Žrádlo

V predposlednej časti môjho kvílenia o Holandsku vám chcem predstaviť holandskú kuchyňu. Erwtensoep, hustá hrachová polievka s údenou klobásou. Stamppot, zemiaková kaša s pridanou hodnotou vo forme zeleniny, opečenej slaniny a cibule.  A vla.

Tým sa prehliadka holandskej kuchyne končí. Nechápte ma zle. Holanďania majú v obľube kuchyne zo svojich bývalých alebo súčasných kolónií. Takže jedia veľa indonézie a surinamu. Hore spomínané dve teplé jedlá sú typicky holandské. A sú vynikajúce. Holandská hrachová polievka sa robí zo sušených rozpolených zelených hrachov, pridá sa mrkva, slanina, cesnak a vyvarí sa v nej aj údená klobása. Po minimálne hodine a pol varenia vznikne hustá hrachová kaša, v ktorej vám ostane lyžica stáť.  Najlepšie jedlo na zimné večery.

Vla.  Áno, to je názov zriedeného pudingu, ktorý sa tu predáva v litrových obaloch. Dobré na rýchle raňajky a taktiež ako dezert po večeri.

Môj favorit je ale stamppot. To je ako naša zemiaková kaša, ale pridáva sa do nej trochu majonézy a teraz príde najdôležitejšia ingrediencia, ktorá stamppoty rozlišuje. Ak pridáte varenú mrkvu, máte hutspot, ak pridáte aandijvie (čakanku), máte andijviestamppot, ak pridáte boerenkool (varený kel), dostanete boerenkoolstamppot a ak pridáte (a toto je môj osobný favorit) udusenú kyslú kapustu, vznikne zuurkoolstamppot. Dielo zavŕšite zamiešaním opečenej slaniny a cibule. Dielo je dokonalé, jednoduché a chutné a dá sa servírovať aj ako hlavné jedlo.

Z Indonézie sa k nám prepravil pinda. Arašidový orech. Chudák, je takmer vo všetkom. A jedna z najobľúbenejších foriem je pindasaus, arašidová omáčka. Tá sa je s kuracím soté alebo s hranolkami. Ja by som skôr hranolky vyhlásila za holandské národné jedlo a jedia sa s majonézou (ani nemusíš hovoriť s majonézou, volá sa to “patatje met”, čiže “hranolky s” a automaticky dostanete majonézu), ďalej majú kombináciu “patatje oorlog” (hranolky vojna), čo je  majonéza, kečup a cibuľa. Pre deti a infantilných dospelých sú tu “patatje met appelmoes”, hranolky s jablkovou presnidávkou. Figure that out.

Bohuvďaka a vďakabohu tu majú aj veci, za ktoré si vďačný Allahovi aj Ježišovi, a to sú skvelé syry. Tých pár kráv, čo sú na ukážku vypustené na lúku, sú rekvizita a kravy sa chovajú v normálnych stajniach.  Ale je to celkom pekný zážitok, keď prídete na farmu, kde vyrábajú vlastný syr a pozriete sa, ako tie bochníky dozrievajú. Ja som laik, čo sa týka výroby syra, ale čo sa týka konzumácie syra, som profesionál. Holandské syry chutia ako maslo. Nie eko Eidam, čo vám vŕzga pod zubami. Hlavné kategórie sú jong (mladý syr), dobrý na pizzu, potom jong belegen (mladý odležaný), dobrý na chlieb, belegen (odležaný), vhodný na servírovanie návšteve v kockách a jeden z najlepších, oud (starý). Kategórie prebiehajú od najmäkšieho po najtvrdší. Asi najznámejší starý syr je Oud Amsterdam, ale ak vám môžem odporučiť, skúste Oude Reypenaer. Má korenistú chuť a takmer parmezánové skupenstvo.

Keďže sme pri mori, máme na trhu každý týždeň čerstvé ryby. Ja osobne si myslím, že obaliť rybu do trojobalu a hodiť ju do fritézy je znásilnenie ryby, ale jedným z najobľúbenejších jedál je kibbeling a lekkerbek. Taktiež vyprážané garnáty, mušle alebo sépiové kolieska. Či sa to tak naozaj povie po slovensky, neviem, a jebal to pes. Zato ryba sa dá vychutnať aj v čerstvejšom stave, a to je “broodje haring”, mäkká žemlička s čerstvo vykosteným haringom s cibuľkou. Eat that shit. Je to vynikajúce.

Samozrejme, máme tu aj kentusy. Holanďania snáď ešte s materským mliekom pijú aníz. Áno, ouzo, und was machst du so? U nás je táto chuť známa z pelendreku. Tak Holanďania vynašli nielen sladký pelendrek, ale aj slaný. Hej, slaný cukrík. Ale oni to dotiahli do ďalšieho levelu, oni majú aj salmiak. Yes, chlorid amónny v cukríku. Grcka v cukríku. Hákarl sa môže ísť hanbiť do kúta pred salmiakom.

Bamihap je jedlo, ktoré mi vôbec nedáva zmysel. Ešte som si ho nikdy neobjednala a ani si ho neobjednám. Je to bami, čiže široké indonézske (alebo kieho čerta) cestoviny so šunkou a zeleninou, samo osebe celkom fajn, ktoré je sformované do kocky, obalené v trojobale a hodené do fritézy. Pre mňa je to niečo ako holandská obdoba v trojobale vyprážanej tyčinky Mars z Anglicka. Double processed food.

Holandský chlieb je úbohá veka. A keďže tu v Holandsku nemáme menzy, lebo na obed sa žerie chlieb, sendvičový, s oblohou z 1001 spôsobu, ako si pripraviť chlieb na obed bez toho, aby si sa z neho pogrcal. Lebo chlieb sa tu je každý deň. A keď prídeš domov, môžeš sa postaviť za sporák ako dobrá gazdziná, lebo chceš nejaké teplé jedlo. Na toto si nikdy nezvyknem.

Mám chuť na bryndzové halušky s opečenou oravskou slaninou. A na tresku.