V dnešných ťažkých časoch sú ľudia dezorientovaní, zmätení, ich kognitívne schopnosti sú atakované všetkými možnými spôsobmi, reklamy vymývajú modzgy, súdny deň sa blíži, chlieb je drahý, Máziková účinkovala v reklame, Jaroš píše texty, Mirgová spieva pesničky, Cmoríkovi hovoria spevák a iné strašidelné veci sa dejú. Ako sa v tomto bordeli dá zorientovať?
Skúsme zmäteným ľuďom podať pomocné chápadlo a aspoň trochu pomôcť, zamerajme sa na hudbu. Ako rozlíšiť nepočúvateľné, škodlivé zvuky od hudby? Čo počúvať a čomu sa treba vyhnúť? Ako využiť sluchové bunky, ktoré pribúdajúcimi rokmi postupne degenerujú a už sa nikdy nezrekonštruujú?
O hudbe je ťažko napísať nejakú univerzálnu pravdu, no predsa existujú nejaké fígle ako rozoznať perly medzi pomyjami. Autor tu chce ponúknuť niektoré rady, celkom subjektívne, pretože každý má plné právo používať svoj "organum spirale" ako chce.
1.) Existujú kľúčové slová, ktoré naznačujú že pesnička je kokotina
Na vrchole rebríka najprijebanejších slov, na nedosiahnuteľnom fiktívnom Olympe, absolútne, nekompromisne a neohrozene kraľuje slovo "baby" (čítaj bejbi). A zároveň všetky jeho skomoleniny, pády a modifikácie. Ak je textár celkom zúfalý a použije toto inkriminované slovo v pesničke, je to znak toho, že si vybral zlé povolanie, nemá talent a je to slaboduché hovädo. Toto prekliate slovo ako rakovina prelieza cez všetky hudobné žánre, od popu cez hip-hop, hard rock, k neo-post-raw-bio-punku a ak ho počujete, takmer určite treba zmeniť hudobný nosič, prípadne naladiť rozhlasovú stanicu na "mute", či "radio off". Skoro univerzálne platí pravidlo, že ak počujete nasledujúce kombinácie slov, počúvate nejakú bohapustú chujovinu.
Začíname (anglická časť):
"baby", "party", "I'll be there", "forever", "I miss you", "I love you", "broken heart", "Can you blow my whistle baby", "Girl, you’re the one", "I know you're tired of loving, with nobody to love, nobody...", "But I still need love, cos I'm just a man", etc
pokračovanie (slovenská časť):
“keď to nejde", "A láska v kúte dnes smúti", "vyrobená pre mňa", "Jediné, čo chcem je byť s Tebou", "Ach keby keby si bol môj", "vypeckuj rádio", "Uuh, uuh, uuh, chcem to cítiť zas", "na playliste v hlave ma maj", "Volajte ma Hannibal, hip-hopový kanibal", "Namotáš ma, len ty to vieš", "stála si oproti mne mokrá, si tu správne, tak poď", atď.
Zvukové útvary, obsahujúce tieto slová nie sú dobré pesničky. Nie sú to ani pesničky. Sú to sračky. Hnoj. Hnus. Odpad.
2.) Dobré pesničky sa len veľmi zriedkavo hrajú v najznámejších a najpočúvanejších rozhlasových staniciach
To sú na Slovensku napríklad "Grónsko 2", "Pun Radio", "Radio Extrest", "Rádio Solvensko". Základom je pochopenie faktu, že komerčné rozhlasové stanice (a jedna "verejno-právna") nevysielajú pesničky, prerušované reklamami, ale reklamy, ktoré sú prerušované vhodnými pesničkami. Kvalitné pesničky nie sú tie, v ktorých sexuálne excitovaný fešák zavýja o láske, alebo kde jeblina skuvíňa, že chce ísť na párty a tancovať do rána. Nie. V rozhlase sa preferujú zvukové útvary, ktoré sú zúfalo priemerné, jalové, o ničom, pretože dobrá hudba by zaujala poslucháča a tým pádom by venoval menej pozornosti nasledujúcej reklame.
3.) Nepočúvajte umelcov, ktorých tvorba sa dá púšťať ako podmaz v nákupných centrách
Jeden z neklamných znakov toho, že umelec je za horizontom je to, že robí komfortnú, blahosklonnú, nudnú, nijakú, opatrnú, polo-dementnú nesmelú vatu, bez vône, zápachu, či farby, ktorou sa dá vyplniť čas, keď dezorientovaný nakupujúci blúdi od regálu s pečivom k bandaskám so zimnou zmesou do ostrekovačov. Pre obchod je totiž nežiadúca hypotetická situácia, keď by kupujúci ostal uprostred obchodu stáť ako tĺk, pozdvihol by zrak v snahe nájsť reproduktor a povedal by si: "Tristo hrmených a hrom do pažítky, to je ale aká parádna pesnička!" Nie, netrafil by potom k akciovým paradajkám, dozrievajúcim na slnku v kamióne zo Španielska.
4.) Geniálnu muziku robia geniálni muzikanti
Preto preferujeme pri používaní sluchu umelcov, ktorí sú časom overení, ktorí vedia vziať do rúk hudobný nástroj, vedia rozozvučať struny, vedia správne stláčať klávesy a šliapať na brzdu, plyn a spojku klavírneho krídla, vedia spievať, vedia fúkať do vecí, ktoré rozoznejú neuveriteľnou melódiou, alebo vedia udierať do nástrojov, ktoré vydávajú silné ostré zvuky s dokonalým tempom. Iní vedia držať sláčik, ďalší vedia rozkmitať hlasivky tak, že ak by to skúsil bežný účastník superstar, namiesto spevu sa dogrcia, alebo mu praskne žilka v modzgu. Je zaujímavé že mnoho výnimočných muzikantov malo aj veľmi pohnuté osudy a často ich sprevádzalo totálne nepochopenie, smola, neúspechy a tieto sa striedali (občas) s tvorivou extázou, radosťou zo života a šťastím. Viacerí fantastickí muzikanti zomreli príliš mladí.
Koniec.
p.s.
Existuje ohromné množstvo vynikajúcej hudby. Je jej tak veľa, že ani keby ste počúvali len tú vynikajúcu, určite si za celý život nestihnete vypočuť všetku. A nezabudnite, sluchové bunky - čím ste starší, tým je ich menej. "Choose wisely" ako povedal tento ujo.
Dopočutia!
