Eutanázia a právna úprava zväzkov v Holandsku

Keď už sme sa v diskusii zhodli na tom, že čím vyspelejšia civilizácia sleš pokročilejšia medicína, tým sa ľudia dožívajú vyššieho veku a umierajú stále častejšie na rakovinu alebo iné mutantiny, poďme si porovnať Slovensko s Holandskom. Kým na Slovensku ľudia po šesťdesiatke už pomaly hádžu flintu do žita a chcú na staré kolená dožiť, tešia sa z perín od Fica, ktoré si vzápätí prepravia do svojej izbietky v dvadsaťgeneračnom dome vlakom zadarmo, oslavuje holandský päťdesiatnik krástne jubileum, jedny z najdôležitejších narodenín jeho života, ejkejej polovicu jeho života. Priemerný vek úmrtia v Holandsku je u muža 79,1 rokov a u ženy 82,8 rokov. Pre porovnanie, na Slovensku je to u muža 71 rokov (jak vás tie ženy musia týrať!) a u ženy 79 rokov. Všimnite si ten rozdiel, Slovensko 8 rokov a Holandsko 3,7? Keďže je to priemerný vek, tak reálny obraz je asi taký, že sa to tu hemží dôchodcami dožívajúcimi sa viac ako 85 rokov, vek nad 95 tu nie je ničím výnimočným. To už je ale skôr prípad pre slow clap...

Pre pohybovo obmedzených občanov je prispôsobená verejná doprava, všetko sa stavia automaticky bezbariérové, dostanú elektrické invalidné vozíky, ktoré im umožňujú zájsť si na nákup, vyvenčiť psa alebo sa len tak ísť previesť vlakom (tento nemajú zadarmo, a v tomto Holandsko teda výrazne zaostáva za Slovenskom). Na to existuje služba, kde môžu vopred nahlásiť, odkiaľ a kam chcú ísť vlakom, a na nástupnej aj výstupnej stanici ich čaká zamestnanec s plošinkou, pomocou ktorej môžu bezpečne vojsť do vlaku a vyjsť z neho.

Ako si to ale môžu dovoliť? Napriek Chromíkovým  hrozbám, že na západe sa prenajímajú maternice, je tu legálna eutanázia (EUTANÁZIA!), potraty a adopcie homosexálnymi pármi, je tu vyššia pôrodnosť ako na Slovensku, konkrétne 3 deti na ženu. Móóóóóóóžno to má niečo do činenia s tým, že odchod ženy na materskú nie je pre zamestnávateľa dôvodom na to, aby sa hojdal v kúte, lebo musí čakať na svoju zamestnankyňu 3 roky. Čaká na ňu legálne 4 mesiace, a potom sa zamestnankyňa vracia späť. Lebo verte, či neverte, vďaka plánovanému rodičovstvu a zákonom sa im podarilo skĺbiť prácu s rodinou. Veľmi malé percento žien v Holandsku chce ostať doma niekoľko rokov na materskej. Nehovoriac o tom, že tu máme nielen materskú, ale aj otcovskú. Keďže rozhodnutie mať dieťa je strategický krok oboch rodičov, očakáva sa aj od otca, že sa bude starať o dieťa, samozrejme za predpokladu, že žena má nezanedbateľný príjem. V domácnosti, kde pracujú obaja rodičia, sa dá dohodnúť na kompromise, jeden deň v týždni bude doma žena, jeden deň muž a ostatné dni je dieťa v jasliach/škôlke.

Úvaha: Nechápem, o čo sa vlastne snaží feminizmus vo vyspelých európskych krajinách. Nechápem, že sa v dnešnej dobe niekto snaží presadiť rovnosť pohlaví. Mne nikto v živote nikdy nebránil, aby som išla študovať, čo som chcela. Teraz v retrospektíve si uvedomujem, že som mala ísť študovať niečo odbornejšie a technickejšie, ale vždy to bolo iba na mne. A že mám rovnaký plat ako partner, mi asi žiadne zákony nezariadili… 

Ale aby som sa dostala späť k tomu, ako si holandskí dôchodcovia dokážu udržiavať svoj štandard. Rodí sa tu dostatočne veľa detí na to, aby na dôchodcov mal kto pracovať. Čo je teda problém? Problémom je starecká demencia. Podľa mňa aj toto bolo podnetom k legalizácii eutanázie. Ani nie kvôli rakovine, lebo človek má ešte stále číru myseľ pri rakovine, ale pri demencii nie… a s tým Holanďan nedokáže žiť.

O eutanáziu musí požiadať pacient a lekár má možnosť odmietnuť. Lieky musí pacient zobrať sám. O eutanáziu môže požiadať aj dieťa od dvanástich rokov, čo je tu ale veľmi zriedkavé. Žiadosť musí byť dobrovoľná a musí byť prítomné lekárske potvrdenie, že pacienta čaká vo finálnom štádiu choroby neznesiteľné utrpenie*. Pacientovi musí byť ponúknutá možnosť paliatívnej liečby. Lekár musí mať nezávislý písomný konzult od minimálne jedného ďalšieho lekára. Na všetkých lekárov, ktorí praktizujú eutanáziu, dohliada regionálna komisia, ktorá posudzuje, či boli dodržané všetky pravidlá.

*nevzťahuje sa na katolíkov, ktorým bolo prisľúbené ísť do neba, či na moslimov, ktorým prisľúbili rieky z jogurtu a nekonečné množstvo panien (ktoré sa každú noc reštartujú a znovuzrastie im hymen).

To neznamená, že tu ľudí zabíjajú ako na bežiacom páse. Bolo pre mňa ale novou skúsenosťou, keď som dostala e-mail od môjho vedúceho, v ktorom nám oznámil, že v ten a ten deň si berie osobné voľno, pretože jeho otec po dlhom boji s chorobou v ten a ten deň zomrie… sad face… pause.

 

Poďme na právne úpravy zväzkov (hetero, homo, you name it). Homosexuáli (a všetci ino–sexuáli okrem praktizujúcich pedofilov a zoofilov) majú všetky práva ako každý iný, kto svojimi daňoeurkami prispieva do štátnej pokladnice. Tu sa ponúka priestor pre bližšie vysvetlenie možností spolužitia v Holandsku.

Prvý stupeň je spolužitie, resp. zmluva o spolužití. Spolužitie v domácnosti sa povinne hlási na úrade, či máte zmluvu alebo nie. Dôvodom je, že keď zdieľaš s niekým spoločnú domácnosť, znižujú sa ti mesačné výdavky, a tým pádom ti prepadá nárok na niektoré príspevky od štátu, ako napríklad príspevok na zdravotné poistenie alebo na bývanie. O možnostiach, ako čo najefektívnejšie ojebať štát o rôzne príspevky, by vám určite mohol porozprávať niekto z tunajšej komunity Poliakov. Spolužitie je ideálne pre partnerov, ktorí nezvažujú (pozor, nie znevažujú!) svadbu, ale chcú mať právne ošetrený svoj vzťah. V zmluve si možeš určiť, ktoré do toho momentu nadobudnuté imanie je tvoje, a ktoré je tvojho partnera v prípade rozchodu. V testamente zasa určíš, v akom poradí bude po tebe dediť partner a rodinní príslušníci a môžeš osoby nežiaduce aj vylúčiť. Tak, a po tomto už môžeš veselo umrieť. 

Túto situáciu mám aj ja s partnerom. Zmluvu sme si urobili, keď sme kupovali dom. Keď nám povedali, že v prípade úmrtia druhý partner bude musieť zaplatiť nemalú čiastku ako darovaciu daň z nadobudnutia nehnuteľnosti, romanticky sme sa na seba pozreli a požiadali sme jeden druhého o zmluvu o spolužití. Čerešnička na torte - pri otázke, ktoré veci si po rozchode bezpodmienečne chceme ponechať, sme sa začali rehotať a potom sme si vymysleli, že partner si ponechá jeho udice (dá sa s tým vôbec vydierať? Poď sem, lebo ti zlomím udicu!) a ja si nechám môj starý ruský vintage šijací stroj чайка.

Poďme do ďalšieho levelu, registrované partnerstvo. Je na úrovni manželstva nasledujúceho typu (manželstvo v spoločných veciach), ale pri rozchode nie ste povinní brať si právnika.

Manželstvo v spoločných veciach. Ste manželia a delí sa len majetok, ktorý ste nadobudli spoločne. Teda ak mal napríklad muž pred manželstvom rodinný podnik, žena nemá nárok na zisk alebo časť z tohto podniku, má nárok len na 50% z toho, čo nadobudli spoločne.

Manželstvo fifty fifty. Všetko, čo partneri vlastnili pred vstupom do manželstva, aj to, čo nadobudli počas manželstva, sa delí napoly. Čiže tradičné slovenské manželstvo se vším všudy.

Prístup k rozvodom je tu trochu odlišný od toho na Slovensku. Ženy napríklad automaticky nedostanú starostlivosť o dieťa, ak sa muž chce starať o dieťa fifty fifty, dohodnú sa, že žena nedostáva žiadne alimenty a deti sú jeden týždeň u mamy a jeden u otca. Na tento spôsob rozvodu tu normálne púšťajú reklamy (na rozvod v mieri, slunce v duši).

No, a to je asi všetko k homomanželstvám, čiže manželstvám všeobecne, lebo tu sú všetky rovnaké. Jo, a skoro som zabudla, homodvojice si možu adoptovať aj deti. Zatiaľ sme to všetci prežili bez újmy na zdraví.