Uhorková sezóna vládne ako v uliciach našich miest, tak aj na DM. V pracovnom prostredí vládne príjemná atmosféra, keďže ľuďom sa chce ešte menej ako obvykle (teda blížime sa k absolútnej nule, ba až iraciolálnym číslam produktivity). Klíma v kancelárii je nastavená na príjemných 20 stupňov, čo je len o celé 3 podnebné pásma menej ako vonku. To sa v lepšom prípade prejaví na očiach, ktoré reflektujú stav priemerného turistu po prehliadke historického centra Amsterdamu, v tom horšom príznaky prejdú až do bolestivého močenia.

Aby som ale v toto pozitívne obdobie len nehejtoval, kopec osadenstva čerpá dovolenky, čo síce naserie, keď ozaj treba niečo riešiť, ale nie je s kým, naopak fronty pred kávovarom sú výrazne kratšie, minimálne jeden z dvoch papundeklových hajzlov pre celé poschodie je voľný aj v prajmtajme a na výber z obedového menu je plná ponuka z troch jedál ešte o pol dvanástej. Ako bonus pri zachovaní základného pravidla – nebrať si dovolenku vtedy, kedy šéf – resp. zobrať si pred/po, sa môže stať, že tohto očarujúceho človeka neuvidíme aj niekoľko týždňov! Nech si užíva  v nejakej exotickej ázijskej krajine grupák s lokálnymi šímejlami. Každopádne kecom o jeho dovolenke za cenu vášho auta aj tak neuniknete. Preto by som sa dnes rád venoval oným očarujúcim pánom korporátneho tvorstva – manažérom. A kariére všeobecne.

V predošlých dieloch mojej minisérie som vás zľahka zaviedol do reálií fungovania v korporáte. Po dlhšej odmlke spôsobenej (ako inak) dovolenkou, pripájam aj ja opäť ruku k dielu. Tu, kde sa mútna voda sype a žltý piesok leje, očakávania nepriamo úmerne rastú s vašim vekom a sny sa postupne transformujú buď na nejasné spomienky letného vánku vejúceho od kravína alebo rovno nočné mory, si je potrebné uvedomiť jednu vec – od istej úrovne vyššie postúpite, iba ak ste hajzel. S ozajstnými pracovnými kvalitami to nemá nič spoločné.

 

Schválne, skúsim zosumarizovať niektoré typy „manažérov“, s ktorými som mal tú česť:

  • Anglický wanker, ktorý dal na narodky jednej kolegyni čokoládu. Otvorenú, z ktorej bolo odjedené.
  • Bludný Holanďan, ktorý naziapal na svojho podriadeného pred všetkými jeho podriadenými štýlom Meliška, keď si uvedomil, že je 21. a doma nemá cibuľu, avšak za úplnu hlúposť, ktorej vlastne vôbec nerozumel. Potom sa ku mne otočil so vzrušeným pohľadom pyromana, ktorý založil veľký požiar v Londýne v roku 1666 a povedal mi: „Dostal lekciu, nabudúce to spraví poriadne!“ Pre úplnosť, borec má za sebou úspešne tretí infarkt.
  • Polonemec s českými koreňmi a výzorom železničného výpravcu (o 2 čísla väčšie modré sako zakrývajúce statný pupok, biela košeľa strihu à la veľkonočný kúpač z Horných Ozoroviec a pestovaný plnofúz), ktorý napriek firemnej politike tykania si všetkým vyká, a keď ho v dobrej vôli jeden z podriadených pozdravil „Ahoj, Emil“, bol z toho takmer disciplinárny trest rovnajúci sa víkendovému pobytu v klietke hanby a päťadvadsať trstenicou po holej.

Vaše zážitky so šéfstvom očakávam v diskusii, ktorú ale asi aj tak nebudem čítať.

Ak stále naivne žijete v Rollandovej viere, že dobrý človek ešte žije, mám pre vás zlú správu. Nikdy to na vrcholový manažment v korporácii nedotiahnete. Nehovorím, že na stredný manažment nie, tam je ale stále veľká možnosť maximálnej pracovnej vyťaženosti. A klub vyvolených si vás k sebe len tak nepripustí. Nasmutnejšie je, keď sa takýto polomenežeríkovia prezentujú, akí sú pre korporát nenahraditeľní. A vidia sa na vrchole. Príde mi to, ako keď sa Zuzka Plačková prezentuje ako modelka.

Základ teda zvládnutý máme. Na základe kognitívnych skúseností sa rád podelím o ďalšie kľúčové vlastnosti:

 

Vedieť rozprávať.

Resp. vedieť, čo a kedy v správnej chvíli povedať. Ak Vám sudičky nedali do vienka tento dar – netreba zúfať. V dnešnej dobe internetov pomôže napr. toto: https://cbsg.sourceforge.net/cgi-bin/live

Stačí si prečítať nejaký povzbudzujúci mail od výkonného riaditeľa korporátu (ponz. autora – existujú prosím takéto motivačné sračky aj vo verejnej alebo štátnej správe? Ak áno, rád by som ich videl. Sľubujem, že kvôli tomu si prečítam diskusiu) napríklad na začiatku finančného roka. Že mu nerozumieme? O to ide. Alternatíva je tiež zahlcovanie informáciami, ktoré však nemajú pridanú hodnotu, napríklad stratégia alebo ciele vášho korporátu. Schválne, kto z vás ich vie naspamäť?

 

Schopnosť sa predať.

Úzko súvisí s bodom vyššie. Avšak s umením privlastniť si zásluhy iných, urobiť pre to minimum a tváriť sa pri tom maximálne vyťažene, avšak suverénne, s minimálnou možnosťou reálne kvantifikovať svoje prínosy:

Príklad: „Som si istý, že „The documented core competency prioritizes of the customers strategy“ (zdroj: bullshitgenerator) zvýši naše zisky o X% a posunie nás výrazne pred konkurenciu“.

Fakt: „Ani hovno netuším o tom dokumente. Jediné, čo som spravil, je, že som zamenil meno tímu na úvodnej stránke za moje.“

Prípadne s výrazom martýra konať skutky mesiáša:

Príklad: „Odkedy som sa stal súčasťou už bežiaceho projektu „Solid profitability and policy invigorate the human resources“, reálne možno pozorovať jeho prínosy pre našu spoločnosť a spokojnosť vrcholového manažmentu s jeho smerovaním.“

Fakt: „Pre projekt som spravil hovno, ale raz, keď som šiel z hajzla, videl som na kopírke nejaké štósy papierov. Tak som zvozil projekťáka, že takéto veci nemá nechávať voľne pohodené bez dozoru.“

 

Starať sa o poriadok

A tým nemyslím upratovať kuchynku. Je predsa jasné, že „Ordnung muss sein“. Kto nezažil šéfa, pri ktorom, ak ste odchádzali o štvrtej, s priblblým úškrnom sa pred všetkými nespýtal: „No čo, dnes pol dňa voľno, keď už odchádzaš?“

 

Tvrdohlavosť

Zanietenosť pre svoju vec. Inak povedané vieru v seba a jasné, neotrasiteľné a nemenné presvedčenie o svojej pravde, aj napriek tomu, že všetci naokolo disponujú dôkazmi, ktoré tvrdia presný opak. Koho šéf nebol sebestredný, nech do mňa hodí kameňom!

 

Byť silná osobnosť

Opäť súvis s bodom vyššie. Okrem mentálnych schopností je však potrebné osvojiť si aj ten správny prísny look. Manažér má mať ego à la petržalský sídliskový reper, vystupovanie à la heterosexuálny Ján Koleník a rešpekt à la tréner mladšieho dorastu futbalistov TJ Iskra Hrboltová. A...

 

Nebyť žena

Angelu Merkelovú nepočítam. Tá neriadi korporát, ale krajinu.

Osobne sm zistil, že keďže disponujem len veľmi málo z vyššie uvedených vlastností, ako bonus - v aute na prechode dám prednosť chodcom, vonku čistím výkaly po svojom psovi a šéfovi kravatu nechválim - na korporátny vzostup to asi nebude.

Plus keďže nie som übermensch narodený pod árijskou hviezdou, možnosť postupu je v našom korporáte mizivá. Odkedy mám problémy s hlasivkami – keď dlhšie rozprávam, začne ma bolieť hrdlo a strácam hlas - kariérny vzostup je vlastne pre moje zdravie nebezpečný. Takže vlastne by som sa mal môjmu korporátu poďakovať.

Tak fakt díky.