto nesmeje, či je práve rastú alebo nerastú prsia, lebo chalana tam nevidíš žiadneho, na takúto pičovinu nikoho okrem mladých dievčat nenahovoríš! A ozaj, ak by Anička náhodou niekedy narazila na niekoho, kto by jej v budúcnosti toho koňa aj kúpil (alebo si naň proste našetrí aj sama), minimálne bude mať aj teoretický základ.

Ten teoretický základ sa samozrejme netýka toho, čo taký kôň žerie, ako po ňom kydať alebo ako spoznať, či sa jedná o krotkého Pejka alebo je to sviňa arabská, čo by ťa pokúsala. Avšak čo som pozeral súťažné pravidlá jednotlivých disciplín, tak je to celkom dosť vymakané a prepracované, plus je tam kopec obmedzení a záludností, aby ste sa mohli dosýta vyhádať s rozhodcami, napríklad počet povolených krokov, rozpätie prekážok, dĺžka ihriska, predpísané choreografie, držanie tela aj polohy metly koňa, ale je tam aj dostatok priestoru na subjektívne hodnotenie, aby mohla vyhrať aj dcéra okresného šéfa Smeru, ak by náhodou chcela mať aj ona doma nejakú medailu.

Čo sa týka hardwaru, je to tiež celkom zaujímavé a hlavne to nejde príliš do prachov. Môžete sa obliecť ľubovoľne, podmienkou je len mať topánky, ktoré sa nešmýkajú, najlepšie bielej farby, lebo pri tomto športe sa nemusíte báť, že skočíte do nejakého hovna, plus na parkúr je fajn dať si nejaké sako, nech to je v zmysle hesla „keď do pekla, tak na zlatom kočári!“ Kone, teda ich atrapy, sa skladajú z viacerých častí – drevená rúčka, oprate, uzda a hlava koňa. Nezachytil som žiadnu detailnú analýzu ohľadom drevených rúčok,  ohlávky sa používajú štandardizované podľa disciplíny, všetko kopíruje reálne jazdenie s koňmi, dokonca môžete dať "koňovi" kuklu a „nasadiť“ obväzy a bandáže na nohy. Akože seriózne, fakt som to našiel v pravidlách drezúry. Keď už sme pri tých hlavách, ak ste si teraz spomenuli na Krstného otca od Mária Puza, tak nie, nemusíte sa báť, nie je to tak, že ju teraz musíte odrezať nejakému konkrétnemu šampiónovi Veľkej Pardubickej, dá sa vybrať farba, plemeno a dokonca aj vlastná grafika. 

A to by bolo asi tak všetko. Neviem, či by som tomuto výskumu chcel ešte venovať viac času, jedno ale musím spomenúť. Počas písania tohto článku som vlastne na celý tento koncept zmenil názor. Pôvodne to bola pre mňa chujovina, kde si mladé dospievajúce dámy stimulujú pohlavné orgány šúchaním metly a predstierajú jazdu na koni, ktorý neexistuje. Keď si ale takto dám fakty do excelu, vychádza mi, že ten hobbyhorsing je vlastne nakoniec fajn. Čudný, vlastne veľmi čudný, ale fajn. Keď sa v meste pozriem na mladé dospievajúce žubrienky, polovica z nich sú tučné mrochty s riťou o rozlohe strede veľkého mesta v Ázii, tak nech sa radšej niečomu venujú. Týmto športom nikomu neubližujú, nie je to ani moc drahé a ak ich to baví, je to lepšie ako fajčiť za školou elektronické cigarety alebo spolužiakov.

Takže týmto sa mojím novým najčudnejším športom na svete stáva, čakajte na to, TA-DAÁ :  finger skateboarding.

P.S. Ohľadom určenia približného časového obdobia, kedy táto zaujímavá činnosť vznikala, existujú určité indície, že to nie je až taká strikne hetero orientovaná disciplína a že by mohla vzniknúť ešte pred Monty Pythonmi a že je dosť možné, že s tým má niečo krajina najväčších trpazlíkov a najrýchlejších hodiniek….