(tento článok bol pôvodne napísaný v máji 2012, na mojom Erasme vo FR)
Sedia tak raz Dán, Francúz, Indka, Venezuelčanka a Slovák pri jednom stole. Toto nie je začiatok vtipu, toto je začiatok fascinujúcej výpravy do sveta, kde sa stretávajú rôzne kultúry, názory, syry, šunky, víno a bagety.
Vieteako, normálne sa so spolužiakmi bavíte o škole, športe, počasí či o zážitkoch z minulého večera, ale keď sa začne piť, to sú hneď iné témy na stole. Ťažké kalibre ako politika, náboženstvo, rasizmus, korupcia, homosexuálne manželstvá a adopcie… k 9/11 a pristátiu na Mesiaci sme sa našťastie nedostali. Skúsim si spomenúť na všetko, čo som sa dozvedel.
Debata začala okolo faktu, že našej „triede“ zamietli ročenku, lebo sme v nej okrem iných mali aj otázku: A sack of rice fall on the ground in China. What will you do? Pôvodne je to vtip tuším z nejakej nemeckej show, označujúci niečo úplne nezaujímavé, banalitu, bežnú udalosť. Celkom sme sa na tom bavili, odpovede boli rôzne, ako chytím rybu a spravím sushi, vyexportujem ju do Ameriky a za zisk kúpim v Číne ďalšie dva sáčky, prestanem húliť a podobne. Problémom bolo, že vedenie školy považuje túto otázku za rasistickú. Pre cenzúru v snahe nikoho neuraziť všeobecne nemám veľa pochopenia a toto už vôbec nechápem, ako môže niekomu pripadať rasistické. Môj spolubývajúci ma volá Russian / Serbian / Romanian / Bulgarian (podľa nálady) bastard a čudujsasvete nedotklo sa ma to. Viem si predstaviť verzie tejto otázky aj s problematickejšími stereotypmi: pytel kokaínu padol na zem vo Venezuele, moslim padol na zem vo Francúzsku, outsourcované callcentrum padlo na zem v Indii…
Tak sme sa začali baviť o rasizme. Francúzi majú rovnaký problém ako my s neprispôsobivými občanmi, len u nich je to o moslimoch a prisťahovalcoch z bývalých kolónií. A podobne ako my to tiež nemajú ako riešiť, lebo vždy, keď použiješ slovo moslim a problém v jednej vete, umrú tri šteniatka, v Afrike za minútu prejde 60 sekúnd a traja študenti sociálnej práce sa pridajú k LPR. Francúz Julien, čo žil takmer dva roky na Slovensku, povedal, že pre neho sme rasistický národ. Keď som pri stole prirovnal cigánov k zvieratám (kobylkám - použil som známy príklad, kedy dostali nove byty od štátu, neplatili elektrinu, keď ich odpojili, spálili parkety, vybili okná, pobrali čo sa dalo a zničené byty nechali napospas bezdomovcom s tým, že sa opäť začali sťažovať, že žijú na ulici v biednych podmienkach…), Dán a Francúz na mňa pozerali ako Hríb na nealko bufet. Ako môžem niečo také vôbec povedať, je to vrcholne rasistické. V ich krajinách si pomaly nemôžete nič také ani pomyslieť. Francúzi sú tak posratí z moslimov, že keď som mal na Facebooku status o Mohamedovi a Slovensku (keď nemôže ísť Mohamed k hore, príde hora k Mohamedovi), Julien mi povedal, že keby mal taký status on - rozumej status vraj dehonestujúci Mohameda - bol by okamžite označený za náboženského hatera a rasistu a polovica jeho priateľov by si ho od znechutenia vymazala a nikdy s ním viac neprehovorila. A ešte by ho aj nahlásili ako propagátora náboženskej neznášanlivosti. Sranda je, že všetky tri krajiny majú podobný problém. Dáni s prisťahovalcami, Francúzi s prisťahovalcami z bývalých kolónií aj s moslimami a my s cigánmi. U nich je však neprípustné to vôbec pomenovať problém. Ale to začína už aj u nás, teším sa na svetlejšie zajtrajšky…
Prešli sme na korupciu. Začal som príhodou zo školy z predchádzajúceho dňa. Na jednej z prednášok sa nás indonézsky profesor spýtal, čo považujeme za našu typickú národnú črtu. Francúz a Rus dali hrdosť na krajinu, Indka dobrosrdečnosť a keď prišiel rad na mňa, povedal som uplatiteľnosť. To profesora zaujalo, spýtal sa ma odkiaľ som a keď som mu odpovedal, celkom ma prekvapil svojimi vedomosťami o Slovensku. No ale k pointe: Povedal zaujímavú myšlienku, že korupčné správanie sa nedá považovať za národnú črtu. Že rozumie, prečo sú ľudia z toho frustrovaní, ale to, v akom stave je teraz slovenská spoločnosť, je len následok minulého režimu, kde bolo také správanie sa normou. Tých, ktorí si túto normu zo života v minulom režime nesú, je stále menej a na stále menej ľudí sa táto norma ďalej prenáša. Korupcia musí, tvrdo povedané, jednoducho vymrieť. A že si tým musí prejsť každá mladá krajina.
Odovzdal som slovo ďalej. V Dánsku také nepoznajú, Francúz sa zdržal debaty v tomto, ale Ingrid a Aditi mi dali malý insight do ich miestnych reálií. Kto nevidel City of God/Cidade de Deus, určite si to pozrite, kto videl, je to pravda. Vo Venezuele sú policajti tak zle platení, že polovica pracuje pre mafiu a drogové kartely. Hugo vytvoril špeciálnu jednotku veľmi dobre platených policajtov s mnohými sociálnymi výhodami, aby neboli uplatiteľní. Huga inak majú vo Venezuele radi, napriek tomu, čo si mysli zvyšok sveta. V Indii má policajt plat okolo 1000 rupií mesačne (chleba tam stoji 12 rupií, za plat si môžeš kúpiť cca 100 chlebov, takže niečo ako u nás plat 100 eur) a keď prejdeš napríklad na červenú a policajt ťa chytí, očakáva sa, že ponúkneš úplatok 100 rupií. To je asi 1,50e. Policajti tam viac-menej žijú z úplatkov. Tu sa pridal aj Dán, u nich korupciu na tejto úrovni vraj nepoznajú, aj z dôvodu že bežní policajti majú platy okolo 3000 eur. Keď budem veľký, chcem byt policajt v Dánsku. Vyzerá to byt pokojná krajina, ak mi nevyjde politická kariéra na Slovensku, tak sa sťahujem.
Bavili sme sa o nadávkach. Johan, Jonas alebo ako sa volal ten Venezuely frajer z Dánska, povedal, že Dáni sú veľmi pokojné povahy a je ťažké ich uraziť. Musíš použiť niečo osobné - potom ako sa tri razy ubezpečil, že to fakt nebudem brať osobne, uviedol ako príklad, že som smradľavý Slovák s cigánskymi koreňmi. Je vraj náročné uraziť Dána, ktorého nepoznáš, bežné nadávky ako (senzitívni ľudia zatvorte si oči) kokot alebo skurvysyn s Dánom veľmi nepohnú. Najjednoduchší spôsob ako uraziť Francúza je napadnúť jeho národnú hrdosť alebo ich kuchyňu. Seriózne. Francúzsko je krajina zbabelcov a váš najlepší syr predávajú u nás v Kauflande! No na facky. V Indii je najhoršia urážka, že si bol splodený prasaťom. Zprasaťasyn. Krava je tam posvätná, prasa je špinavé, hádam, že väčšina Indov sú vegetariáni.
Bavili sme sa aj o škole. Robil som výbornú reklamu svojej alma mater zasa raz. V Dánsku sa zamykajú prednáškové miestnosti, keď meškáš 2 minúty, zmeškal si to celé. A inak Dán bol celkom nespokojný s ich systémom, že poskytujú veľmi kvalitné školstvo zadarmo cudzincom. V Indii je to ešte horšie, na univerzite, kam chodí Aditi, je 80% hodnotenia za dochádzku. Majú biometrické preukazy, ktorými sa musia každý raz preukázať, na našom systéme “zapíšte ma niekto” sa len nervózne zasmiala. Takže keď som jej povedal, že raz som prišiel na cviko pol hodinu po začiatku a za ďalších 20 minút som oznámil, že musím odisť, lebo mám reprezentačné povinnosti za školu a stále som nemal absenciu, musela to ísť predýchať na dvor…
Ako večer pokročil, ukončili sme ho asi najkontroverznejšou z našich debát. Názor na homosexuálov asi veľmi nezávisí od krajiny, aj keď polovica Írov, čo som tu stretol, bola teplá. Takže Íri očividne s homosexualitou problém nemajú. Indii to vadí, Venezuele je to jedno, Dánovi tiež, Francúz je zásadne proti tomu - vojenská mentalita – čo rozčúlilo Venezuelu a radšej sme to rozpustili. Ja som si to aspoň mohol cestou na byt utriediť v hlave. Myslím si, že je lepšie pre dieťa mať dvoch otcov ako žiadneho rodiča a vyrastať v detskom domove. Nemyslím si, že sa ľudia začnú sobášiť so zvieratami hneď potom, ako sa povolia sobáše homosexuálov. Vadí mi, keď sa dvaja Íri veľmi intenzívne bozkávajú pár centimetrov od mojej hlavy, ale to mi vadí aj pri heterákoch. Nevadilo by mi to možno jedine s lesbičkami, ale keď tie ozajstné nikdy nevyzerajú tak ako tie v porne…
